– Lenka, pamätáš, že v nedeľu ideme na maminu narodeninovú oslavu? opýtal sa manžel pri raňajkách.
Ako by sa dalo na to zabudnúť? Už minimálne štyrikrát mi v poslednom týždni pripomenula, že nesmieme zabudnúť. Jano o tom nesníva, lenka o tom myslí, len naoko sa usmieva:
Pamätám, Janko, pamätám ticho si povzdychne. V posledných mesiacoch sa stretnutia so svokrou menili pre ňu na čosi čudné a ťaživé, akoby sa všetko dialo pod vodou alebo v hmle. Magdaléna, Jankova mama, mala na tvári navždy zafixovaný prísny pohľad, akoby skúmala, či jej niečo neuniklo. Lenka vlastne ani nevedela, čo jej vlastne vadí. Milovala jej syna, porodila vnukov, dom mala vo vzornom poriadku ale môže človek vyhovieť každému?
S Jankom sa zoznámili úplne snovo cez internet, v diskusii o cyklotrase z Bratislavy do Piešťan. Lenka zháňala nové športové tenisky, Jano hľadal energetické tyčinky. Nenápadný rozhovor sa presunul do správ, tam pribudli srdiečka a koníčky, až napokon objavili reálne city. Za sedem mesiacov už boli svoji.
Lenka, budem ten najlepší tatko! Fakt! Chcem veľa detí, štyri! Dvoch chalanov a dve dievčatá. Viem, že jedno decko je málo, vyrastie z neho egoista. Ale keď je ich veľa, sú kamaráti, vyrastú z nich parádni ľudia.
Ale no, zasmiala sa Lenka, veď ty si bol jedináčik a nezdáš sa mi ako sebec
Ja som výnimka. žmurkol na ňu a pobozkal ju na líce.
Magdaléna sa s Lenku stretla prvýkrát s pohľadom, v ktorom bolo sústredenie učiteľky a krikľavo zvýraznené obočie. Pri stole sa pýtala na rodinu, vzdelanie. Keď zistila, že Lenka pochádza z Očovej a je z viaceropočetnej rodiny a jej mama býva v paneláku zostala smutná a po celý obed len ticho zamračene krútila lyžičkou v polievke.
Svadba bola snová, na brehu Váhu, v piešťanskom hoteli, kam prišla Lenkina mama, dve sestry, traja bratia. Plné stoly, smiech a tancovali ako blázni. Lenka s Jankom sa na seba neprestávali usmievať, akoby sa báli, že ak prestanú, prebudia sa
Ubehli dva mesiace a mladomanželia oznámili rodine, že budú mať dieťa. Jano skákal od radosti ako na pogumovanej podlahe. Lenkini súrodenci posielali pozdravy, mamka sa rozplakala od šťastia do telefónu. Len Magdaléna len potiahla ústa, a znova ten pohľad, akoby len čakala, kedy konečne zmiznú.
No, mohli ste si ešte užiť, kým budete rodičmi. Neponáhľajte sa tak. Veď vy ste ešte deti
Mami, budeš babka! Chápeš? Janovi žiarili oči, pretočil mamu po izbe a ona sa len trocha závistlivo usmiala.
Keď sa narodila zdravá krásna dcérka, všetko dostalo nové farby. Janko bol šťastný, Lenka sa oddala materstvu a hniezdeniu. Jano zarábal dobre, mohla by si dovoliť aj pomocnicu či opatrovateľku, ale chcela všetko zvládnuť sama. Bola výborná mama, hostila, varila, zvládala domácnosť. Jano jej rád pomáhal, chodil s dcérkou na ihrisko, dokonca menil plienky.
Keď malá Zuzka slávila prvý rok a práve keď rezali tortu, dozvedeli sa, že čoskoro bude mať súrodenca. Jano prosil o syna a o deväť mesiacov sa narodilo bábätko chlapček Michal.
Lenka už všetko sama nezvládala, tak si priviedli pani na upratovanie; Lenka sa naplno venovala deťom, bola spokojná, nič jej nechýbalo. Jano ju zbožňoval, s deťmi bol šťastný, zabezpečil im dom, vyžaroval z neho pokoj. Akoby v tej pohádkovej bubline kdesi v povetrí lietali cukríky a všetko bolo možné. Ale vždy niečo musí chýbať tou drsnejšou chuťou do medu bola Magdaléna, Jankova mama.
Janko, prečo má tvoja mama so mnou problém? Akoby nemala rada ani vnúčatá. Vysvetlíš mi to?
Lenka, nevšímaj si to. Mama bola vždy zvláštna, má svoj svet a my jej tam akosi nezapasujeme, objal ju, pobozkal do vlasov. Ale ja ťa milujem
Deti rástli, Janko sa rozbiehal v podnikaní, doma boli chvíle plné farieb, bábkových scén a vôní. Lenka si často v noci hovorila, aké to bolo šťastie, že kedysi kývla na správu toho neznámeho Janka na internete dnes je pre ňu celý vesmír.
