V strojárni si chlapi často uťahovali z priezviska Samuela. Aj ženy, samozrejme. Zvlášť, keď ho prvý raz počuli. Tak aj ráno na vrátnici sa objavila nová strážnička, štyridsiatnička v šedom kabáte, ktorý šušťal ako lístie v októbri. A keď kontrolovala Samuelov preukaz, zastavila sa a vzápätí sa usmiala, akoby práve uvidela jeleňa bez parožia.
Jaj! Bubeník? To sa naozaj také priezviská vyskytujú? neveriacky si šuškala.
Veď jasne, vidíte sama, prerušil ju Samuel s drobnou dávkou familiárnosti, lebo vyzerala mladšie, možno o desať rokov než on. A ešte ako existujú.
Zaujíma ma, odkiaľ sa vám také meno vzalo v rodine? Počula som už kadečo, ale Bubeník, to je vskutku kuriózne, nedala si pokoj strážnička.
Samuel však mal pripravenú odpoveď, vždy pripravenú ako peňaženku na výplatný deň.
Vraj moja prababka, tak v nejakom pradávnom pokolení, lumpovala s domácim škriatkom. A potom vraj z toho bol môj pradedo. Tak máme v rodine takýchto Bubeníkov.
Kým Samuel očakával smiech, žena vytreštila oči a na chvíľu seriózne stuhla, až Samuela samého rozosmial ten pohľad.
Myslíte to vážne? šepkala zrazu.
Veru tak, prikývol Samuel s plnou vážnosťou. Od tej našej prababky majú všetci Bubeníkovci zvláštne schopnosti. Tak hlavne, krásna pani, radšej sa so mnou nehádajte. Ak by niečo, v noci vám prídem pod okno ako škriatok. A spať vám nedám.
Strážnička naňho pozrela obozretne, potom si ostro fukla pod nos:
Nebuďte strašidelný! Ja si poradím aj so škriatkom, keby bolo treba. No choďte už a nemeškajte!
Večer, keď už Samuel odchádzal z práce, tá istá strážnička bola znovu na vrátnici. Hneď, ako ho zbadala, stiahla obočie a zamračila sa, akoby jej niečo prebehlo pod pätou.
No, kráska, prečo sa mračíš ako februárové nebo? podpichol ju Samuel dobromyseľne.
Ja som Valéria Sýkorová, nie žiadna “kráska”, zavrčala, a prestaň na mňa civieť. Prejdi ďalej!
No teda, pomyslel si Samuel, zdá sa, že som si nadrobil. Asi nemá zmysel jej vtipkovať…
Na druhý deň ráno Valérie na vrátnici nebolo. Zato v jedálni, pri obede, sa vedľa jeho taniera znenazdania zjavil jej hlas ako nenápadný šelest záclon.
Priznaj sa, Bubeník! Bola to tvoja práca v noci?
Samuel sa skoro zadusil zemiakovou kašou. Položil vidličku a so šťuknutím prehĺtol, napoly udusený.
O čom je reč, pani Sýkorová? Aká moja práca, prosím vás?
Nepretvaruj sa, jej pohľad by prerazil aj železnú stenu. Veď si ma varoval!
O čom?
Že so mnou nemám žartovať. Hrozil si, že prídeš ku mne v noci ako škriatok!
Čože? Veď to bol fór, pani Valéria!
Ale iste, fór… zdvihla obočie, a kto mi v noci na nohu siahal? Kto mi perinu ťahal?
Akože ťahal? Samuel civel.
Akosi. Ledva som zaspala, o polnoci, a zrazu cítim, že moje paplón odchádza, a niekto mi jemne chytá nohu! Takmer som zošalela!
To hádam nemyslíte vážne? Myslíte, že som k vám do okna vyliezol a chytal vás za nohy?
Neviem, ako ste to spravil, ale ruka bola tvoja, trvala na svojom.
Mne? Možno to bol váš manžel, nie škriatok?
Aký manžel? Už päť rokov som rozvedená! To si bol ty a hotovo!
No a prečo vlastne? krútil hlavou Samuel.
Lebo si Bubeník, a tvoja babka so škriatkom… Sám si tvrdil!
Ale to bol vtip! Všetci sa na tom doteraz smiali. Vy nie…
No, nasmiali sme sa, pohľadom by už i váhu prevrátila. Kvôli tebe som celú noc poriadne nespala. Len čo som privrela oči, všade šramoty a tiene.
Samuel skúšal upokojiť: To sa vám len zdalo. Prisahám, to som nebol.
Valéria len rozhodne pokrútila hlavou:
Nie, Bubeník. Sám si to začal, sám to dokončíš.
Čo mám dokončiť? nechápal Samuel.
Počula som, že nie si ženatý.
No, nie som…
Tak dnes v noci ostaneš pri mne. Nikomu to nebude prekážať, že?
Pri vás? Ako si to predstavujete?
Budeš mi odháňať škriatkov od postele, keď ja budem spať. V tme už neodvážim sa zaspať, a pri svetle to nejde. Jasné?
Jasné, kývol Samuel. Tu šlo o život, dohady nemali zmysel. A prísť mám o koľkej?
Hneď po šichte. Donesiem ti večeru, uložím ťa na gauč a o deviatej zobudím. Celú noc budeš strážiť mňa i moju dušu.
Nepotrebné hovoriť, že Samuel od tej noci už pri Valérii Sýkorovej ostal. Bola to dobrá žena, trošku nesvoja, k tomu poverčivá, ale hlavne starostlivá a, čuduj sa svete, láskavá. A čo viac môže muž od ženy naozaj chcieť? Len trochu lásky a porozumenia. Nič viac.
