Gaľka a jej kamarátka Lina kráčali po rozľahlej Jarovej alej v centre Bratislavy, keď zrazu uvideli mužov a ženu, ktorí sa objímali pod starým dubom. Muž si šepkal do ucha nejaké tajomstvo, žena sa šírila širokým, šťastným úsmevom. Gaľka sledovala tú scénu s otvorenými úžami, akoby sa jej zmysly rozplývali v hmle.
Gaľko, čo to vidíš? Gaľko! prekvapila ju Lina.
Nič, poďme ďalej, odpovedala Gaľka náhle, a obe sa rozlúčili.
Keď sa Gaľka vracala domov, pocítila, akoby sa svet obrátil hore nohami. Tato, ako to mohlo takto? Ako si mohol takto s mamou? šepkala si do uší, no tie slová sa rozplývali ako dym.
Nasledujúci deň sa zo školy s Línou rozhodli nechoďiť domov.
Lízo, poďme sa prejsť do parku! navrhla Gaľka.
Poďme, kým sa ešte dá vidieť! prikývla Lina.
Park, ktorý sa zdál byť mimo všetkých ciest, ich privítal tichým šepotom listov. Kráčali po úzkej cestičke, kde šťastné páry prechádzali s pohľadmi plnými závisti. Nikto si ich nevšimol.
Zrazu sa pred nimi objavila rovnaká dvojica muž a žena, objímajúci sa, muži šepkajúci do ucha, žena žiariaca smiechom. Muž, hoci obrátený chrbtom k nim, už nesl stopy starnutia. Lina pohladila hlavu a spozorovala, že Gaľka pozerá na nich nehybne, očami rozšírenými ako krehké kvapky rosy.
Gaľko, čo to máš? opýtala sa Lina, keď Gaľka pošepkala: Len tak poďme ďalej. a rýchlo sa rozbehla.
Opustili park, a Gaľka kráčala tichým krokom, zamyslená nad nebytelným snom.
Pred očami sa vryla šťastná tvár ženy pod stromom a muž, ktorý jej šeptá, nevediač na okolitý svet, ani na svoju dcéru!
Tato, ako to môže byť? Milujem ťa, vždy si pre mňa bol dokonalý. Máš milenkú? Keby som nevidela, neverila by som, pomyslela si Gaľka.
Neskôr prišla domov neskoro večer.
Sadni na večeru! zamrčala matka. Nečakáš na otca.
Teraz, najprv si umiem ruky, odpovedala Gaľka nepríjemne.
V kúpeľni išla dlho, potom vyšla. Otec stále nebol. Gaľka si sadla k notebooku, no myšlienky jej vlákli rovnaký obraz z parku.
To je môj otec. Je podvedený, zradzovaný? Čo mu v živote chýba? Ako môže opustiť mamu kvôli tej zrazu sa jej zrodila podivná predstava.
Jeho milenka si myslí, že mu odovzdám otca. Asi nepozná moje existenciu
Zrazu sa otvorili dvere a zaznel hlboký hlas otca:
Prepáč, milá, bol to ťažký deň.
Kedysi si ťa mali ťažké len na konci mesiaca, povedala matka, a vrátili sa k hádke. A teraz ťažké každý deň.
Janka, to mám teraz! kričal otec, vtrhol do izby dcery, akoby chcel políbiť, ale ona ho odsunula:
Choď, večera nám zmäkla!
Dieťa, čo sa stalo? spýtal sa otca.
Nič, odpovedala Gaľka, a ty?
Otec sa pozrel na ňu, zamyslel sa a odišiel do kuchyne.
Celú noc Gaľka nevyšla zo svojej izby. Plánovala, ako vrátiť otca späť, a takto zaspala.
Ráno ju prebudili hlasy rodičov:
Viktor, kam ideš?
Do práce, je to naliehavo.
Dnes je sobota, mohol by si stráviť deň s rodinou.
Nebudem dlho, vrátim sa k obedovej hodine, niekam ísť.
Gaľka vyšla zo svojej izby, zívala a predstierala, že práve vstala.
