A prečo si prišla ku mne, mama? Veď si celý život pomáhala Ľubici, tak chod za pomocou za ňou! vyhlásil môj syn. Peter mi ani neponúkol, aby som vošla dnu, hovoril so mnou cez prah, jeho slová boli ľadové a pohľad cudzie.
Synček, vari vlastnú mamu nevpustíš do domu? neudržal som emócie a rozplakal sa.
Peter sa už chystal zavrieť dvere pred mojim nosom, keď zrazu z kuchyne zaznel hlas nevesty.
Peťo, s kým sa to rozprávaš? spýtala sa Zuzana a vyšla na chodbu.
Mama, to ste vy? prekvapene sa opýtala. Tak prečo stojíte vonku na mraze, poďte dnu.
Peter len mávol rukou, otočil sa a odišiel do obývačky, no ja som si v chodbe začal vyzúvať topánky veľmi som sa potešil, že ma nevesta pozvala dnu, lebo som so sebou niesol vážnu tému.
Svojmu synovi som naozaj ublížil, ale až teraz som si naplno uvedomil, ako veľmi. Mám dve deti, syna Petra a dcéru Ľubicu. Celý život som však pomáhal hlavne dcére, na syna som akosi zabudol.
Myslel som si, že moju pomoc nepotrebuje, že si poradí aj bez nej, ale mýlil som sa. Peter všetko, čo dosiahol, dokázal hlavne preto, aby mi ukázal, že si poradí sám, že nechce moje peniaze ani podporu.
Peniaze som mal, veď už dvadsať rokov pracujem v zahraničí, no pomáhal som finančne len Ľubici, za čo veľmi ľutujem. Nielenže si Ľubica nič nevážila, no keď som bol na dne, obrátila sa mi chrbtom.
Odišiel som robiť do Rakúska, keď mal Peter 18 rokov a Ľubica 16. S deťmi ostala moja mama, manžela som už dávno nemal, opustil nás. Žili sme v takej biede, že práca vonku bola jediná šanca na záchranu.
Za prvé eurá, čo som zarobil v Rakúsku, som začal doma opravovať dom. Moja mama bola rada, lebo sme konečne zaviedli vodu a všetky potrebné veci.
Potom mi dcéra povedala, že sa vydáva. Myslel som si, že v devätnástich je to priskoro, ale neodhováral som ju. Zať bol chalan z našej dediny, no mladí sa nasťahovali k nám.
Peter so zaťom si nerozumeli, preto si Peter tiež čoskoro našiel dievča a odišiel. Moja nevesta, Zuzana, vyrastala v detskom domove, bola veľmi chudobná, štát jej pridelil izbu v internáte a tam začali bývať.
Dcéra rýchlo rozhodla, komu mám peniaze posielať.
Mama, ja som ostala doma, mne všetko patrí, vyhlásila.
Syn bol ticho, o peniaze sa neprihlásil a mne to vyhovovalo všetky svoje zarobené eurá som posielal Ľubici, ona s nimi hospodárila po svojom. Peter si zatiaľ budoval rodinu vlastnými silami.
Netrvalo dlho a moja mama zomrela. Krátko nato mi Ľubica oznámila, že sa rozvádza. Mala vždy tvrdohlavú povahu čo si zaumienila, to dosiahla.
Čo teraz plánuješ? pýtal som sa jej.
Pôjdem s tebou do Rakúska, povedala nečakane.
Tak sme odišli spolu, lenže Ľubica nechcela ťažko pracovať. Brala roboty na upratovanie, no všetko zarobené minul na nájom a jedlo.
Ja som robil opatrovateľa v rodine, stravu aj ubytovanie som mal zdarma a tisícku, ktorú som mesačne dostal, mi brala dcéra rozmýšľala, že kúpime byt v Rakúsku. Nechcela sa už vracať na Slovensko, presvedčila ma, že musíme doma dom predať, tak vraj rýchlejšie našetríme na vlastné bývanie.
Ani tieto peniaze nestačili. Predali sme dom, trocha sme si odložili, dcéra už chcela brať hypotéku, ale potom sa znovu vydala a jej nový muž doplatil, čo chýbalo presťahovali sa do malého bytu.
Ja som stále pracoval a ani mi nenapadlo rozmýšľať, čo bude ďalej mal som to urobiť, lebo nedávno som ochorel a už neviem robiť. Začal som prosiť dcéru o pomoc, ako sme sa dohodli, ale ona mi len povedala, že už aj tak majú málo miesta, nech sa idem vyliečiť a potom späť do práce.
Nechcel som to počúvať, a tak som sa vrátil domov lenže dom som už nemal, lebo sme ho predali. V dedine mám už len veľkú záhradu, skoro hektár, ale tú by bolo treba predať alebo stavať na nej, lenže z čoho?
Preto som sa rozhodol zájsť za synom, žiadať ho, nech mi pomôže predať ten pozemok čo ďalej, to už som netušil.
Peter bol na mňa taký nahnevaný, že som ani nečakal, že ma vpustí do domu, ale Zuzana nielenže ma pustila, ale hneď našla aj riešenie.
Mama, my s Petrom práve hľadáme pozemok na dom. Ak súhlasíte, začneme stavať u vás, a keď dom dokončíme, budete bývať s nami, navrhla Zuzana.
Peter síce trochu frfľal, ale nápad ženy sa mu páčil a do večera už zabudol na hnev.
Nevesta ma už z domu nepustila, prichystala večeru, pripravila posteľ a ráno ma chcela zobrať k lekárovi na vyšetrenie.
Prečo to pre mňa všetko robíš? spýtal som sa jej.
Lebo ja som nikdy mamu nemala, teraz mám, usmiala sa.
Tak to u nás dopadlo vlastná dcéra sa ma zriekla, nevesta ma prijala.
