Čo to ťa trápi? Už sme spolu desať rokov! O čom to hovoríš, že máš nejakú milenku? Mám dosť teba aj mňa!
Viera nevedela, čo si má myslieť. Ako keby si pod kožou cítila, že jej manžel ju podvádza. Najprv sa topila v neistote, až nakoniec našla odvahu otvorene s ním prehovoriť.
Je to pravda, alebo nie? spýtala sa, no Ján len zopakoval:
Čo to ťa trápi? Už sme spolu desať rokov! O čom to hovoríš, že máš nejakú milenku? Mám dosť teba aj mňa!
Zdalo sa, že hovorí úprimne. Viera nič na jeho úsmeve, slovách ani v očiach nevidela, no niečo jej pritom nedávalo pokoj.
Viera nebola z tých, čo spoliehajú na osud, a tak sa rozhodla pravdu nevyhýbať. Ako na to? Prečítala si rad rady na internete a najprv skontrolovala manželov mobil. Nic tam nebolo len prázdne rozhovory s bývalými spolužiačkami, čo ju však nijako nevyplašilo. To nič, pomyslela si.
Ján nikdy nepoužil zámok na telefón. Nemal čo skrývať, žiadne tajné správy ani vzdialené konverzácie ako keby bol anjel v tele. Občas však Viera mali pocit, že si všetko len predstavuje; zakaždým, keď Ján zostal neskoro v práci, cítila, že niečo nie je v poriadku.
Priateľka jej často radila:
To sú len tvoje podozrenia! Ján ťa miluje a nikdy sa na nikoho nepozrie! Tvoje pochybnosti len všetko kazia!
Viera ich však nepočúvala. Srdce jej hovorilo inak a nebola ochotná deliť manžela s inou ženou.
Raz sa odvážila prísť do Jánovej kancelárie, aby zistila, či tam niečo rieši s nejakou Oksanou. Keď ho uvidela, rozčúlil sa: Hanobíš ma pred kolegami. Neskôr sa ospravedlnil, ale rýchlo mu odpustila.
Zdalo sa, že ich život beží bez problémov dom plný, dva deti rastú, všetko ide podľa predstavy. No Viera hľadala nejakú únikovú zónu, na ktorú by mohla uniknúť, a tak sa jej hovorí: kto hľadá, ten nájde. Zatiaľ však neuspela.
Ako mnohé ženy okolo jej tridsiateho veku, nevedela, čo urobiť, aby nestratila manžela a deti. Na povrch pôsobila pokojná, no vnútri šialenstvo.
Ján si nevšimol žiadne známky podozrenia žiadny nový parfém, žiadna zmena štýlu, no Viera cítila, že niečo nie je v poriadku. Keby nebola náhoda, možno by pravdu nikdy neodhalila.
Keď ich mladší syn nastúpil do prvého ročníka, Viera sa rozhodla naučiť sa šoférovať. Po troch mesiacoch intenzívneho štúdia v autoškole získala vodičský preukaz. Ján bol na ňu taký hrdý, že jej kúpil malý, ale spoľahlivý automobil malé Audi, ktoré sa ľahko zaparkovalo.
Ján nepriznal, že auto kúpil len preto, aby jej neodmietal jazdu chcel, aby najprv získala skúsenosti. Zatiaľ je to pre teba ešte príliš, často jej hovoril.
Jedného zimného víkendu Viera vstala skôr, než bolo zvykom, a rozhodla sa pripraviť rodine obľúbený koláč s baklažánom a kuracím mäsom. Na to potrebovala múku, ale v chladnom dome ju nemala. Sneh padal, ale už sa naučila jazdiť po zasnežených cestách, a tak sa vybrala do obchodu. Keď nastúpila do auta, nešiel. Vrátila sa domov, kde deti ešte spali, a tiše šla po schodoch, aby ich neprebudila.
Nechcela kráčať po ľade, tak si povedala, že si vezme Jánovo auto a pôjde si raz po nákup. Vezla s kľúčmi z jeho Audi, nechajúc ich v ruke. Keď sa motor zahrial, otvorila okná a zamierila do kufra, kde bývali vreckové servítky. Náhodou si rukou zasiahla niečo a na zem spadla neznáma mobilná telefón.
Čí to je? pomyslela si. Telefón nepoznala jeho si dobre poznala, ten bol čierny a starý, zatiaľ čo tento bol lesklý modrý. Zvedavosť ju zvíťazila a stlačila tlačidlo zapnutia.
Na obrazovke sa objavila správa od niekoho menom Oksana:
Milá moja, tak sa mi po tebe stýska! Príď čo najskôr! Čakám na teba!
Viera s úžasom prečítala ďalšie texty. Oksana tvrdila, že Ján pracuje až do piatich večer a vracia sa domov o siedmej. Viera to nikdy nevedela a ani netušila, kedy končí jeho pracovná zmena.
Zistila, že Ján skoro každý večer strávi hodinu s Oksanou, potom sa vráti domov, akoby sa nič nestalo. Fotografia ukazovala staršiu ženu, asi štyridsať rokov, ktorá mu patrila.
Viera sa rozhnevala. Keď sa chystala opustiť auto, uvidela Jánovho výťah pred vchodom. On práve vychádzal. Viera si myslela, že je v obchode, a tak sa chceli stretnúť v aute, ale Ján ju zbadal a vykríkol:
Kto ti to dovolil? Takto sme sa nedohodli!
Viera sa rozčúlila, zatlačila spätný rýchlik a prudko šliapla na plyn. Auto s praskajúcim zvukom narazilo do plotu. Zabránilo to ďalšiemu prevráteniu, ale Viera cítila úľavu.
Vystúpila, pozrela na šokovaného muža a kričala:
Choď k svojej Oksane! Uvidíme, že bez domu a auta ti nič nepomôže!
Aby podložila slová, hodila kľúče od Audi do hromady na zemi a rýchlo šla domov.
Syny sa prebúdzali a nevedeli, čo sa stalo. O chvíľu sa Ján snažil vstúpiť dnu, ale Viera zamkla dvere a nepustila ho.
Choď k svojej! Zabudni sem! zakričala po celej chate.
Ján zostal v jedných papučkách, domácom župane a staršej bunde a vyrazil k Oksane. Keď otvorila dvere, ozval sa mužský hlas:
Zlato, si skoro tu? Čakám na teba!
Ukázalo sa, že Oksana má tiež dvoch milencov. Nečakane po zatvorených dverách sa Ján ocitol vnútri, kde ho čakala jeho matka Marína Pavlína, ktorá bývala len dva domy ďalej. Videla ho a hneď pochopila, čo sa deje. Prevzala ho, ohriala, nakŕmila a vypočula jeho smutný príbeh o horúcej manželke, ktorá ho vyhnala z domu.
Neboj sa, synu, povedala mu, kto vie, že sa ti Viera takto ukáže? Na tvojej uličke ešte bude slávnosť, keď ti bude tridsaťpäť rokov. Nájdeš ešte svoje šťastie, verte mi.
Ján zostal bývať u matky a snažil sa začať nový život. Byl rád, že je slobodný, až kým Viera nepožiadala o výživné. Tehdy pochopil, že začať znovu nebude jednoduché. Bol aspoň vďačný, že ho matka neopustila, lebo inak by úplne zmizol.
