Keď sa Lucia pristihla, ako jej syn Lukáš opäť čmára do zošita superhrdinu namiesto vypočítavania úloh, s manželom Jánom len mlčky prikývli v tejto rodine si zabezpečí bezstarostnú budúcnosť asi len kocúr Felix. Desiatky doučovateľov nezabudli vštepiť Lukášovi lásku k presným vedám. Naopak, s každým ďalším učiteľom sa čoraz viac ponáral do filozofovania o zmysle života. Okolitý svet pominuteľnosť; skutočné šťastie leňošenie, parížske rožky a rozprávky na mobile.
Keď už Lucii i Jánovi skoro viseli ruky bezmocnosti až po členky, Ján narazil na internete na priveľmi čudný inzerát: Predám činku a naučím vaše deti i príbuzných, kamarátov či susedov láske ku školským i športovým predmetom. Autorská metóda! Doučujem matematiku, slovenčinu, dejepis, angličtinu, biceps, triceps, nohy, ramená, literatúru, prsia. Bohuslav.
Vyčerpanosť rodičov im zatemnila zdravý úsudok. Ján vytočil číslo a z mobilu sa po pár tónoch ozval priškrtený funiaci hlas.
Počúvam.
V pozadí rachotili nejaké závažia.
Dobrý deň, volám kvôli inzerátu.
Činku som už predal, odvetil Bohuslav a už-už končil hovor.
Nie, nie, ja by som syna dal doučovať matematiku, slovenčinu, literatúru…
Vek, váha, zručnosti?!
Bohuslavova stručnosť bola desivá i inšpirujúca. Kovové údery vystriedal piskot švihadiel a z reproduktora akoby zas preblesol pach potu.
Deväť rokov, dvadsaťpäť kíl, stĺpcovité sčítavanie zvládneme…
Koľko urobí klikov?
Prepáčte? Ján si prečistil ucho malíčkom.
Kliky aj zhyby, opakujem.
Netuším… asi päť.
Vie rozlíšiť predponu od prípony?
Ja… neviem, musím sa spýtať manželky.
Aké náradie máte doma?
Náradie?
Kružidlo, uhlomer, expandér, činky?
Máme drevené pravítko.
Dobre. Pošlite adresu, do hodiny som tam, povedal Bohuslav, a zareval: Širšie nohy! Chrbát rovno! To nie vám, vedien hodinu dejepisu, vychrlil a zložil.
Ján ešte chvíľu stál s vystretým chrbtom a potom šiel za Lukášom. Oznámenie o novom doučovateľovi pre Lukáša znamenalo len hlasnejšiu rozprávku v mobile a ďalšiu žiadosť o čaj s maslovým rožkom. Odborné vzdelávanie ho absolútne nezaujímalo.
Zazvonil zvonček. Marta, Lukášova mama, sa pozrela cez priezor a videla mohutnú hruď.
Dobrý deň, vkráčala do predsiene hora svalov v tričku, voňajúca po kokosovom šampóne.
M-m-matej! prehltla nervózne Marta. Prišiel ten silák s Oplom, ktorému si popod stierač napísal, že mu dáš oko do poriadku!
Prepáčte, ozvalo sa z izby, asi došlo k omylu, ja som okulista… kedysi.
Volám sa Bohuslav Marek, som doučovateľ aktuálne.
Ach vy ste to! vynoril sa spoza skrine Matej. Prepáčte, nespoznali sme vás. Nech sa páči tašku…
Bohuslav mu podal hokejovú tašku a keď ju pustil, Mateja to skoro pritlačilo k podlahe. Felix-kocúr v šoku preletel tri izby a zabuchol sa pod posteľ.
Čo tam nosíte také ťažké? funel Matej, ťahajúc tašku do Lukášovej izby.
Učebné pomôcky. Prvý stupeň plus niečo na prax.
Lukáš sa zatiaľ s chuťou zabával s mobilom, keď sa dvere jeho izby otvorili a to už zistil, že toto nebude len ďalší bežný deň.
Opatrne! kričal Matej, ale neskoro. Bohuslav vkročil dnu ako pán.
Máte vŕtačku?
Načo? neveriacky otec.
Potrenovať slovenčinu. Bohuslav vybral z tašky hrazdu, boxovacie vrece a lano.
Skúsim zohnať u suseda, povedal Matej, trasúc sa. Zatiaľ sa zoznámte, to je Lukáš. Zodvihol z gauča syna, veľkého asi po koleno Bohuslavovi. Synak, toto je pán Marek doučovateľ.
Ako ste získali také svaly? vypleštil Lukáš oči.
Rád som sčítaval v stĺpci, usmial sa Bohuslav a začal na seba nabaľovať kotúče.
Nuž, hor sa do práce, povedal Matej a zmizol.
Ste silnejší ako Spider-Man?
Ten dvíha bench dvesto?
Lukáš netušil, čo dodať, ale niečo mu hovorilo, že nie.
Ja nemám rád učenie, Lukáš dal jasne najavo.
Učenie nechajme babrákom. My ideme makať na brušákoch!
Bohuslav sa rozložil na podlahe a začal cvičiť. Lukáš si myslel, že sa čoskoro unaví, ale Bohuslav len striedal tempo a závažia. Po brušákoch prešiel na jednoručky, potom expandér a zakončil klikmi.
Všetko zapamätané? Chceš byť silný, alebo budeš celý život v prachu pavučín ako tvoj superhrdina?
Lukáš zakrútil hlavou.
