Zdenka nenávidí všetkých. Najviac však svoju matku.
Vie, že keď vyrastie a odíde z tohto detského domu vBratislave, určite ju nájde.
Nechce mu bežať na krk a kričať:
Ahoj, mami!
Chce si rada pozorovať a potom sa pomstiť. Všetky tie roky strávené vdieťaťom dome, keď sama plače, zatiaľ čo jej matka žije vpohode, ju len preháňajú.
Nikdy nepremýšľala, že by matka niečo menila.
Zdenka je vdetstvom dome od narodenia. To, čo si pamätá, tak dlho už je.
Niekedy ju premiestňujú, lebo sa stále bije. Je jej jedno, či pred ňou stojí chlapec alebo dievča.
Keď ju trestajú, zamykajú do izolyčnej miestnosti a berú jej sladkosti, aj tak nenávidí vychovávateľov, ostatné deti a celý svet.
Keď jej napadne štrnáct, prestane sa biť. Nie preto, že by zrýchlo zrazu milovala všetkých, ale preto, že ich už tak veľmi bojí.
Zdenke dochádza nuda. Ide do vzdialenej časti pozemku a len sedí, sníva o tom, ako nájde matku a pomstí sa.
Jedného dňa zachytí čudnú melódiu. Počuje ju, no nepozná žiadny náznak.
Hudbu miluje a vždy sa zahalí, keď niečo pekné počuje. Táto melódia je nádherná, trochu smutná, žiaľová, a ona nedokáže rozlúštiť, odkiaľ pochádza.
Zdvíha sa, kráča kakáciovým kríkom a opatrne ich odsunie. Čo to tu má?, pomyslí si, keď uvidí starého mužského zamestnanca, ktorý kŕmi zvieratá. Už ho pozná.
Na čom hrá? nemôže ho jasno vidieť a keď sa natáča, nečakane zakopne a spadne do kríkov.
Muž prestane hrať, otočí sa kkríkom. Zdenka vstane, prevráti si šaty a chce odísť. Náhle sa ho spýta:
Chceš sa naučiť?
Dievča je prekvapené. Ja? Ja dokážem hrať takto? Dokáže to niekto ako ja?
Urobí krok knemu. Vyzerá na päťdesiat rokov, je záhradníkom vdetskom dome. Nechápe, prečo ešte pracuje vtakom veku.
Zdenka ho navštevuje každý deň. Najprv jej ukazuje, ako zahrať na sopľučku nástroj, ktorý sám vyrezáva zbúdy. Sú vtipné, no zároveň ladné.
Keď zjej úst vychádzajú prvé skutočné tóny, objíma ho a rozprávajú sa po prvýkrát.
Volá sa Ján Novak ažije vmalom dome naúzemí detského domu.
A prečo? Nemáš rodinu, nemáš dom?
Mala som všetko, Zdenka. Dom, blízkych Pred desiatimi rokmi zomrela moja žena Katarína. Myslel som, že neprežijem, keby som nemal syna
Potom sa oženil, žena bola krásna, ale príliš chamtivá. Hlavne, aby sa môj syn Saso páčil.
Opäť rokov neskôr Saso zahynul pri autonehode. Byt som už na neho prepisal. Trojizbová, vcentre Bratislavy. Nevesta mi spakovala kufor a odletela na štyri svety.
Prečo ste nebojovali?
Na čo, Zdenka? Nemám tu nikoho. Všetci, čo som miloval, odišli. Musím prežiť, kým nepríde aj moja chvíľa. Už nič nepotrebujem.
Zdenku napadá, že nenávidí Jánovu nevlastnú dcéru viac než vlastnú matku. Najprv by ju chcela pomstiť, potom matku.
Keď Ján zistí, že vsrdci drží takú divokú dievčinu, ocitne sa vstrachu. Ako prežije takú nenávisť?
Často spolu rozprávajú. Ján cíti, že Zdenka sa mení. Už neútočí na chlapcov, stáva sa jemnejšou.
Už ju nepôsobí potreba dokazovať pravotu päsťami.
Raz sa spýta:
Zdenka, za rok odchádzaš. Už vieš, čím chceš byť?
Dievča sa zahľadí, zamyslí sa.
Nie Nemyslela som na to. Vždy som len premýšľala, ako pomstiť matku.
Dobre. Predstav si, že to urobíš. Najprv ju budeš hľadať. Peniaze nevieme, ale prejdeme to. Čo potom?
Zvedavo mlča, odíde. Nevráti sa týždeň, potom sa vracia:
Chcem stavať.
Celý rok sa pripravujú na vstup do stavebnej školy. Zdenka vie, že vysoká škola je pre ňu dlhý cieľ, možno až neskôr.
Keď odchádza, dlho sedia na lavičke.
