Znovu prišla moja matka s nájomníkom a so ešte jedným mužom. Už došiel trochu k pijáčeniu, keď sa Zuzka ukryla v rohu za večernou stolíkom.
Niekam sa ani neukryť, na ulici už sneží, zamumlala si pre seba. Už ma to všetko nebaví. Po lete dokončím deväť ročníkov, nastúpim na pedagogickú školu v Bratislave a budem učiteľkou. Len desať kilometrov do mesta, ale budem bývať na internáte.
Matka a hostia sa usadili v kuchyni. Počul som špliechanie, keď nalievali do pohárov, vôňa klobásy sa rozšírila po celej izbe. Zuzka si nevedomky prehltla slinu.
Počkaj, ty! zakričala matka.
Čo sa šúpaš? spýtal sa Ján.
Ste dvoch
Prvýkrát sdvoma, ozval sa hlas Michala, nájomníka matky.
Zrazu dopadlo sklo, šušťanie a cinkot. Zuzka sa viac zatlačila do rohu a šum náhle utíchol.
Počúvaj, Mikuláš, ona spí, povedal nájomník.
Samozrejme, dobrá dievčina, ale ja
Počúvaj, má to dcéru
Akú dcéru?
Zuzku, už je veľká. Asi sa schováva vizbe.
Prineste ju sem, zvolal veselý hlas Mikuláša.
Zuzka, kde si? vstúpil Ján, uvidel Zuzku a nahodil nepríjemný úsmev. Poď, sadni knám!
Mne je tu tiež fajn.
Prečo sa hanbíš? pokúsil sa objať Michal.
Zuzka vzala vázu zstolíka a hodila ju na hlavu Jánovi. Roztrhl sa sklenený šelak. Zuzka vyskakla zizby.
Zadržte ju! zakričal Michal, ale dievča už stálo pri dverách. Nemala ani čas na topánky bola vponožkách, starých šortkách a tričku, a vybehla von.
Za ňou bežali muži. Ulica obce bola prázdna. Kam utekať po snehu večer? V pozadí sa ozývali kriky. Pred veľkým domom, pri ktorom bežala, zaznel štek. Potom hlas, ktorý kričal na psa.
Zuzka vyletela k bránam a búšala. Dvere otvoril muž okolo štyridsiatich rokov.
Pomôžte! povedala tiše, pozerajúc sa na neho prosbou.
Poďte dnu! zahnal ju za ruku a zatvoril dvere.
Ján, kto to je? vyšla na verandu žena.
To je ona, prikývol majiteľ. Za ňou nejakí muži bežia.
Rýchlo dnu!, chytila ju žena za ruku. Všetko ti poviem.
Zuzka, poď pokojne! volal Michal.
Ján, neukazuj sa! kvílila pani. Vstúp do domu!
Z verandy sa ozývali kriky a štek psa zdvora.
Musíme volať políciu, povedala žena a vytiahla telefón.
Zuzka, nie. Zvládnem to sám. Sú to miestni ľudia.
Ako ich chceš zvládnuť?
Poctivo. Upokoj dievča!
Majiteľ vzal balík, išiel k chladničke a položil tam fľašu a kus klobásy. V dvore pohladil psa a vyšli von. K nemu bežal Michal:
Daj Zuzku!
Tu ju vezmite a odíďte!
Čo to je? otvoril balík, usmial sa a prikývol kamarátovi. Poďme, Mikuláš!
***
Volám sa Petra Novotná, povedala žena, keď postavila varnú kanvicu na sporák. Sadni, sadni! Povedz nám, kto si a čo sa stalo.
Volám sa Zuzka, začala, trhajúc zuby. Bývam na tejto ulici, ale od roka som tu.
Si dcéra Kláry?
Áno.
Aj keď sme sem prišli nedávno, počuli sme už o tvojej mame. Dievča sklonilo hlavu a začalo plakať.
