Nie. Rozhodli sme sa, že ti nebude lepšie priviezť manželku a dieťa do tohto bytu. Dlhé snášanie nepohodlia nebudeme zniesť a nakoniec vás požiadajme, aby ste odíšli.
A tvoja manželka potom bude všetkým rozprávať, že sme vás s malým dieťaťom vyhodili zo dverí. To nám poškodí reputáciu a ja nechcem, aby o nás šírili zlé reči. Takže Dariju a dieťa sem vôbec nepríď. Vyriešte to inak.
Susedka z podnájmu okamžite všimla, že po rozhovore so svojím manželom Mojmíra sa Daria (ďalšia slovenská meno, ktoré sa bežne nepoužíva) vrátila skľúčená. Obe sa stali mamičkami pred tromi dňami a mali byť prepustené cez dva dni. Veľká radosť! Nemalo by byť dôvodu na smútok.
Daria, na tebe nie je tvár. Čo sa stalo? spýtala sa susedka.
Mikuláš povedal, že majiteľka bytu nás požiadala okamžite vystúpiť. Mala by byt prenajať páru bez detí, a my sa chystáme priniesť bábätko. Bude totiž v noci plačať, susedia sa budú sťažovať a ona nechce žiadne problémy.
A čo? Nemáte kde ísť ďalej?
Mikuláš má trojizbový byt u rodičov. Tam však býva aj jeho mladšia sestra. Moji rodičia bývajú v dedinke asi dvadsať kilometrov od mesta odpovedala Daria.
No, zostanete týždeňdva u svokra, kým nenájdete nový byt poradila žena.
Mikuláš už hľadal, ale keď majitelia počujú o malom dieťati, hneď odmietnu.
Áno, to je problém, ale ešte sú dva dni, muž si niečo vymyslí.
Mikuláš však nič nevymyslel. Zavolal na niekoľko inzerátov, dostal odmietnutia a jednoducho presunul ich veci z prenajatého bytu do rodičov.
Rodičia a sestra však neboli nadšení, že do bytu priletí Mikulášova rodina s takýtým nepokojom.
Synu, spomeň si, ešte pred svadbou sme sa dohodli, že ty a manželka nebudete u nás bývať povedala matka. Máš právo byť vo svojej izbe, ale cudzie osoby u nás nevidieť nechceme.
A tvoja Daria je cudzia. Pre teba je manželka, pre nás cudzia osoba. Vy si ju vybrali, my ju nevybrali.
Mami, ale to je len dočasné, kým nájdeme niečo vhodné snažil sa Mikuláš urovnať.
Vieš, že nič nie je trvalejšie ako dočasné. Najprv prídete na týždeň, týždeň sa pretaví na mesiac a mesiac na večnosť.
Nie. Okrem toho pracujeme s otcom, sestra študuje. Chceme pokoj. S malým dieťaťom v byte to nie je možné: nemôžeš hlasno rozprávať, nepozeraj televíziu, nočná bábätie ťa bude neustále prebúdzať.
Pokúsim sa nájsť niečo rýchlejšie sľúbil syn.
Nie. Rozhodli sme sa, že ti nebude lepšie priviezť manželku a dieťa do tohto bytu. Dlhé snášanie nepohodlia nebudeme zniesť a nakoniec vás požiadajme, aby ste odíšli.
A tvoja manželka potom bude všetkým rozprávať, že sme vás s malým dieťaťom vyhodili zo dverí. To nám poškodí reputáciu, a ja nechcem, aby o nás šírili zlé reči. Takže Dariju a dieťa sem vôbec nepríď. Vyriešte to inak.
S týmito novinkami prišiel Mikuláš do nemocnice.
Počuj, Daria, nejak by si mohla na chvíľu u svojich rodičov bývať s dieťaťom? spýtal sa.
Nie je ti tvojmu otcovi zaujímavé pozerať svojho vnuka? udivila sa Darina (meno, ktoré je takmer výlučne slovenské).
Neviem, matka povedala, aby sme k nim nechodili odpovedal Mikuláš.
To je výborne! Iné ženy s deťmi privítajú rodina kvety, dary, radosť. My sme ako bezdomoví a nežiadaní. Dokonca nás nechcú vidieť povedala Daria rozhořene.
Večer zavolala svojim rodičom a ten samý deň, keď ju s chlapčekom prepustili, k nim prišiel aj jej otec.
Zbieraj, dcéra, vnuka, poďme domov. A ty obrátil sa svokra k Mikulášovi priveď všetky Daria’s veci a to, čo sme kúpili pre bábätko.
