Zuzana vo svojich 35 rokoch si myslí, že nezažije ženské šťastie, ale osud rozhodne inak Spoja sa, keď obaja dosiahnu takmer štyridsať rokov. Ján je v tom čase už tri roky vdovcom. Zuzana nebola nikdy vydatá, no napriek tomu porodila syna. Ľudia hovoria, že ho mala pre seba. V mladosti prežila vzťah s pekným tmavovlasým Marekom, ktorý jej sľúbil manželstvo a očaril mladú Zuzanu. Ona uverila tým sľubom, ktoré sa nakoniec ukázali ako prázdne. Neskôr sa zistilo, že tento nápadník z mesta bol už ženatý.
K Zuzane dokonca prišla Mareková manželka a prosila ju, aby nerozbíjala cudziu rodinu. Mladá a neskúsená Zuzana ustúpila. Dieťa si však nechala.
Tak sa to stalo. Zuzana porodila Tomáša. Syn sa stal jej jedinou radosťou a útechou. Tomáš bol dobre vychovaný a dobre sa učil. Po skončení strednej školy nastúpil na ekonomickú univerzitu. Ján Zuzanu viackrát navštívil a navrhol, aby sa spojili. Žena však stále váhala, hoci sa jej Ján páčil. Zuzana sa hanbila pred vlastným synom a za túžbu byť konečne šťastná.
Jedného večera sa Tomáš rozhodol s mamou porozprávať. Povedal jej, že nie je proti: Mami, ja aj tak už doma nebudem bývať. Strýko Ján je spoľahlivý muž. Len aby ťa neubližoval. Pre mňa je najdôležitejšie, aby si bola šťastná. Aj syn Jána bol proti tomu nie.
Tak začnú spolu žiť. Uzavrú manželstvo a usporiadajú malú oslavu. Zuzana pracuje vo vidieckej knižnici a Ján je agronóm. Robia všetko spoločne. Starajú sa o domácnosť, chovajú hospodárske zvieratá a pestujú zeleninu na záhrade. Ľúbia a vážia si jeden druhého, škoda len, že im Boh nedoprial spoločné deti.
Obaja synovia sa oženili a dočkali sa vnukov. Na každý sviatok pripravujú balíčky pre deti a vnukov s domácimi vajcami, mliekom, smotanou, bravčovým a kuracím mäsom. Na sviatky sa v ich dome schádza množstvo hostí. Ján so Zuzanou potom sedia pri stole, tešia sa a radujú sa, že majú s kým oslavovať.
Iba večer, keď starší pár ukladá do postele, každý si v duchu želá odísť z tohto sveta ako prvý Aby sa nikdy necítil osamelý.
Roky si berú svoje. Raz sa nešťastie predsa len priblíži Ráno Zuzane je zle práve vtedy, keď začína variť kapustnicu v kuchyni. Staršia žena padne na zem. Ján so susedmi zavolá sanitku. Lekári diagnostikujú mozgovú príhodu. Všetky funkcie zostali zachované okrem jednej. Zuzana už nebude môcť chodiť. Tomáš s manželkou príde matku navštíviť. Dá jej eurá na lieky a odíde.
Ján si prenajme auto a keď manželku prepustia z nemocnice, so susedom ju donesú do domu.
Všetko bude v poriadku, utešuje manželku, ty len ži. Aj keby si len sedela a rozprávala sa so mnou. Len ži. Ja všetko zvládnem. Len ma neopúšťaj, moja holubička!
Ján sa dobre stará o manželku. Po mesiaci sa presadí na vozík. Pomáha mu v kuchyni. Ďalej robia všetko spolu. Lúpu zemiaky a mrkvu, triedia fazuľu. Dokonca spolu pečú chlieb. Večer Zuzana s Jánom diskutujú o tom, ako budú ďalej žiť. Zima je pred dverami. A Ján už nemá silu na rúbanie dreva.
