Ak bude dieťa podobné bývalému, vzdám sa dávať mu život a potom ho odložím! povedala bezduchá Ľubomíra, akoby hovorila zo vzdialenej steny.
Všetko, milá, je už neskoro, musíme čakať do termínu, zakrátka zhrnul lekár. Inak môžeš ostať bez detí.
Ľubomíra vyšľapla z ordinácie, zavalila sa na pohovku, aby sa zhlboka nadýchla. Slnko klesalo za horizont a z okna šelestial jeseň, vietor krútil posledné listy na starých duboch. V tej chvíli sa jej zdalo, že je ako tá slabá konárka nesúrodá a bezmocná, a že dieťa, ktoré sa čoskoro narodí, je pre ňu zbytočným bremenom. A pred tromi mesiacmi túžila po tom najviac. Ako rýchlo sa všetko zmenilo!
Po konzultácii vyšla von a nečakane narazila na šťastný pár: muž pevne objímal svoju manželku, obaja sa smejali. Ten obraz jej prerazil srdce ešte hlbšie. Ďalší krok jej viedol k autobusovej zastávke.
Keď sa konečne vracala domov, zamkla dvere svojho izby a zostala tam takmer hodinu. Matka, Jana Horváthová, naliehavo ponúkala jedlo, ale dcéra zmlkla. Jana sadla na kuchynský stôl, zamyslená, a byt zahalil ťažký útlm.
Neskôr Ľubomíra usedla oproti matke. Obidve sedeli v tichu, akoby počkali na slová, ktoré sa nevedeli povedať.
Ak bude na neho podobná, vzdám sa dávať mu život a potom ho odložím, opakovala Ľubomíra rovnakým bezduchým tónom.
Jana okamžite zachvátila šokom, dcérina veta ju prebudila:
To už nestačilo! Zuzana, premýšľaj, čo to hovoríš! kríkla, keď sa snažila vážnym hlasom rozprávať s dcérou. Silná, pracovná žena, odmieta svoje dieťa prečo? Čo povedia príbuzní? Čo budú hovoriť kolegovia? Ako budeš žiť? Čo povedia ľudia? A nie je to zločin, keď otec zostane nezodpovedný.
Čo mi bude na ľudí, čo sa budú snažiť súcitiť? vykríkla Ľubomíra. V tom okamihu vyzerala ako zahnaný do rohu divý tvor. V jej hnedých očiach sa zrazu odrážala hrôza, pery sa trasli, plecia klesli.
Počúvaj, pomôžem ti a budem pri tebe, odpovedala Jana. Nedovolím ti odhodiť svojho vlastného vnuka.
Ty žiješ v neustálom hlade, plat nedostávaš, aká pomoc môže existovať? spýtala sa dcéra.
Prežijeme, trvala matka. V ťažkých rokoch ľudia prežívali, a dnes je mierový čas rok 1989.
Ľubomíra si zhlboka vzdychla. Bála sa už teraz, a čo bude čakať za rokom? Nevedela, že deväť rokov prinesie svoje ťažké búrky. Jediná istota, ktorú poznala, bola: Milan ju opustil.
Manželia sa zosobášili pred pol rokom; predtým sa stretávali rok a pol. Nič nepredpovedalo nešťastie pre túto mladú, krásnu dvojicu.
Ľubomíra si v mysli prehľadávala ten deň, keď Milan prišiel domov ako úplne iný človek. Snažil sa byť taký, aký bol vždy, no v jeho tvári bolo niečo vzdialené a zamyslené pohľad muža, ktorý už neľúbi svoju ženu.
Milan už vedel, že jej nádej je najväčšou mučivou bodkou. Ak by to tak zostalo, okamžite by ju opustil. Ľubomíra sa celý mesiac pýtala, čo sa stalo, a až keď Milan skutočne odišiel, dozvedela sa pravdu.
Keď prišiel k deťom aj otcovu matka, rozplakala sa. Bolo to pre ňu nečakané, že syn takto zradí.
Celý príbeh začínal už na školských laviciach. Keď Milan skončil stredoškolskú triedu, vybral sa na výlet s turistickým táborom. Tam stretol Vieru dievča z ďalekých kútov Slovenska, ktoré milovalo výpravy a stanovanie. Hneď sa do nej zamiloval, dva týždne nepustil od nej okolo krku. Po rozlúčení si vymenili adresy, no keď Milan presťahoval do novej bytu, stratili sa v poštovej schránke. Listy od Vieru už neprišli.