Večer odjíždja do Košíc, kde bude študovať a žiť. Po prvýkrát po rokoch plače.
Ján Novak, určite sa ktebe vrátim. Budem sa učit.
Dohodneme sa. Ja neodídem, ty musíš dokončiť štúdium, postaviť sa na nohy, a potom sa môžeme stretnúť.
A čo vás? spýta sa Ján súšklebkom.
Na rozlúčku jej daruje sopľučku
Už uplynulo takmer pätnásť rokov. Zdenka sa neskôr vydala, no nikdy nenašla niekoho, kto by ju skutočne pochopil.
V30ke má dcéru a takmer okamžite sa rozvedie. Celú radosť nachádza vmalej Katke.
Teraz si môže dovoliť viac. Keď konečne zarobí, čo potrebuje, podá žiadosť ovyhľadanie svojej matky.
Informácie prídu rýchlejšie, než očakávala.
Matka je chudobná, osamelá žena, ktorá plánovala mať dieťa, ale dva mesiace pred pôrodom zistila, že je chorá.
Teraz bojuje sonkologickým ochorením; lekári jej predpovedali rok života. Rozhodne sa odmietnuť dcéru hneď pri pôrode.
Lekári jej vtedy neodsudzovali. Zdenka hľadá aj jej hrob a nájde veľkú sochu sanjelom.
Často spomína na Jána Novaka, ale keď sa po rokoch vráti do Bratislavy, nenájde ho.
Riaditeľ detského domu sa zmenil, takmer celý personál je nový.
Keď má chvíľku voľna, chodí sdcérou Katkou do parku. Katka, smiechom, chce zachrániť celý svet.
Do šiestich rokov bola veľmi múdra a dokázala matku presvedčiť kakýmkoľvek výdavkom pred parkom.
Mami, kúp mi prosím klobásky, rožok a niečo na pitie.
Zdenka sa na ňu pozerá.
Bojím sa, kto to bude.
Mami, možno lepšie, keby si to nevedela? Prečo sa zbytočne nervovať?
Katka, teraz nikam nejdeme.
Mami, to je starý muž, nemá dom.
Kto?!
Zdenka má pocit, že omdlie. Katka sa usmeje, akoby hovorila: Varovala som ťa.
Mami, čo sa tak bojíš? Je to len starý pán, nemá nikoho.
Nežiadá si, ako ostatní, pretože sa hanbí. Pozná toľko rozprávok a básní, že nikto nepozná. Prečítajú všetky sladkosti a idú do parku.
Katka si sedne na lavičku.
Mami, čakaj tu, idem kjazierku. Vidíš, tam starý sedí, to je on.
Zdenka skutočne vidí špinavého starca vnedostatočnom oblečení. Okolo neho sú deti, a ona sa upokojí.
Hlavne, že dcéra je vokne.
Večer leží na pohovke sknihou. Katka je vo svojej izbe. Zrazu Zdenku zachytí známa melódia.
Ticho. Znova rovnaká melódia zúvoda. Zdenka beží kdcére, hľadí na ňu sobavami.
Mami, prebudila som ťa?
Katka! Čo to bolo?
Dedo nás učí hrať na sopľučke. Všetko mi ide, len prechod na začiatku nejde.
Katka povzdychne. Vrukách drží sopľučku. Zdenka ju pozerá slzavými očami.
Poď, ukážem ti. Aj ja som to nedokázala hneď.
Zdenka zahrá celú melódiu a rozplakal sa. Spomienky navýznu tak silno, že nedokázala sa ovládať. Katka sa naozaj lekla.
Mami, prečo si tak smutná? Tá hudba ťa rozplače? Chceš, aby som viac nehrala doma?
Zdenka zamrkne hlavou, vystúpi a o minútu sa vráti s tou istou, ale už trošku zafarbenou sopľučkou.
Katka, vieš, kde žije ten starý?
Mami, pri jazierku. Má krabice za kríkom.
Poďme, dcérka.
Našli ho hneď. Katka zakričí:
Dedo!
A on vylezie zkríkov.
Čo sa stalo, malé, prečo nie si doma?
Ján Novak, dobrý deň.
Zdráža sa, ako po údery. Pomaly sa otočí, dlho sa pozerá do jej tváre.
Zdenka, to nemôže byť.
Objala ho pevne.
Všetko je možné. Stačí dostať komáre, poďme domov.
Kam?
Domov, Ján Novak, keby nebolo teba, nemala by som nič. Môj dom je vždy tvoj dom.
Po ceste domov Ján si utrháva slzy.
Slzy ho bránili, kdekoľvek sa objavili, ako prekliatie. Bez Zdenky, ktorá ho pevne drží za ruku, by už dávno spadol.
Teraz má vsrdci istotu nepôjde sám do temna, nikomu nepotrebnému.