Neboj sa, povedala Petra a jemne ju pritlačila k svojmu hrudu. Ten dotyk bol pre Zuzku niečo neobvyklé. Zabrala ju do náručia a plakala ešte hlasnejšie.
Dobre, dobre! Čoskoro budeme piť čaj.
Majiteľ domu vstúpil:
Všetko je pripravené.
A s touto kráskou čo budeme robiť? prikývla Petra a náhle sa usmiala.
Zajtra o tom preberieme! Najprv si dám čaj a pôjdeme do kúpeľa.
Chceš niečo jesť? položila Petra pred ňu šálku čaju a opäť sa usmiala. Vidím, že máš chuť.
Na stole sa objavili sendviče a zvyšky koláča.
Jedz, jedz! usmial sa majiteľ a sledoval, ako Zuzka pozerá na jedlo.
Ďalšie otázky už Zuzke neprekážali, a ani pozornosť sa nezameriavala na jej hanblivosť.
Keď večera skončila, Petra ju odviedla do kúpeľa:
Umyj sa a obuj tento župan!
***
Zuzka túžila len po tom, aby ju dnes nevyhodili von. Aké bolo to príjemné ležať v teplom kúpeli, keď vonku zmrzalo. Ale čas ísť, hostia už čakali.
Vyšla von. Muž so ženou sedeli na pohovke. Dievča sa hanblivo usmialo:
Ďakujem!
No, Zuzko, začala žena, ako rozumiem, nikto ťa nepýta, aby ťa hľadal. Nemáš chuť vrátiť sa domov.
Zuzka sklonila hlavu.
Zajtra skoro ráno musíme odcestovať
Rozumiem, znížila hlavu ešte nižšie.
Zostaneš sama. Dvere nikomu neotváraj! Náš Jack nikoho nevpustí. Chápeš?
Áno! zakričala, netrpezlivo štipniacou.
Ak chceš, môžeš uvariť náš boršč, usmial sa Peter Román. Vieš variť?
Viem, povedala Zuzka, ešte stále obávaná, že ju vyhonia. Dobre varím a môžem upratovať.
Upratuj, ak ti to nezaberie viac času, prikývla Petra Novotná.
***
Zobudila sa spolu s majiteľmi. Ležala ticho v posteli, stále sa bála, že ju vyhodia. V dvore sa ozval motor. Po chvíli všetko utichlo.
Vstala, umyla sa. Na kuchyni číhala horúca kanvica, na stole chlieb, klobása, syr. Na pracovnom stole ležali bravčové rebrá.
Obedovala, odložila riad, všetko utrhla, zamyla podlahu.
Vchodbe objavila vysávač, zapla a začala vysávať.
Keď ho vypínala, zchrbta zaznel hlas:
Čo to všetko znamená?
Rýchlo sa otočila. Vysoký, dobre vyzerajúci chlapík okolo osemnásť rokov, s hnedými očami plnými zvedavosti.
Upratujem, zamumlala Zuzka. A vy ste?
No, zavrtel hlavou a vybral z kapsy telefón:
Mami, som doma. A kto je to?
Synu, nech tá dievčina u nás chvíľu zostane.
Čo sa má stať?
Schoval telefón, pozrel na Zuzku od hlavy po nohy a šiel do kuchyne.
Chcete čaj? spýtala sa dievča.
Urobím to sám.
***
Zuzka dokončila vysávanie, začala utrácať prach a počúvala každý šuchot v kuchyni. Chlapík si dal raňajky, šiel do kúpeľa a vyskočil odhaliac sa, voňajúci po losionke.
Hej, majiteľ, daj ešte jednu fľašu! kričal hlas z ulice.
Čo to je? išiel k oknu.
Neotvárajte im! zakričala Zuzka.
Chlapík sa s zvedavosťou pozrel na dievča, usmial sa a šiel k východu.
Zuzka vybehla ku oknu. Pri plote stáli nájomník matky spriateľom a niečo kričali. Zuzke sa zdalo, že to je strašidelné.