Možno by nás deti vzali na zimu k sebe a na jar a v lete by sme si vedeli poradiť sami
Na víkend príde Tomáš s manželkou. Nevesta Eva si prezrie celú izbu a vyvodí záver:
Budeme vás musieť, vy holubice, rozdeliť. Matku si vezmeme na budúci týždeň. Ja si izbu pripravím. A prídeme.
A čo so mnou? neisto zašepká Ján. My sme sa nikdy nerozdelili. Deti, ako to tak môže byť.
No to bolo predtým, keď ste mali dosť síl na hospodárstvo a vedeli ste sa o seba postarať, ale teraz je to iné. Nech vás tiež syn vezme k sebe. Spolu vás nikto neberie.
Tomáš s manželkou odídu domov. Ján a Zuzana si horko vzdychajú a premýšľajú, čo robiť ďalej. Každý z nich pri zaspávaní sníva o tom, že sa nezobudí, aby nemusel vidieť toto všetko.
Na nasledujúci víkend prídu obaja synovia. Začnú baliť veci. Ján sedí pri posteli Zuzany. Neustále sa na ňu pozerá, spomína na ich mladé roky a plače Pritlačí sa k chorej manželke a zašepká:
Odpusť, Zuzana, že sa to všetko tak stalo Kde sme zanedbali výchovu detí. Rozdeľujú nás ako nechcené mačiatka. Odpusť. Ľúbim ťa.
Zuzana chcela pohladiť muža po tvári, ale už nemala dosť síl Ján odíde a utiera si slzy rukávom. Keď si sadne do auta, už si slzy neutiera.
Potom syn s manželkou a susedom začnú Zuzanu zbierať, zabalia ju do deky a začnú ju vynášať z domu nohami napred. Chorá žena si pomyslí, že je to veľmi symbolické Zuzana sa nebráni, jej už nie je, keď Ján odišiel. A chorá žena si len želala, aby nedožila do večera.
Uplynie týždeň. Za pekného jesenného dňa, práve na sviatok Všetkých svätých, sa ich sen splní. Zuzana a Ján sa stretnú v inom svete.Zuzana vo svojich 35 rokoch si myslí, že nezažije ženské šťastie, ale osud rozhodne inak Spoja sa, keď obaja dosiahnu takmer štyridsať rokov. Ján je v tom čase už tri roky vdovcom. Zuzana nebola nikdy vydatá, no napriek tomu porodila syna. Ľudia hovoria, že ho mala pre seba. V mladosti prežila vzťah s pekným tmavovlasým Marekom, ktorý jej sľúbil manželstvo a očaril mladú Zuzanu. Ona uverila tým sľubom, ktoré sa nakoniec ukázali ako prázdne. Neskôr sa zistilo, že tento nápadník z mesta bol už ženatý.
K Zuzane dokonca prišla Mareková manželka a prosila ju, aby nerozbíjala cudziu rodinu. Mladá a neskúsená Zuzana ustúpila. Dieťa si však nechala.
Tak sa to stalo. Zuzana porodila Tomáša. Syn sa stal jej jedinou radosťou a útechou. Tomáš bol dobre vychovaný a dobre sa učil. Po skončení strednej školy nastúpil na ekonomickú univerzitu. Ján Zuzanu viackrát navštívil a navrhol, aby sa spojili. Žena však stále váhala, hoci sa jej Ján páčil. Zuzana sa hanbila pred vlastným synom a za túžbu byť konečne šťastná.
Jedného večera sa Tomáš rozhodol s mamou porozprávať. Povedal jej, že nie je proti: Mami, ja aj tak už doma nebudem bývať. Strýko Ján je spoľahlivý muž. Len aby ťa neubližoval. Pre mňa je najdôležitejšie, aby si bola šťastná. Aj syn Jána bol proti tomu nie.
Tak začnú spolu žiť. Uzavrú manželstvo a usporiadajú malú oslavu. Zuzana pracuje vo vidieckej knižnici a Ján je agronóm. Robia všetko spoločne. Starajú sa o domácnosť, chovajú hospodárske zvieratá a pestujú zeleninu na záhrade. Ľúbia a vážia si jeden druhého, škoda len, že im Boh nedoprial spoločné deti.
