Mala som raz krásne manželstvo manžel, dvoch detí a pokojný dom. No jedného dňa sa všetko rozpadlo. Môj milý Ján sa vracal z práce a havaroval. Myslela som si, že toho smútku neprežijem, ale mama ma presvedčila, že musím vydržať pre deti. Zobrala som sa do rúk, začala pracovať na plné obrátky a keď deti vyrástli, vydala som sa hľadať prácu za hranicou. Nemala som žiadnu podporu, takže som musela všetko postaviť na vlastné nohy.
Najprv som skončila v Českej republike, v Prahe, a potom v Anglicku, v Londyne. Musela som vymeniť zamestnanie po zamestnaní, kým som konečne začala zarábať slušne. Každý mesiac som posielala deťom peniaze v eurách, neskôr im kúpila byt a u seba som vykonala pekný rekonštrukčný projekt. Bola som na seba hrdá. Už som plánovala vrátiť sa na Slovensko natrvalo, keď sa pred rokom všetko zmenilo spoznala som muža. On je náš Slovák, ale už dvadsať rokov žije v Anglicku. Začali sme sa rozprávať a ja som cítila, že by to s ním mohlo fungovať.
Ale pochybnosti ma neustále trápili. Andrej (ako som ho nazvala) nevedel odísť do Slovenska, a ja som chcela domov. Nakoniec som po niekoľkých dňoch dorazila. Najprv som navštívila deti, potom rodičov. Soch svokra teda mamka Jánovej som však nemohla navštíviť. Čas mi chýbal, a tak sa hromadili povinnosti. A potom prišla moja kamarátka Petra, ktorá pracuje ako predavačka, na návštevu a povedala mi niečo:
Tvoja svokra je na teba celkom naštvaná!
Odkiaľ vieš to? spýtala som sa.
Počula som, ako si hovorila s nejakou známou. Hovorili, že si arogantná a že ťa peniaze zmenili. A že si im vôbec neprispela finančne, odpovedala Petra.
Toto ma veľmi znechutilo. Veď som sama vychovávala dvoch detí a robila som všetko pre nich. Nemohla som ešte svokrovi dávať peniaze. Musela som si niečo dopriať, rozumiete?
Po tom, čo som to počula, som stratila chuť ísť k svokrovi. No prekrížila som sa a išla som nakúpiť potraviny a zamierila k nim. Spočiatku všetko išlo dobre, ale myšlienky na tú rozhovor mi neustále robili hlavu. Nakoniec som povedala:
Rozumiete, že mi to nebolo ľahké celé roky. Robila som všetko pre deti, pretože som nemala žiadnu pomoc, odkiaľ by som čerpala.
My sme tiež zostali bez podpory. Každý má deti, ktoré pomáhajú, a my sme sami. Sme ako sirotky! Mala by si sa vrátiť a pomôcť nám, odpovedal svokor.
Svokra ma akorát zahanbila. Ani som nemohla povedať, že v Anglicku mám manžela. Odišla som odtiaľ sklesnutá. Teraz neviem, čo robiť. Naozaj mám pomáhať rodičom zosnulého manžela? Už to neznesiem!
Priatelia, ak by ste chceli čítať ďalšie naše príbehy, napíšte komentár a nezabudnite lajknúť. To nás motivuje písať ďalej!
