Ty si len odlišuješ kŕmenie petržlenovej vŕby podľa etikiet v obchode! A bobule si len v marmeláde videla! zamrvavala rozhořčená susedka
Mária s Jánom prišli na svoju chalupu. Kúpili ju na jeseň a teraz sa rozhodli všetko poriadne upratať. Dom bol pekný, aj keď v zime bol už skoro opustený, ale s pozemkom a so všetkým okolo bolo čo riešiť.
Starý sad musel dostať do božského stavu. Novú saunu už objednali, za týždeň ju dovezu a nainštalujú, stačí len vybrať miesto.
Pri saune chceme postaviť aj prístrešok na bielizeň, drevársku budku a altánok. Deti sľúbili, že prídu a pomôžu so všetkým.
Krásne tu je, ticho, môžeme tu žiť celý rok. Sme už dôchodcovia.
Ja som si prešiel pivnicu, treba vymeniť len dvere.
A ja som obzerala zadnú verandu. Pamätáš, hovorili sme o altánku? Nie, ten je zbytočný. Na verande je veľký okrúhly stôl a starodávne stoličky.
Stačí ich obnoviť, vydržia ešte sto rokov. A výhľad na sad. Budeme piť čaj a obdivovať ho. Tam tiež treba dvere vymeniť, mám pocit, že niekto bol v dome zimou alebo nedávno.
Presne tak. Dvere sú prvé. Všetko upravíme na zadnom dvore, aby nebolo z ulice príliš vidno a aby to bolo pekné. Pred domom bude lúka a kvety.
Kvety už sú, sú to viacročky, treba len rozhodnúť, kde čo zasadíme. Možno budeme musieť niečo presadiť, ale toto leto necháme tak.
Po týždni dorazila sauna, prišli deti a začalo upratovanie pozemku. Prišla susedka Mária, aby sa zoznámila, jej vnúčatá stále bežali okolo chalupy.
Máte vnučky?
Áno, prídu.
Prečo stavíte taký veľký plot? My s ostatnými susedmi sme vždy bez ohrád žili.
Bez ohrád? Čo potom bolo? Práve sme ho rozobrali. Plot bol, len spadol. Vy ste si to nevšímajú, ale nám je poriadok dôležitý. A nebojte sa, neodstrihli sme vám žiadne metre, plot leží presne na hranici pozemku.
Nebude tam bránka? Vždy sme mali nejaký prechod.
Myslíte si, že niekde medzi nami? Nie, vstup je len z ulice.
Ako budú deti, naše alebo vaše, bežať? Vidím, že ste vy a ja ste vyrezali jabloňové stromy, deti ich mali radi.
Nevyrezali sme, len ich orezali a vyčistili. Navŕhli sme nové. Vaše deti nech si hrabú po vašich jabloňoch.
Všetko je u vás nové. Prečo ste zasadili kríky pozdĺž nášho plotu?
Kríky pozdĺž nášho plotu len pre ozdobu!
Mária odišla, ale vrátila sa s ďalšími otázkami. Jej vnúčatá ďalej bežali po pozemku Jany a Jána, kým sme nepoložili nové brány.
Už ste sa tu usadili, povedala susedka znova. Budete tu zimovať?
Čas nám ukáže.
Prečo ste zatvorili bránu? Vždy sme tu mali deti, ktoré hraly s loptou pred domom, bolo to pohodlné a rovné. Na ceste sú autá, tu je bezpečie.
Mám celý pozemok obsadený záhonmi, nie ako vy. Vy naozaj poznáte rozdiel len podľa etikiet v obchode a bobule ste jedli len v marmeláde. S nami sa musí priateľsky zachádzať.
Bránu sme zatvorili pred očami cudzích ľudí a aby vaše vnúčatá tu nevládli. Pred dvoma dňami uvoľnili naše kurčatá, žiadnu z nich sme nenašli.
Máte aj sliepky? Tak ste sa tu usadili na trvalý pobyt?
Už sme tu.
Koncom augusta oslávili Jánov narodeninový deň. Prišli deti, vnúčatá. Celá rodina sa zišla. Muži opiekali gril, ženy pripravovali šaláty a natiahli stôl na verande.
Tu sme, prišli sme vás pozdraviť ako dobrí susedia. Vždy sme takto predchádzali, bez pozvania. Sme susedia. Deti už od rána všetko vedia.
Pripravujete sa, hostia prišli, tak je to sviatok. Posedíme sa. Deti budú mať radosť spoločne. A vlastne, už dlho nastal čas, aby sme sa spriatelili.
Takže sme vás nepozvali. U nás sa schádza len rodina, je to rodinný sviatok. Naše vzťahy sú susedské, nie rodinné.
Možno raz to tak bude. Deti vyrastú. Možno sa aj porodíme, odpovedala susedka s úsmevom.
Nech si hovorili čokoľvek, ona stále menila svoje názory a neodchádzala. Jej vnúčatá už všade lezli otriasali jabloňami, hruškami, vyliezli na strechu sauny a na to nepadli.
Potom ich zaujali kamene okolo budovy. Niektorí z nich ich hádzali do nafukovacej bazéna. Nezistili sme to hneď. Deti sa rozbehli s radostným výkrikom, keď voda šla zo spaľovateľa.
Premýšľaj. Už čoskoro bude jeseň, bazén budeme musieť vyprázdniť, povedala susedka. Deti sa zabavili.
Teraz domov!
Ešte sme si nesedeli, deti sú hladné. Rýchlo k stolu!
Sviatok sa trochu znehodnotil, ale ďalší už čaká. O týždeň sa deti vrátili. Oslávili ďalší rodinný deň tridsaťpäť rokov spoločného života.
Niekto hneď zamkol bránu. Ako sa ukázalo, to bol najmladší, ich sedemročný vnuk.
Počuli sme, ako niekto puka na bránu. Celá rodina sa tvárila, že sa nič nediaľ. Voňalo po grile a čerstvom vzduchu, bolo chladno.
Kedy prídete do mesta?
Rozmyslíme sa. Jeseň je pred nami, postaráme sa o úrodu, potom uvidíme. Stále musíme zozbierať jablká. Úroda je tento rok vynikajúca. Páči sa nám všetko, okrem susedky, ale ona nám nie je prekážkou. Naučili sme sa, ako sa s ňou vysporiadať.
Všetci sme sa rozosmiali.
Hostia odíjali, Ján a Viera zostali. Pred nimi je jeseň, potom zima Skúšame to. A ak to nepôjde, vždy sa môžeme vrátiť do nášho mestského bytu.
A susedka odbehla. Zistilo sa, že s vnúčatami má čas do školy. Dcéra to nevedie, stará mama bude pomáhať. Ján a Viera si uľahčene vzdychli. Nech Boh dá takých nestrápených susedov
Napíšte v komentároch, čo si o tom myslíte. Dajte lajky.