Obaja synovia sa oženili a dočkali sa vnukov. Na každý sviatok pripravujú balíčky pre deti a vnukov s domácimi vajcami, mliekom, smotanou, bravčovým a kuracím mäsom. Na sviatky sa v ich dome schádza množstvo hostí. Ján so Zuzanou potom sedia pri stole, tešia sa a radujú sa, že majú s kým oslavovať.
Iba večer, keď starší pár ukladá do postele, každý si v duchu želá odísť z tohto sveta ako prvý Aby sa nikdy necítil osamelý.
Roky si berú svoje. Raz sa nešťastie predsa len priblíži Ráno Zuzane je zle práve vtedy, keď začína variť kapustnicu v kuchyni. Staršia žena padne na zem. Ján so susedmi zavolá sanitku. Lekári diagnostikujú mozgovú príhodu. Všetky funkcie zostali zachované okrem jednej. Zuzana už nebude môcť chodiť. Tomáš s manželkou príde matku navštíviť. Dá jej eurá na lieky a odíde.
Ján si prenajme auto a keď manželku prepustia z nemocnice, so susedom ju donesú do domu.
Všetko bude v poriadku, utešuje manželku, ty len ži. Aj keby si len sedela a rozprávala sa so mnou. Len ži. Ja všetko zvládnem. Len ma neopúšťaj, moja holubička!
Ján sa dobre stará o manželku. Po mesiaci sa presadí na vozík. Pomáha mu v kuchyni. Ďalej robia všetko spolu. Lúpu zemiaky a mrkvu, triedia fazuľu. Dokonca spolu pečú chlieb. Večer Zuzana s Jánom diskutujú o tom, ako budú ďalej žiť. Zima je pred dverami. A Ján už nemá silu na rúbanie dreva.
Možno by nás deti vzali na zimu k sebe a na jar a v lete by sme si vedeli poradiť sami
Na víkend príde Tomáš s manželkou. Nevesta Eva si prezrie celú izbu a vyvodí záver:
Budeme vás musieť, vy holubice, rozdeliť. Matku si vezmeme na budúci týždeň. Ja si izbu pripravím. A prídeme.
A čo so mnou? neisto zašepká Ján. My sme sa nikdy nerozdelili. Deti, ako to tak môže byť.
No to bolo predtým, keď ste mali dosť síl na hospodárstvo a vedeli ste sa o seba postarať, ale teraz je to iné. Nech vás tiež syn vezme k sebe. Spolu vás nikto neberie.
Tomáš s manželkou odídu domov. Ján a Zuzana si horko vzdychajú a premýšľajú, čo robiť ďalej. Každý z nich pri zaspávaní sníva o tom, že sa nezobudí, aby nemusel vidieť toto všetko.
Na nasledujúci víkend prídu obaja synovia. Začnú baliť veci. Ján sedí pri posteli Zuzany. Neustále sa na ňu pozerá, spomína na ich mladé roky a plače Pritlačí sa k chorej manželke a zašepká:
Odpusť, Zuzana, že sa to všetko tak stalo Kde sme zanedbali výchovu detí. Rozdeľujú nás ako nechcené mačiatka. Odpusť. Ľúbim ťa.
Zuzana chcela pohladiť muža po tvári, ale už nemala dosť síl Ján odíde a utiera si slzy rukávom. Keď si sadne do auta, už si slzy neutiera.
Potom syn s manželkou a susedom začnú Zuzanu zbierať, zabalia ju do deky a začnú ju vynášať z domu nohami napred. Chorá žena si pomyslí, že je to veľmi symbolické Zuzana sa nebráni, jej už nie je, keď Ján odišiel. A chorá žena si len želala, aby nedožila do večera.
Uplynie týždeň. Za pekného jesenného dňa, práve na sviatok Všetkých svätých, sa ich sen splní. Zuzana a Ján sa stretnú v inom svete.