Kam ideš? spýtala sa okamžite mama.
Na hodiny, meškám.
Čo to je? zamručala matka. Celý deň sú zaneprázdnení.
Dieťa už zmizlo do kúpeľne. Keď sa vrátila, videla otca v predsieni. Usmial sa:
Dieťa, dám ťa na hodiny.
Gaľko, napij sa kávy! zakričala z kuchyne mama. Už som pripravila.
Poď, pij, počkám! bol otcov hlas, akoby cítil vinu.
Gaľka sa ponáhľala, vypila kávu a vybehla do chodby:
Poďme, tato!
Krátko kráčali ticho, potom otec prerušil:
Dieťa, niečo ma na teba hnevá?
Nie, tato! Možno prechádzam krízou, zamrhla, potom: Ľúbim ťa, tato!
Ja ťa tiež, dcérka!
Najviac na svete?
Otec sa zamračil a povedal:
Najviac.
Chvíľu pokračovali, usmievajúc sa, no každým pohľadom sa snažili nepozorovať seba.
Dobre, tato, idem na svoje hodiny. Na obed ťa čakám. Sľúbil si, že budeme spolu cez víkend.
Gaľka sa vrátila, schovala sa za kríky, uistila sa, že otec sa neobzerá, a opatrne ho šla. Ďalšou chvíľou sa odklonil iným smerom. Kráčili dlho, otec sa neobzeral. Dorazili k nejakému domu, otec zastavil sa pri stromoch, vytiahol telefón a zavolal.
Žena vyšľahala o päť minút neskôr. Gaľka sa zhltla:
Aká krásna! zašepkala si. Nie je ona drahšia pre otca než my s mamou?
Žena sa priblížila, pobozkala otca a odišla s ním za ruku. Okolie bolo prázdne, svedčilo len tichý park, kde si sadli na lavičku a hovorili vážne, potom doňho zaplynul dlhý bozk.
Gaľka ich sledovala z diaľky, pocítila horkú horkosť. Vstal a obrátil sa späť k domu, kde žena už čakala. Po bozku, úsmeve otca, žena zmizla v podchode.
Gaľka stála bokom a rozhodovala, čo ďalej. Túžila len po tom zostať s tou ženou osamote, potom vedela, čo robiť.
Zrazu uvidela otcovu milenkú vyjsť z podchodu s plným vreckom a ísť k odpadkovým kôšom. Gaľka ju okamžite dobehla.
Ahoj! prestrihla jej cestu, keď žena vyhadzovala odpad a otáčala sa smerom domov.
Ahoj! žena sa pozerala prekvapene. Čo chceš?
Počúvaj! Ak sa ešte raz stretnete s Viktorm, zaľakám ťa.
Kto si ty?
Nechápeš?
Čo chceš? spýtala sa žena zdvihnutým obočím.
Rozumiem, hovorím ti: Vezmi telefón!
Tu, odovzdala ho.
Zavolaj mu a povedz, že už viac nechceme byť spolu.
Ahoj, Diana, čo sa stalo?
Viktor, už viac nesmieš prichádzať.
Prečo?
Nič nebude fungovať. Máš rodinu, ja po škole odídem z mesta.
Diana, ak Gaľka cítila, že v otcovej hlase sa ozýva nejaká radostná nota.
Viktor, viac neprichádzaj a nevolaj!
Dobre, Diana! Zbohom!
Keď sa Gaľka vrátila domov, rodičia jedli obed a pokojne sa rozprávali.
Čo si taká spokojná? zamručala matka, vstávajúc od stola. Jesť budeš?
Budem!
A prečo si taká veselá? spýtal sa otec.
Tato, miluješ ma? spýtala sa dieťa.
Áno!
A mamu?
Krátka pauza. Otec odpovedal pevne:
Aj tvoju mamu milujem!
Naozaj, milujem vás! opakoval šťastne muž.
Priatelia, ak chcete čítať ďalšie príbehy, zanechajte komentár a dajte like. To nás inšpiruje písať ďalej.