Výborne. Všetky cviky dáš tri razy po štyridsaťpäť minus tridsaťdeväť. Začni brušákmi.
Koľko je to?
No povedz mi!
Vŕtačku som nenašiel, len starú elektrickú, vletel Matej, a keď uvidel syna cvičiť kliky, zostal stáť. Prídem neskôr, zašepkal a potichu zatvoril dvere.
***
O pol šiestej ráno nasledujúceho dňa zazvonil zvonček. Ján sa šuchtavo dotackal do predsiene, pripravený vypustiť zo seba poriadnu dávku nadávok, no keď uvidel Bohuslava v dverách veľká holá hlava a ešte väčšie ruky uvedomil si, že nemá fantáziu pokryť takú masu.
Máme dejepis a zemepis. Obliecť tenisky, tričko, šortky. Bude behačka s výkladom o historickom systéme mesta.
Je len tretiak, nemá zemepis, zívol Ján.
V programe sú aj básničky. Pridáte sa?
Nie, ja som mal v škole vždy dobré známky.
V ktorom roku bola vyhnaná tatárska horda z našich končín?
Ehm mne za chvíľu zvoní budík, idem radšej zobudiť syna, utiekol Ján.
Po chvíli sa vrátil s tichým: On sa nebudí.
Oblečte ho, preberie sa po ceste, poznamenal Bohuslav.
***
Bohuslav chodil trikrát týždenne a cvičili. Pondelok: prsia-triceps-ramená-matematika-slovenčina; streda: chrbát-biceps-literatúra-angličtina; piatok: nohy-zemepis-dejepis. Po troch týždňoch vošiel Lukáš do kuchyne bez trička a Ján si pohotovo pritisol pivné brucho kanvicou. Syn nielen spevnel a narovnal sa, ale začal pranierovať vlastných rodičov za nehybný život.
Ján, toto sa mi nepozdáva, šepkala raz pri večeri Lucia. Vieš, čo si Lukáš praje na narodeniny?
Asi Xbox, už pýtal.
Nie rebrinu a mixér na smoothie! To už neni normálny doučovateľ, len ďalší fanatik do športu, ktorý nám zničí zdravé dieťa.
Myslíš? Veď aj matike sa venujú…
Vidíš ich niekedy s učebnicou?
Kalorickú tabuľku…
Veď presne! Každý kulturista…
…čo každý? Ján sa pozrel na Luciu.
sú no jednoduchší, poklopala na sklenený stôl. Syn bude rovnaký.
Možno je lepšie silný hlupáčik ako slabý šprt?
Najlepšie normálne dieťa! Chcem, aby doučovanie prestalo!
Zazvonil telefón.
Jeho triedna učiteľka, Lucia prijala hovor.
Áno? Čo zas vymyslel? Dobre, hneď sme tam.
Čo je?
Lukáš sa pobil. Hovorila som ti!
Idem s tebou.
***
V škole ich rovno zaviedli k riaditeľke.
Takto to dopadne doučovateľ a už sú rodičia na koberec!
V riaditeľni hluk ako na trhovisku: rodičia, deti, psychologička i triedna.
Tu nie sme v posilňovni! oborila sa na Jána jedna z matiek.
Prosím, čo sa stalo?
Prvá sa ujala slova triedna.
Lukáš nútil deti hrať na preliezačke a viesť si skóre delením.
Prosím?
Striedavo sa mali zhybovať a prirátať body.
Ticho! Deti to nechceli, Lukáš ich nútil vyhrážkami!
Prví sa mi chceli vysmiať, keď som opravoval ich prezyvanie.
Ako si ich opravoval?
Vysvetlil som, ako sa skloňujú slová trúbilo a frajerina. Keď ma udreli, bránil som sa. Ako vraví pán Marek kto má veľa energie, spraví veľa zhybov a namiesto bitky radšej učíš delenie, sklonil hlavu Lukáš.
Povedal, že ak sa ešte priblížime, budeme musieť extrahovať korene! vzlikal jeden chlapec.
Taký neandertálec nepatrí medzi naše deti! kričala matka.
Počkať, spamätal sa Ján. Teda nebila sa, len používal matiku a hrazdu?
A ešte ich nútil behať na štadióne a recitovať Kraska!
Vidíš? Hovorila si, že bude tupý silák! povedal Ján Lucii a tá prikývla.
Rada by som sa ospravedlnila, ozvala sa zrazu riaditeľka.
On nech sa ospravedlní! vyprskol jeden rodič.
Nie vám, ale rodičom tohto chlapca. Je šikovný. Ale po tom všetkom ho musíme preradiť.
Spravodlivosť zvíťazila! Tomu vašmu primitívovi treba!
Preradzujem ho do štvrtého ročníka. Výrazne predbehla osnovu. uzavrela to riaditeľka.
Nasadla tichá závisť a pohoršenie tých, ktorí prehrali; váhavo sa vyplazili z dverí.
Haló, pán Marek, taká vec… Ideme do štvrtého, pribudnú predmety! Ján volal doučovateľovi.
***
O týždeň už Lukáš sedel v štvrtej triede a ďalšie dva trénoval na detskom crossfite a na prvú literárnu olympiádu. O mesiac Jánovi volal otec bývalého spolužiaka a prosil kontakt na Bohuslava Mareka.
Tak vznikol detský oddiel všestrannej prípravy, kde nevylučovali pre neúspechy v športe, ale kvôli zlým známkam v žiackej knižke.
