– Aké to boli tie nechladné frajeri, čo tu pobývali? Zavolaj svojich rodičov, nech prídu priviesť poriadok, – rozčuľovala sa Lýdia. – Ja nebudem po nich upratovať. Stačí mi, že neustále periem posteľnú bielizeň po tvojich priateľoch. Tie sa už natlakovali zostávať nocovať na našej chate.

Čo tu prišli tie čudné ducha? Zavolaj rodinu, nech príde upratať poriadok, hneď vzdychala Ďurina. Ja nebudem upratovať po nich. Stačí mi, že stále perte posteľnú bielizeň po tvojich priateľoch. Zostali tu nocovať na našej chatke.

Počul som, že mamička volala, povedal Ján pri večeri. S príbuznými plánujú cez víkend ísť na grilovačku.

To je len dobrá správa, odpovedala manželka. Nech idú, čo tu máme my? Jánovu svokru Ďurina neznášala.

Chcú prísť na našu chatu, vysvetľoval Ján. Nemajú vlastnú, a ja v sobotu musím do autoservisu. Hovoril to, akoby to bolo samozrejmé. Povedala som, že nemôžeme ísť na chatu cez víkend, preto mama požiadala o kľúče.

Ďurina už nemala inú voľbu, než súhlasiť, a neskôr to veľmi ľutovala. Keď nasledujúci víkend odcestovali na chatu, zmrzla jej krv na pohľad. Chata vyzerala ako po prebúdzaní z nočnej búrky.

Bobule boli zozbierané, podlaha v dome špinavá, na sporáku stálo samé hrnco s starým vývarom. Z okna v kuchyni chýbala záclona. Ďurina odmietala pochopiť, čo sa deje. Rodičia Jánovho otca mali už šesťdesiat rokov.

Všetko povedala mužovi.

Čo tu prišli tie čudné ducha? Zavolaj rodinu, nech príde upratať poriadok, hneď vzdychala Ďurina. Ja nebudem upratovať po nich. Stačí mi, že stále perte posteľnú bielizeň po tvojich priateľoch. Zostali tu nocovať na našej chatke.

Myslíš, že som prepracovaná. Vlož do práčky, vyber a poveste.

A nabudúce to všetko urobíš ty! Si spokojný, aký stav má naša chata a pozemok?

Muž však nezavolal nikam. Ďurina s ním nehovorila, potom sa zmiernili. Manželský zväzok trval iba dva roky, spájali ich lásky, aj keď teraz Ďurina občas myslela, že sa zmohla. Deti ešte neboli.

Všade bolo to isté: práca, dom, dom, práca. Víkendy chodili na prechádzky alebo s priateľmi do prírody. Všetko sa zmenilo, keď sa Ďurininá matka nečakane vydala a odcestovala do iného mesta. Ich rodinná chata pripadla Ďurine.

Náhle všetci Jánovi príbuzní náhle začali Ďurinu milovať. Často niekto z nich žiadal o nocľah na chatke. Každý vie, že grilovanie chutí lepšie pod holým nebom!

Príbuzní sa objavovali z ničoho nič: dvojčencoví bratia a sestry, strýkovia, tety a dokonca Jánova stará mama, všetci smeľovali na rieku a na gril. A ešte prišli Jánovi priatelia.

Všade prichádzali s nocľahom. Ján bežne pripravoval gril. Ďurine to všetko začalo nepríjemne, ale nechcela zničitť vzťahy s Jánovou rodinou a priateľmi. Musela niečo spraviť.

Teraz, keď sa blížili víkendy, čakala ich napätie. Keď sa Ján a Ďurina vydali na sobáš, Jánova matka už bola v pokročilom veku. Mali syna veľmi neskoro. Bola aj dcéra, sestra Jánová, o desať rokov staršia. Svokra pochádzala z dediny a podvedome si myslela, že všetko je spoločné.

Svokra a sestra Jánová, Mária, odnášali na chatu všetko krémy, šampóny, hubky a dokonca aj Ďurine papuče. Zrazu svokra znovu zavolala a požiadala Jána, aby im dal kľúče od chaty. Tentokrát Mária chcela odniesť svoju šéfku. Plánoval sa oddych a gril.

A ako vždy, Ďurinu nepýtali, ako sa k tomu postaví.

Dáme kľúče mame, povedal muž. Samozrejme, spomenul si na Ďurinnu reakciu pri poslednom príbuzenskom návšteve, no nevedel to spomenúť.

Ďurina pochopila, že musí konať, pričom Ján sa ocitol na opačnej strane. Premýšľala nad rôznymi možnostami a zavolala matke, aby sa sťažila.