Do dediny dorazili za tridsať minút. V malom izbe už čakalo dieťaťačkoposteľ s posteľnou bielizňou s medvedíkmi a zajacmi, vedľa komódka na oblečenie a pohodlné kreslo na kŕmenie.
V obývačke ich čakal stôl na slávnostný obed. Žiadni cudzinci neboli, len rodičia, babka Daria a Iva jej mladšia sestra.
Po stránke Mikulášovej rodiny sa pri obede nepýtali, ale živo debatovali, ako pomenovať chlapčeka. Nakoniec sa dohodli na mene Ilja.
Mikuláš po obede odjel do mesta, sľúbil, že zajtra prinesie Daria’s veci.
Keď sa vrátil, čakal ho dobrý ohlas.
Daria, Mikuláš povedal otec, keď sa celá rodina zišla okolo stola. Poradili sme sa s matkou a rozhodli sme sa predať babkin dom, peniaze z predaja vám odovzdáme.
Urobíme to ako dar od našej rodiny Daria. Jeden jediný podmienok: dom, v ktorom teraz bývame, po závete pôjde Ivi. Súhlasíš, Daria?
Samozrejme, súhlasím.
Zajtra urobím inzerát.
Dom sa podarilo predať za tri mesiace. Počas toho Daria s Iljou žili v dedine, Mikuláš v meste v byte rodičov, ale cez víkendy vždy prichádzal k manželke a synovi.
Ďalších pol roka išlo hľadať byt, vybaviť hypotéku a robiť rekonštrukciu.
Až prišiel deň, keď Daria, Mikuláš a malý Ilja konečne nastúpili do svojho nového bytu. Skoro mesiac sa usadili, a keď každá vec našla svoje miesto, usporiadali novú domácu oslavu.
Pozvali Daria’s rodičov, jej priateľky a Mikulášových kamarátov. Na tejto oslave však nebolo jeho rodičov. Dozvedeli sa o kúpe bytu až náhodou.
Keď si ich brat zbieral svoje veci, matka si myslela, že len presťahujú do ďalšieho prenajatého bytu.
Čože, synku, pozývaš dedinskú rodinu na novú domácu oslavu, a nám ani nepovieš, že máš svoj byt? Mohol by si aj nás pozvať!
Nakoniec sme ešte ani svojho vnuka nevideli. Nežiadate sa ako rodina, synu odsekla mu matka po telefóne.
A nepustiť moju manželku a novonarodené dieťa k sebe to je teda rodinné? spýtal sa.
Vysvetlila som ti sme starí, potrebujeme pokoj povedala matka. Ale môžeme prísť na návštevu?
Na čo?
Prečo? Veď Ilja je náš vnuk.
Mami, náš syn už čoskoro bude mať šesť mesiacov, a prekvapila si ma tým, že ho chceš vidieť až teraz. Zvláštne, však?
Nič zvláštneho. Keď bol malý, nebolo čo pozorovať všetky bábätká sú rovnaké odpovedala matka.
Mám pocit, že dôvod je iný. Možno ste sa báli, že prinesiem svoju rodinu do vášho bytu, a bránili ste svoje steny ako bastión.
Počas keď Daria bývala s Iljou u svojich rodičov, ani ste sa nechteli zoznámiť s vnukom. Teraz, keď máme vlastný byt, môžeme si prijsť na návštevu. Prepáčte, ale ešte nie sme pripravení vás prijať povedal Mikuláš.
Súhlasíte, teda? spýtala sa matka. Medzitým som chcela pozvať tvoju manželku s dieťaťom na našu chatu celé leto.
Prečo náhle? prekvapil sa syn.
Dieťa potrebuje čerstvý vzduch. V meste je už v máji horúco, v lete bude dusno a prach. odpovedala.
A tak bude tvoja manželka žiť na chate sama, nikomu nebude prekážať, my s otcom prídeme len cez víkend.
Tento rok mám dovolenku v októbri, on v novembri. Nezoberieme od vás žiadne peniaze, iba Daria postaví záhony, zozbiera uhorky, aby nepreľahli tak to má byť.
Rozumiem, mami! Potrebujete na leto pomocník na chatu. Nie, obstarajte to sami. A ak chceme Ilju vydať na čerstvý vzduch, Daria ho odvezie k svojim rodičom povedal syn.
Po prvýkrát matka a sestra Mikuláša videli Ilju, keď mu bolo dva a pol roka náhodou stretli Daria v nákupnom centre. Pozreli sa z diaľky, ale neprišli blízko.
Také sú babičky a mamy!
Napíšte v komentároch, čo si o tom myslíte, a dajte like.
