– Haló… Vaso? – To nie je Vaso, som Jana… – Jana? A vy kto ste? … – Drahá, kto ste? Som Vasilova partnerka. Chceli ste niečo? … Muža nie je, mešká v práci… V hlave sa mi toľko závratov zmesilo, všimla som červené kvapky na podlahe. Brucho ma silno ťahalo, trpela som… Cítila som, že dieťa čoskoro vyjde.

Môj manžel Ján už päť rokov po ruku odchádza do zahraničia. Jednu sezónu pracoval na kamióne v Nemecku, potom v Poľsku robil stavebné opravy. Ide tam hlavne pre peniaze chceme našim dvom chlapcom, Michalovi a Peterovi, dopriať čo najlepšiu budúcnosť. Vedeli sme, že tu na Slovensku sa nám nedá dosiahnuť, čo si želáme.

Ján sa naozaj uspel. Raz za mesiac posielal balíky s potravinami nejaké konzervy, obilniny, olej, sladkosti. A okrem toho mi prevádzal peniaze na účet, aby som si ich mohla dať pod úrok do banky. Nasporili sme si celkom slušnú sumu a podarilo sa nám kúpiť staršiemu synovi byt.

Zdalo sa, že všetko ide dobre. No pred niekoľkými mesiacmi som pocítila, že niečo nie je v poriadku. Najprv som si myslela, že je to menopauza, ale nie. Zrazu som naberala na váhe, celú noc som chcela spať, jedla som viac a moje nálady sa menili ako počasie. Internet mi hovoril, že som pravdepodobne tehotná. Tehotná v 45? Nevedela som tomu uveriť, tak som si urobila test. Na pásiku sa objavili dve červené čiary jasný signál.

Nič som nechcela povedať ani synom, ani nevlastným dcéram. Prečo? Aby ma len vyčítali, že som na starých rokoch strácala rozum? Tak som to skrývala. Zima bola na prahu, oblekla som si veľké teplé oblečenie, pod perím nikto nevidel bruško.

Ale nechcela som ten malý život nosiť ďalej. Niektorí by povedali, že som bez Boha, no ja som už 45ročná, mám synov a vnúčat, ktorých chcem mať pri sebe, a nie sa točiť okolo plienok. Navyše sme nemali peniaze na ďalšie dieťa. Ján by musel znova ísť do zahraničia, a ja by som bez neho nevedela, ako sa to zvládne.

Lekári povedali, že už je neskoro a operácia je veľmi riziková. Pokúšala som sa presvedčiť, že všetko bude v poriadku. Možno by sa Ján naopak potešil, že čoskoro budeme mať ešte jedno dieťatko? Rozhodla som sa mu zavolať cez Skype a povedať mu novinku, ale kameru som vypnula, použila som len mikrofón.

Ahoj, Ján

To nie som Ján, tu je Elena.

Elena? Kto ste?

Kto ste vy? Som Jánova manželka. Chcete niečo? On teraz nie je, je v práci.

Hneď som položila slúchadlo a začala plakať. Je to také, keď ti život vraví, že manžel môže podvádzať kdekoľvek. Chcela som hneď napísať rozvodové podania, vyhodiť Jánove veci a už ho viac nevidieť.

Ale v hlavě som ešte dúfala, že sa vráti, keď zistí, že čakáme dieťa. Vedela som, že v februári má prísť, lebo synovia majú narodeniny a dostal dovolenku. Dokonca som snívala, že ideme trojka do parku a Ján drží ruku našej dcérky, ja druhú.

14. februára, na Deň svätého Valentína, Ján dorazil. Pripravila som romantickú večeru, rozsvietila sviečky, pustila hudbu chcela som vytvoriť pokojnú atmosféru.

Ján, mám pre teba prekvapenie. Som tehotná. Povedali, že to bude dievča.

Ty si hnusná!, zakričal.

Zčervenal od hnevu, prehodil taniere na zem a búšal päsťou do stola:

Takže kým ja tam drháme, ty sa šikanuješ s inými mužmi? A teraz mi chceš obviňovať, že som ťa zradil?

Ján, všetko ti vysvetlím

Odíď, nechcem ťa viac vidieť!, strhol ma tak, že som narazila brucho o ostrý okraj stola a spadla som.

Ján odišiel, zobral si tašku a zatúzl dvere. Všetko sa mi roztočilo, všimla som si červené kvapky na podlahe. Bolí ma bruško, trhlo ma to od bolesti. Sotva som stihla chytiť telefón a zavolať záchranku, ale cítila som, že bábätko je už takmer tu.

Keď prišli lekári, už som držala v náručí našu malú Ľubku. Dievčatko pokojne ležalo, neplakalo, hlboko spalo.

No čo, mami, pôjdeš s nami?

Nie. Zoberte dieťa, nepotrebujem ho.

Ako to?

Presne tak. Zoberte ho, hovorím! Tento dieťa mi rozbil rodinu! Možno niekto iný ho bude milovať, ale ja nie. Všetko, zoberte ho, nechceme ho viac vidieť!

Bez akýchkoľvek výčitiek som odovzdala dieťa do rúk lekárov. Vyšetrenie bolo v poriadku, pôrod prebehol pokojne. Keď záchranka odišla, upratala som doma, išla pod sprchu a šla spať.

Deti nevedia, že som svoju dcérku odovzdala. Denne chodím do kostola a modlím sa, aby Ľubka vyrástla zdravá a našla svoju rodinu. Rozumiem, že ja to neznášam. Nechcem znova prežívať všetky ťažkosti materstva. Chcem len jedno aby sa Ján vrátil domov. Ale on opäť odišiel do Nemecka a rozpráva sa len so synmi.

Môžete povedať, že som šialená žena, ale ja som si vybrala muža, nie dieťa. A len Boh je môj sudca.

Rate article
Wyznaj Sekret
– Haló… Vaso? – To nie je Vaso, som Jana… – Jana? A vy kto ste? … – Drahá, kto ste? Som Vasilova partnerka. Chceli ste niečo? … Muža nie je, mešká v práci… V hlave sa mi toľko závratov zmesilo, všimla som červené kvapky na podlahe. Brucho ma silno ťahalo, trpela som… Cítila som, že dieťa čoskoro vyjde.