Postupne sa snažil zabudnúť a odvrátiť pozornosť, ale čím viac sa odklikal, tým viac si uvedomoval, že Viera bola jeho jediná láska. O tri roky neskôr stretol Ľubomíru a myslel si, že Viera zostala v minulosti. Dve roky po tom sa vzali a čakali na dieťa.
Viera sa zrazu objavila. Nemala už svoju adresu, ale keď vedela, v akom meste Milan býva, podala inzerát do miestneho listu. Milan ho uvidel a pozval ju do svojho mesta, zabezpečil jej izbu v hoteli. Najprv chcel len stretnúť drahocennú spomienku, no stretnutie ich spojilo. Rozhodnutie bolo ťažké, ale nakoniec sa rozhodol: opustiť manželku Ľubomíru, ktorá čakala na dieťa, a odísť s Vierou.
V práci jej všetci prejavili podporu. Nová kolegyňa, ktorá práve nastúpila, smutne poznamenala:
Dieťa je šťastie, a u nás s manželom to nefunguje päť rokov.
Presne tak s manželom, zamračila sa Ľubomíra. Už nemám radost z očakávania prvorodeného, len ma trápi, že ma opustili.
Doma Jana sa snažila upokojiť Ľubomíru, aby zmiernila jej smútok a sklamanie. Jedného dňa prišla svokra, rozplakala sa a úprimne premýšľala, že by syn Milan a Ľubomíra mali zostať spolu.
Novú manželku Viera neľúbila, lebo odňala Milanovi 1000 kilometrov od ich domova. V skutočnosti však Milan odišiel z vlastnej vôle.
Z pocitu úľavy dvoch budúcich babičiek sa Ľubomíre zmiešali úzkosť a úľava. Najviac ju však strašilo, ak bude dieťa mať oči, nos a ústa ako Milan a potom bude celý život pozorovať svoje vlastné dieťa a spomínať na podraz manžela. To bol jej najväčší strach.
Keď sa prebudila z nemocnice, nečakala, koľko ľudí ju bude čakať. Boli tam jej matka Jana, bývalá svokra Viera Sergejovna, blízka priateľka s manželom, staršia sestra s neterkou a celý jej malý pracovný kolektív. Všetci chceli držať novorodeného v náručí a priať zdravie mame i dieťaťu.
Keď doma otvorili chlapčeka, svokra ho vzala do rúk, pozerala sa na vnúča, usmiala sa a šla si pošepkať:
Milanov.
Myslela si, že Ľubomíra to neslýchá, no ona počula. Zobrala ho do náručiek a povedala:
Nie je to Milan, ale Ivan takto sa bude volať.
Svokra aj matka si s úľavou vydechli: všetko je v poriadku.
Dvadsať rokov plynulo. V roku 2024 Vanya študoval tretí ročník univerzity. Doma mu vyrastali dve mladšie sestričky, ktoré miloval celým srdcom. Keď boli ešte maličké, pomáhal mame bol pravou opatrovateľkou.
Zuzana, ktorá sa vydala po piatich rokoch od Vanyho narodenia, má teraz dobrého otca pre svojho syna a takmer rodiča pre dve dcéry.
Václavova dcéra bola milovaná, ale svojho syna Vanu nikdy nespravila dobrého. Vzpomína na ten okamih, keď v horúcom momente sľúbila, že ak bude dieťa podobné bývalému manželovi, odovzdá ho do nemocnice. Náhle je tomu už tak temno, že sa mu ani nepodarí spomenúť.
Milan s Vierou, ktorú miloval až šialene, sa po piatich rokoch rozviedli. Viera odcestovala so svojou dcérkou do zahraničia. Milan sa oženil druhýkrát, žije celkom dobre, občas sa stretáva so synom Vaneom.
Zuzana už nebráni, ale k bývalému manželovi je úplne ľahostajná, necíti k nemu nič. Len biológický otec jej milovaného syna, Ivan, zostáva.
Ďakujem, milí čitatelia, za vaše lajky a komentáre! Čítajte s potešením.