Zavolám späť, kráťko odpovedala.

O dva minúty neskôr zavolala a povedala, že na chatu príde jej sestra s manželom a tam strávi čas. Neboj sa ničho. Teta Oľga ti pomôže.

Ďurina zadrhá. Tetu Oľgu vždy považovala za strašidelnú; v detstve ju niekoľkokrát odvážili na letné rekreácie a tie spomienky zostali po celý život. Áno, Oľga Borová vedela vychovávať.

Teta zavolala večer.

No tak, moja neter, ako sa máš? Prečo tak dlho mlčíš? Zavolaj mi čoskoro. A ako sa máme správať mierne zastrašiť alebo radikálne? povedala a smiala sa v očakávaní.

Ďurina sa zachveli. A hovorila si im, že chata patrí ti? spýtala sa teta.

Nepamätám si, ale všetci si istí, že je to moja.

Neboj sa, dieťa, všetko vyriešime.

Nedeľu zavolala rozčúlená svokra: Predali ste chatu? Kde sú peniaze? Prečo nám o tom nepovedali?

Ukázalo sa, že v sobotu na chatu prišli Mária so šéfkou a svokra s mužom. Na pozemí však už piatichčlenná skupina smažila špízy.

Kto ste? zaskočila Gábina Pavlíková.

A vy? spýtala sa predstaviteľka s rozhodným hlasom a šla k nim. Som majiteľka chaty, nepoznám vás, ako ste sa sem dostali, kde ste vzali kľúče?

V skupine svokry nastalo zmätenie. Sestra Jána sa snažila vysvetliť rodinné väzby a odovzdané kľúče. Žena, ktorá tvrdila, že je majiteľka, pozerala na ňu s nespokojnosťou a Mária sa okamžite zamotala. Gábina Pavlíková mlčala.

Nakoniec jej kľúče odobrali, zdvorilo ju požiadali, aby odišla a nevracala sa. Inak sľúbili, že zistia, odkiaľ kľúče pochádzajú.

Ďurina zo vzdialenosti počula, ako svokra kričí do slúchadla. Ján nerozumel, ani nespoznal slovo.

Daj slúchadlo žene, odovzdal Ján telefón Ďurinni. Tá chata nie je tvoja! povedala svokra slavnostne.

A vy ste sa naozaj nepýtali? snažila sa Ďurina hovoriť pokojne. Alebo ste si mysleli, že všetko okolo vás patrí aj nám?

Chápeš, že Mária pozvala na chatu svoju šéfku? Vieš, aké môžu byť následky? Plánujú výpovede a ona ju chce urobiť šťastnou. Ak ju prepustia, bude to na tvojej svedome, rozčúlená Gábina Pavlíková.

A ja čo tu mám robiť? Teta Oľga je hospodárka, prišla si oddýchnuť, ani ma nepožiadala. Kupte si svoj dom a odchádzajte, odvážne odpovedala Ďurina. Žili ste bez tejto chaty a teraz ju aj vy stracíte.

Po tom už tam nepojediem a ani moji príbuzní, zachvátil sa muž.

Prvýkrát sa pohádali. Ján sa urazil. Máriu prepustili. Nikdy ti to neodpustím, povedal. Moja rodina ťa miluje, a ty nás podviedla.

Ďurina bola presvedčená, že Máriu prepustili z iných dôvodov. Zrazu pochopila, že všetkým vôbec nevadí. A nie je to prvýkrát, čo to začína. Ich vzťah s Jánom sa dostal do slepej uličky.

Mami, myslím, že sa rozvádzam s Jánom.

Rozhodni sa sama, už si dospelá. Kde budeš bývať? Môj byt som už odložila. Choď k Oľge.

Ďakujem, samozrejme. prekvapila sa Ďurina. Asi si požičiam byt.

Ďurina podala návrh na rozvod, prenajala si byt a odišla od muža. Na chatu už viac nejde.

Aby ste neprehliadli nové zaujímavé príspevky, prihláste sa na stránku! Zanechajte svoje myšlienky a emócie v komentároch, podporte lajkami.

Rate article
Wyznaj Sekret
– Aké to boli tie nechladné frajeri, čo tu pobývali? Zavolaj svojich rodičov, nech prídu priviesť poriadok, – rozčuľovala sa Lýdia. – Ja nebudem po nich upratovať. Stačí mi, že neustále periem posteľnú bielizeň po tvojich priateľoch. Tie sa už natlakovali zostávať nocovať na našej chate.