Raz, keď deti ostali s opatrovateľkou, rozhodli sa ísť do divadla. Lenka milovala divadlo, bola to jej vášeň. Usadila sa s divadelnými kukadlami, keď jej zrazu prišlo zle
Jano, je mi nejak divne asi mi sadol ten šalát v kaviarni. Aj zápach bol čudný
Nechcela rušiť predstavenie, ale nakoniec odišli domov. Po chvíli odpočinku jej napadlo urobiť si test. Výsledok? Pozitívny.
Lenka! To je úžasné! Budeme mať tri deti, presne ako som chcel! Jano ju po izbe vláčil ako v tanci.
Je to krásne, ale nejde to prirýchlo? Zuzka aj Michal sú ešte maličkí
Čože je rýchlo? Sú to naše deti. Zvládneme to a uvidíš, mama bude čumieť. Oznámime jej to na oslave narodenín, bude to dokonalé prekvapenie.
Len Lenka si v duchu myslela, že Magdaléna asi nebude nadšená. Ale manželovi len prikývla, akoby sa všetko dialo v zabudnutej operetnej scéne.
V nedeľu, v teple slnečného dňa, sa vybrali na návštevu, cestou kúpili kvety a tortu z obľúbenej cukrárne v centre Banskej Bystrice. Meškali pol hodinu, hodinky sa roztekali po zápästí ako v snoch.
Magdaléna ich vítala vo dverách so širokým úsmevom a voňala ako parfum, ktorý sa nedá chytiť do rúk. Rozdala bozky rodine a poháňala ich za stôl.
Sviatočné osadenstvo už sedelo, poháre sa ligotali v prstenci svetla, niektorí boli už pod parou. Meškajúcich vyzvali k prípitku a Jano so smiechom zdvihol pohár:
Naša milovaná mama a babka! Nech si zdravá a šťastná, my sa o to postaráme! Teraz prekvapenie do štúdia! podal jej lesklú šperkovnicu so zlatým náramkom posiatym zirkónmi a k tomu bielu obálku s nenápadným testom.
Magdaléna zvedavo otvorila obálku, chvíľu hľadela na papierik s dvoma pásikmi, až sa jej tvár roztiekla do čudnej grimasy. Test pustila na stôl, akoby ju bodla osa, a obrátila sa k Lenke:
Toto je tvoj darček Nič iné ani nevieš, len rodiť, jedna za druhou, ako mačka! Už ťa nebaví chodiť tehotná? Parádne si túto funguješ doma, deti rodíš, syn pracuje, všetci ťa živia. Máš upratovačku, opatrovateľku Parazituješ, presne tak šepkala s hnevom.
Miestnosť zapadla do tmavej neprítomnosti, hostia klopili hlavy nad taniermi, spoza oblakov vyplouvali ich pohľady.
Jano zbledol, zovrelo mu rty do bolestnej linky:
Mama, ako to môžeš povedať? Je to ako z nočnej mory. Koľko si toho dusila Myslel som, že ma miluješ. Ale ty nikoho nemiluješ Len seba.
Vstal, Lenka tiež, držiac sa len tak-tak, aby nerozplakala sa pred deťmi, obliekli malých a potichu vyšli. Magdaléna už na nich ani nepozrela, hostia sa potácali v tichu, ktoré sa roztekalo po stenách.
V aute Lenka plakala, slzy tiekli potichu, nech deti nič nevidia. Jano sa na ňu občas pozrel, smutný, s ťažkým výdychom.
Doma zvyšok dňa mlčali. Keď deti zaspali, sadli si v kuchyni pod mäkkú lampu, medzi šalkami čaju.
Lenka, vieš, dlho som nad tým rozmýšľal a pochopil som, že je to jedno, kto by si, každá iná by bola rovnaká. Mama by si vždy našla niečo, čo jej vadí. Keby neboli deti, bol by to boršč alebo podlaha. Ona žiarli. Nikdy ma nevedela pustiť, hoci sama ma vychovala, keď nás otec opustil. Robila v pivovare, drieť musela, ledva prežili a teraz zrazu vidí, že ja pri tebe žijem lepšie, že máme šťastie, deti, plný dom Závidí. Odpusť jej skús byť veľkorysá, ak môžeš.
Ešte dlho sedeli v tichu, prikrčení ku sebe, v snovej kuchyni, kde sa svetlá ohýbali a myšlienky tiekli ako mlieko do kávy. Jano mal pocit, že vlastnú mamu vlastne nikdy nepoznal. Lenka tušila, že odpustí ale vidieť ju tak skoro nechce. Čas ukáže
Mali svoje zvláštne sny, strachy a ticho. Ale ich spájala láska. A deti. A to je nakoniec najpodivnejší a najcennejší dar v každom sne.
