Ako sa to stalo, že sa zhoršil? V akom je stave? zamrznula svokra. V spánku. Nič vážne, horúčka len mierna, zima práve začala. To nie je obyčajná zima! To je tvoja práca, že nosíš z pokladne domov všetko! Koľkokrát som ti hovorila zmeň zamestnanie!
Zuzana spala, keď náhle zaznel hlasný šum niekto otvoril vstupné dvere! Otrkla si oči a pozrela na budík práve ôsma ráno.
Ján, milý, si to ty? spýtala sa Zuzana so zvedavosťou, počúvajúc šum v byte.
Odpoveď neprichádzala. Len počula, ako niekto odkvôkol vchod do kúpeľne a potom ticho
Zuzana si rýchlo prehodila domácky župán a bežala bosá do kúpeľne.
Keď otvorila dvere, prekvapila ju nečakaná podívaná.
Stál tam Ján pred zrkadlom, s napnutými perami a vyčnievajúcim jazykom.
Zuzano, je pravda, že keď človek ochorie, má biely jazyk? spýtal sa.
A ty si chorý? spýtala sa ospalo Zuzana.
Asi áno, odpovedal Ján a dotkol sa čela. Potrebujem teplomer. Kde je? Nechaj ma si ľahnúť. Dokonca mi z práce uvoľnili. Asi budeme musieť volať lekára.
Zuzana našla teplomer. Meranie ukázalo 37,2°C. Zima začala, Ján si ľhol. Lekárka prišla po hodine, vydala preukaz o chorobe.
Zuzana zavolala svojej matke:
Môžeš si vyzdvihnúť Mateja zo škôlky? Doma ho nemôžem, Ján je chorý.
Matka rada súhlasila milovala vnuka, bývala sama a Matej jej bol radosťou.
A čo s Jankom? Niečo vážne?
Nie, nič špeciálne. Lekárka prišla, dali preukaz, predpísali procedúry, budeme odpočívať.
Ako sa cítiš? opýtala sa matka.
Všetko v poriadku! Mám ešte druhú smenu v práci, požiadam svokru, aby večer prišla, aby Ján videla. A tak celý týždeň druhá smena. Dobre, ďakujem, mami, dohodnuté.
Čo teda robiť? Potrebujem jednoduchú polievku na kuracím vývare, takže musím ísť do obchodu, okrem lekárne. Vymyzávam z mrazničky kuracie stehná, kúpim mrkvu a zemiaky.
V lekárni si zobral všetko, čo bolo potrebné. Poobede prebudila manžela.
Ján, vstávej, zober si polievku, potŕkla ho Zuzana za rameno.
Spomalený Ján posadol na posteľ.
Ach, niečo ma nevoľní! Môžem dostať polievku do postele, neviem dostať do kuchyne.
To je tak zle? Dobre, prinesiem. Potom si zmeriať teplotu
Jedol polievku, zmeral stále 37,2°C. Zuzana podala tabletky. Ján sa obrátil tvárou ku stene a opäť zaspal. Na pomoc mu platili nemocenský poistenie celkom, ale Zuzana v obchode s tým mala problémy. V rodine sú úvery, Zuzanu si chorobu nemôže dovoliť. Zavolala svokre:
Magdaléna, Ján je chorý. Ak bude treba, večer ho skontrolujte. U nás je večer veľa zákazníkov, neviem ho dostať.
Ako sa to stalo, že sa zhoršil? V akom je stave? prekvapila svokra.
V spánku. Nič vážne, horúčka len mierna, zima práve začala.
To nie je obyčajná zima! To je tvoja práca, že nosíš z pokladne domov všetko! Koľkokrát som ti hovorila zmeň zamestnanie!
Magdaléna, ja nie som slabá! A vy ste predtým povedali, že Ján už ako dieťa mohol ležať na mieste. Zima nastúpila, takže to nie je moja vina
Aby svokra nečakala ďalej, Zuzana ju rýchlo zahájila. Magdaléna rada rozháňa slona z mušiek a v hodine už môže byť tu. Nech si len pozrie, Zuzane sa už blíži čas ísť do práce.
Svokra dorazila s krabicou bylín pre syna, hovorila, že to aj neškodí. Potom nadšene menila Jánovi mokrú košeľu:
Pozri, ležíš v mokrej košeli, ešte viac ochladneš. Ako si to nepostrehol?
Magdaléna, už spal, čo som mohla urobiť?
Zuzana odišla do práce. Po niekoľkých hodinách cítila slabosť. Aj ona je slabá, ale nemôže to dovoliť, musí dokončiť smenu. Večer zmerala teplotu vyššiu než u manžela. Chcela sa sťažovať Jánovi, ale bol zaujatý svojou záležitosťou.
Niečo ma trasie. Mama mi dala čaj s brusnicou a medom, zdalo sa, že je lepšie, ale večer sa opäť necítila dobre. Čo mám brať?
Vieš, aj ja sa necítim…
Tak si vezmi niečo, povedal Ján a znovu sa pozeral na svoj jazyk v zrkadle. Stále biely.
Nemôže ochorieť! A sťažovať sa nikomu ani nemá zmysel: keby to povedala mame, volala by každých päť minút s radami; svokre by ju obviňovala, a muž by sa držal svojho. Rozhodli sa, že nebude sťažovať, bude len ticho brať tabletky a chodiť do práce. Úvery ani tak nezmiznú
Celý týždeň Ján hovoril o svojej slabosti a zdalo sa, že nie je nič šťastnejší aj keď teplomer ukazoval stále 37, tvrdil, že sa cítí hrozný. Svokra často priváňala svoje bylinné čaje a nasýtené nálevy. Zuzane už najmenej chceli stretnúť ju doma, vyzerala na ňu dosť nepríjemne.
Muž nič nepoznal spal buď pri televízii, alebo pri telefóne. Keď sa vracal domov, Zuzana merala teplotu a až štvrtý deň bolo všetko v poriadku.
Slabosť bola, ale zvládli sme to. Ján ležal dlhšie a vyžadoval viac jedlo do postele, meranie teploty, prinesenie liekov. Svokra tvrdila, že už bol slabý v detstve, ale teraz si prvýkrát pri päťročnom manželstve nahlásil prechladnutie, a bolo to neúnosné!
Malú slabosť prekonával len tak, neustále sa sťažujúc.
Nasledujúci týždeň ho prepustili. Matej vrátili domov. Zajtra má Ján ísť do práce.
Sediac pri večernom čaji v kuchyni, rozprával:
Keď som bol dieťa, všetko to znášal ľahšie, a teraz prežívam niečo, čo si ani nevedel predstaviť!
A čo je na tom výnimočné? Prečo si to nezniesol?
No, keby si bola na mojom mieste, pochopila by si! Ľahko hovoríš, keď si zdravá.
A ja som bola! Aj ja som to prežívala, ale ty si to nechcel všimnúť.
Ján sa na ňu pozeral nedôverčivo, potom sa šibalsky usmial, akoby ju odhalil:
Žartuješ? No dobre, poďme spať!
Zuzana smutne vzdychla áno, on to naozaj nevidel
A tak to bolo žena, ktorá porodila, len približne vie, čo jej manžel cíti pri teplote 37°C.
