Ľubica, už chceme jesť! Prestaň ležať! ozve sa nahnevaný hlas manžela nad ušami.
Hlavy mi praská, hrdlo bolí, nos je upchatý! Pokúšam sa vstát telo mi je akoby z vankúša. Nie je prekvapujúce, že som chorá.
Celý týždeň horí slnko, a včera večer začne sneh s dažďom. Jar Taxi v takom počasí nie je dostupné, to nie je prekvapivé. Musím teda z práce ísť domov autobusom. Počkáme 30minút na autobus, ktorý príde úplne plný. Sotva sa vmĺžem do vnútorného priestoru, už to je výhra. Potom musím ešte dlhú cestu pešo od zastávky.
Požiadala som manžela, či ma nechá na ceste vyzdvihnúť.
Mári, my s Matúšom sme už zablúdili k mame. Prídeme neskoro, ozve sa Marek.
Ako vždy
Nakoniec sa Ľubica dostane domov neskoro, prešmyknutá a zamrznutá. Pozrie na hodiny je 8ráno, sobota.
Miro, priniesť mi prosím teplomer! prosí.
Čože? Ochorelá? prekvapí sa Marek. A čo raňajky?
Urobíme ich sami? spýta sa.
Sami? nepochopí muž. A Matúš?
Chlapcovi je 10rokov! A ty už si dospelý muž. Priprav mi vajíčkovú omeletu, nech mi syn pomôže. Ja ho učím variť, už je dosť veľký.
Učila si ho variť? vykríčí manžel.
Áno. A čo na tom? Celý deň sedí na telefóne, nič nerobí, povzdechá Ľubica.
Si úplne šialená? On je muž! Muž nie je povinný variť ani sa učiť variť! To je ženská práca! rozčúli sa Marek. Dobre, poďme k rodičom, ak nám nie si k ničomu. Zajtra večer sa vrátime.
Marek a jeho rodičia sa rýchlo zbalia a odchádzajú k rodičom Mareka. Ľubica ťažko vstane, nájde teplomer, zapne konvicu a zamyslí sa
Prečo sa to stalo? Kedy som zmeškala ten okamih, keď by manžel mohol pokojne pripraviť jedlo nielen pre seba, ale aj pre mňa, keď sme pri chorobe navzájom starali? Kedy sa všetko zmenilo? Prečo sa domáce povinnosti náhle stali len mojou záležitosťou?
Teplomer zaznamená 39,2°C. Mladá žena vypije liek a vráti sa spať.
O chvíľu ju zobudí telefón. Volá matka:
Ľubička, prečo neodpovedáš? Zvyčajne voláš ráno stratila som ťa, hovorí Jana.
Mami, len som trochu chorá. Vypila som liek a znovu som zaspala, zamŕka Ľubica.
Áno, trochu! A kde je Vít? S Matúšom u mami? namračí Jana.
Odjeli sme s Matúšom, aby sme sa neinfikovali, povedala unavená dcéra.
Veríš tomu? Aby ste sa neinfikovali Hovor mi, kde je ten poriadok, lebo inak budeš musieť sama umývať riad! rozčúli sa matka.
No, mami! chce odpovedať Ľubica, ale nedostane šancu. Rozumie, že už vie, čo má.
Nebuď taká! Mám právo sa hnevať. Dala som ťa k manželovi, nie do otroctva! Zmerala si si teplotu?
Áno. Ráno bola vysoká. Teraz sa zlepšila, ale síl ešte nemám, protestuje dcéra.
Odpočívaj! Otec ťa čoskoro odvezie. Nezostaň sama chorá. ukončí Jana hovor.
Ľubica sa pomaly vstaní, umyje sa, zbalí potrebné veci a svoj notebook a čaká na otca.
Ó! zakričí otec, keď uvidí dcéru.
Čo, ocko? Čo sa ti stalo? prekvapí sa Ľubica.
Aha, si to ty! muž pokojne vezme dcére tašku. Myslel som, že som našiel svoj koniec! Bledý som od nudy!
Ocko! Prečo ma tak plašíš? usmeje sa dcéra. Ideme?
Ideme. Drž sa ma, inak ťa vietor odfúkne, ťa potom prehľadám! muž opatrne pomôže dcére nastúpiť do auta. Vypadáš vyčerpaná, takmer ako otrok. Áno, dcéra, matka má právo, ak ťa takto odovzdá. Odpusť mi, ale vyzeráš tak
Ľubica už neodporuje. Je unavená.
U rodičov je teplo, chutné jedlo a šťastie. Jana sa postará o dcéru, a večer sa Ľubice trochu zlepší.
Znovu zavolá Marekovi, aby ho informovala, že nie je doma, a počuje len:
Čo chceš povedať? Nemôžem ti priniesť lieky. Vypil som pivo s otcom. A čo? Je sobota! Pozeráme futbal. O! Mama chce s tebou hovoriť, a Marek odovzdá slúchadlo svojej matke.
Ľubica! Si žena! Nemôžeš len tak odpočívať a nechávať mužov hladovať! Čo je dôležité v rodine? Hlavne pre mužov aby boli sýti, v teple a aby sa nás neplietli! A ty? Ochoriela si, vypila si tabletku a to je všetko! posmešne radí jej Katerína.