Zrazu vybehol syn hostiteľov. Tie dva naň zbeholi a naraz obaja spadli do snehu, akoby spadli naraz. Chlapík sa nad nimi naklonil, niečo povedal. Vstali s pohltenou hlavou a zamierili smerom k domu matky.
***
Chlapík sa vrátil a zastavil sa pri zamrznutej Zuzke. Prišiel bližšie:
Čo, bojíš sa?
Bez kontroly svojej činnosti zaklopla hlavu na jeho hrudník a začala plakať.
Ako sa voláš? spýtal sa náhle.
Zuzka.
Ja somRóbert. Všetko bude v pořiadku, neplač. Už neprídu.
Róbert išiel hore do svojho izby anevrátil sa až do večera. Zuzka uvarila boršč, posadila sa k stolu apremýšľala.
Samozrejme, chcela zostať tu stýmito ľahkými ľuďmi, ale vedela, že prekročila všetky hranice slušnosti.
Hostitelia sa vrátili. Petra Novotná prikývla prekvapene, hodnotiac poriadok. Peter Román poctivo ochválil boršč.
Myslím, že pôjdem domov, povedala Zuzka smutne. Ďakujem vám za všetko.
Zuzka, zostaneš ešte pár dní!
Ďakujem, Petra Novotná! Odídem domov, opakovala.
Urobila krok k dverám a zastala sa. Od včerejšieho dňa chodila po dome vcudzom župane acudzích topánkach.
Poďme! vzala ju Petra za rameno a zobrala do obývačky.
Otvrela skrinku, dlho si prezerala veci. Vytiahla džínsy, svetrič a teplú športovú bundu.
Obliekaj! Sme takmer rovnakej výšky.
Nemusíte
Nechodíš nahá domov. Obliekaj, oblékaj! Nepoškodím sa.
Obliekla si oblečenie. V zrkadle sa na seba pozerala také pekné oblečenie ešte nemala.
Vchodbe ju prinútila obliecť si čiapku azimné topánky.
Zuzka, zdravie!
Ďakujem, Petra Novotná!
***
Život sa vrátil do starého režimu, no nie úplne starého. Matka si našla prácu na farmu. Jej nájomník zmizol s priateľom.
Prišla jar. Ten deň si Zuzka sadla doma nad učebnicami, keď niekto zaklopal na dvere. Pozrela z okna a nevedela uveriť vlastným očiam pri plote stál Róbert. Keď ju uvidel, prikývol hlavou, akoby povedal: Poď von!
Nešlo von odletela.
Ahoj! usmial sa Róbert.
Zdravím!
Mama ťa volala.
***
A tak vstúpila do domu, kde prežila ten najšťastnejší deň.
Ahoj, Zuzka! privítala ju na prahu Petra Novotná a objala.
Zdravím, Petra Novotná!
Poďte dnu! Ideme piť čaj!
Petra posadila dievča, naliať čaj a sadať sa sama k stolu.
Mám pre teba úlohu. My smanželom letíme na mesiac do Turecka, zjej tváre prebehla snová úšia. Syn tu je zriedkavo. Nemohla by si počas našej neprítomnosti starať sa o dom. Jacka kŕmiť, mačku Mašu, a kvitky polievať. Máme veľa kvetov.
Samozrejme, Petra Novotná!
Dobre, vytiahla peniaze. Dvadsať tisíc eur.
Petra Novotná, na čo?
Zober! Nemusíme sa báť, že niečo chýba. Poďme, všetko ti poviem a ukážem!
Zuzka pozorne sledovala, kde sú vdomu kvetinové kvetináče a vedierka. Kde leží krmivo pre Mašu amäso pre Jacka. Potom Petra zvolala:
Róbert! syn okamžite vybehol z izby. Zoznám Zuzku s Jackom!
Zuzka si s úsmevom položila ruku na Jacka a cítila, že konečne nájde svoje miesto.