Okolo prechádzajúca mama zachytí slová a preberie slúchadlo:
Milá moja svokra! Muž je slabý? Chorý? Alebo ako má byť, aby bol v teple, sýty a neťahal? rozhoří sa Jana.
Prečo je slabý? Rodinný! Všetci muži sú takí. svokra nečaká takú odpoveď. Mare, čo robíš?
Čo? No, pomáham dcére vstát. Skutočný muž nedokáže postarať sa o ženu! Nemôže ani liek kúpiť vypil pivo Ja som šťastný, že sa moja žena uzdravila. svokra a dcéra sa nezhodli. Jana však stále hľadí na telefón.
Dcéra, naozaj to chceš? Si ešte mladá! To je príliš, hovorí matka rozhorčene.
Vtom príde správa od manžela:
Ľubica, pošli mi peniaze, nevyhovuje nám do výplaty. Spotreboval som ich na Matúša. Musel som zaplatiť všetky školské poplatky a kúpiť mu veci!
Všetky účty za byt a potraviny som platila ja celý mesiac. Je to v poriadku? šokuje mladá žena takým hrubým požiadavkom.
Áno, byt je tvoj! Pošli už, idem do obchodu! netrpezlivo píše manžel.
Nemám peniaze, všetko som minula na lieky, klame.
Čože? Naša choroba ťa draho stála! Požiadaj rodičov. príde nečakaný návrh.
Požiadaj svoju mamu, prekvapí sa Ľubica.
Áno! Ona nepochopí, kam som výplatu minula, odpovie Marek.
Ja tiež neviem, nasleduje.
Som dospelý muž. Mám svoje túžby a výdavky. Nemusím sa nikomu vysvetľovať, ani tebe, ani mame! Som v obchode. Pošli peniaze, poď! je agresívny.
Nepošlem! stručne odpovie.
Marek po tej odpovedi nazýva Ľubicu chamtivou, nevdacnou, zlou matkou a ženou a ďalšími nadávkami. Nakoniec Ľubica napíše matke:
Nič, mami! Už to nechcem.
Celú noc a večer si manžel so svokrou striedajú hnevové správy. Ľubica jednoducho vypne zvonenie.
V nedeľu ráno, keď celá rodina raňajkuje, muž zavolá:
Ľubica, my s Matúšom zostaneme u mamy. Ona nás má, na rozdiel od teba, rada a starostlivosť! Keď ťa ignorovala, hovorila: Neviem, akou matkou budem. Si len kukla! ukončí hovor.
Tak to výborne! Čo na to hovoríš? pozerá na ňu Igor.
Vidím len rozvod! Nechcem, hľadí Ľubica skleslo na veľkú omeletu s bylinkami. Rozhodla sa.
Ale je to ťažké!
Skvelé! Mami, odchádzam. Prídem neskôr. Možno sa nedostanem k obedu, zakričí otec, keď odchádza z bytu.
Ľubička, vypi si liek, vypni zvuk a choď spať. Musíš sa zotaviť, hovorí Jana s láskou.
A tak Ľubica tak urobí. Dnes je nedeľa. Zajtra ide do práce. Môže si dopriať spánok.
Na obed sa prebudí. Otec práve prišiel.
Tu. To sú tvoje. Môžeš ich vyhodiť! podá mu novú klávesnicu.
Čo? zmätene sa pýta Ľubica.
Zmenil som zámky v apartmáne, zbalil veci Vitu a Matúša a odložil ich k svokre, potom ich vrátiš, vysvetľuje otec. Zostaň u nás zatiaľ, dobre? A nepýtať sa na telefón. Bude bezpečnejšie.
Kým mama na kuchyni preháňa šťastná, dlhý čas snívala o tom, že to takto bude. Ale neprechádzali dcéra si mala všetko pochopiť sama.
Ľubica podala rozvod.
Tolko kritiky počula: hlúpa, rozpadla rodinu, kukla, matka, nič nevie, nevdacná a to bolo len najjemnejšie.
Napriek tomu je mladá žena šťastná. Prvé raz po dlhú dobu!
Rozvod sa vybaví rýchlo. Nemajú deti ani spoločný majetok.
O rok po svadbe Marek rozhodne, že je lacnejšie vziať si syna späť, než platiť výživné. Jeho bývalá manželka s tým nesúhlasí.
Lenže zabudol požiadať Ľubicinu radu a upozorniť ju. Nemá mu ani hanba, že Ľubica a Matúš si nevedia rozumieť a chlap to len zneužíva. Vít zabudol, že dieťa treba veľa platiť, obliecť, zaplatiť nájom ktorý patrí Ľubicine. Všetko zabudol, dokonca aj ženu. Prečo? Lebo je to jednoduchšie On je muž! Otec!
A Ľubica? Nevdacná, to všetci vravia!
Ale súd postaví veci na svoje miesto! Súd, ktorý Marek dohodol, zabudol na všetko!
Marek so synom býva u svojej mamy, ktorá kontroluje výdavky a učí ich domácim prácam. Tri muži nie sú jedným! Ťažké.
Ľubica je šťastná! Kúpila si auto, aby už nikdy nečakala na zlé počasie.
Čo má teraz, keď má 27 rokov? Po ťažkom rozvode?
Správna odpoveď milovať sama seba!
