Výborne, že si navrhol oddelené financie. Tak si proste nechám všetko svoje.
Keď môj manžel pri večeri odsunul tanier takým spôsobom, akoby som mu podávala nie vyprážaný syr, ale predvolanie na súd, vedel som, čo príde. Peter si napravil servítku, odkašľal si a zadíval sa na mňa v skutočnosti však pohľadom zablúdil kamsi do svojej vysnívanej kapitalistickej budúcnosti a povedal:
Katka, počítal som to. Náš domáci rozpočet ide do hája kvôli tvojej finančnej negramotnosti. Od zajtra zavádzame oddelené peniaze. Každý svoje.
Napätie umrelo skôr, než sa narodilo, zato zápach hlúposti v miestnosti bol taký výrazný, ako aroma praženej tresky. Pomaly som odložila vidličku.
Skvelý nápad, Peter, usmiala som sa tým úsmevom, ktorým had zdraví dobrovoľného zajaca. Tak si jednoducho nechám všetko svoje.
Peter žmurkol. V jeho hlave, pripomínajúcej biliardový stôl, kde myšlienky narážajú zriedkavo, táto veta akosi nesedela do plánu. Čakal slzy, výčitky, prípadne scénu, rozhodne nie pokojné prijatie.
Tak je to správne, prikývol zhora, predstavujúc si, ako tie ušetrené eurá minie na svoju kariéru. Ja budem šetriť na spoločenské postavenie. To muž potrebuje, Katka. A ty no, na pančuchy si zarobíš.
Môj manžel Peter Novotný je veru jedinečný človek. Myslí si, že je žralok biznisu, hoci je len stredný manažér vo firme, ktorá predáva plastové okná. Jeho postavenie sa zvyčajne prejavuje v kúpe hračiek, ktorých funkcie využíva na päť percent, a v čítaní motivačných výrokov na internete.
Dohodnuté, prikývla som. Dáš si ešte syr? Alebo sa nezmestí do tvojho rozpočtu?
Zjedol ho. Zadarmo. Poslednýkrát.
Prvý týždeň novej rozpočtovej politiky prebehol pod vlajkou pýchy. Peter sa po byte naparoval, starostlivo nekládol otázky o cene prášku na pranie. Kúpil si luxusný zápisník z mladej koženky a zapisoval si tam výdavky.
V stredu prišiel domov s igelitkou, v ktorej štrngali dve plechovky lacného piva a balík lacných halušiek z diskontu. Ja som práve vybaľoval nákup z kvalitného supermarketu: pstruh, avokádo, syry, čerstvá zelenina, fľaša slušného rizlingu.
Peter sa zastavil vo dverách a oprel o zárubňu, oči ako zbitý pes. To tu takto rozhadzuješ? kývol na rybu. Preto nemáme úspory. Rozmáhanie. Nie my, Peter, ja, opravila som, krájajúc citrón. Ty šetríš na svoje postavenie. Máš už svoj priestor v chladničke? Spodný box na zeleninu. Práve tam je ideálna klíma pre tvoje aktíva.
Zamračil sa, vytiahol tie halušky a začal ich variť v mojom hrnci.
Plyn, pripomenula som mu chrbtom.
Čo?
Plyn, voda, amortizácia hrnca a umývacieho prostriedku. Veď všetko delíme, nie?
No tak, Katka, nebuď malicherná! odfúkol si, ako šľachtic muchu.
Malichernosť je Peter, odvetila som. Toto je trhový vzťah.
Chcel sa pousmiať, ale horúci haluško mu prilepil podnebie a tváril sa ako mopslík, čo prehltol citrón. Si len naštvaná, že som ti odstavil kartu, skonštatoval, ťahajúc cesto spod zubov. Ženy vždy besnejú, keď stratia moc.
V sobotu prišla na návštevu jeho mama, pani Gabika. Výnimočná žena, ktorá ma mala rada asi tak ako nenávidela synovu hlúposť. Kdysi bola hlavná účtovníčka vo veľkom podniku, čísla boli pre ňu viac ako ľudia.
Pri koláčoch a čaji sedel Peter oproti, chrúmal vlastné sucháre z akcie a vyzeral ako mučeník režimu.
Mama, verila by si, čo robí Katka? Aj toaletný papier si schováva! U nás je zavesený obyčajný, ale ona má v skrinke trojvrstvový s broskyňovou arómou! To je segregácia!
Gabika položila hrnček na tanierik.
Peťo, začala jemne. A keď si ty vyhlásil segregáciu, čím si rozmýšľal? Tým, pre ktoré je ten papier určený?
Mama! Šetrím rozpočet. Chcem kúpiť auto!
Auto? nadvihla obočie až pod čelo. Z tých pár eur, čo schovávaš pred ženou? Synáčik, ty šetríš na toaletnom, aby si kúpil starú rachotinu a vyzeral ako kráľ diaľnice?
To sú investície! vyštekol Peter.
Investícia je tvoja Katka, lebo ťa trpí vo svojom byte, zarazila ho Gabika. Inak, Katka, ten koláč je božský.
Peter sa načiahol po koláči. Moja ruka s nožom na maslo mu jemne, ale pevne zablokovala cestu.
Päť eur, Peťo. Alebo si daj suchár.
To myslíš vážne? Od vlastného muža? Pred mamou?
Trh je krutý, zlatko. Požičanie vidličky ešte päťdesiat centov.
Zamračil sa, chňapol suchár a vybehol z kuchyne.
Hysterik, povedala Gabika. Celý po otcovi. Ten tiež všetko investoval, až som ho s kufrom treniek poslala späť k jeho mame. Drž sa, dievča. Ideme do fázy urazil som sa a všetkým na truc zamrznem nos.
Po dvoch týždňoch experiment prešiel do kritickej fázy. Peter schudol, vyzeral utrápene, ale hrdosť mu nedovolila priznať prehru. Chodil v pokrčených košeliach (prací prášok a aviváž boli moje, to svoje žlčové mydlo opovrhoval použiť), voňal lacným dezodorantom a pozeral na mňa pohľadom šteniatka, čo sa chce tváriť ako vlk.
Rozuzlenie prišlo v piatok večer. Prišiel som z práce unavený, no spokojný dostal som odmenu. Na stole ma čakal prekvapko: zvädnuté karafiáty a fľaša známeho hubertusa.
Peter sa rozžiarene usmieval. Katka, poď si sadnúť. Musíme sa porozprávať. Rozhodol som sa, že trochu povolím pravidlá. Som ochotný dať do spoločného rozpočtu pauza sto päťdesiat eur. Na jedlo.
Pozrela som na neho. Na kyticu, čo pripomínala herbár. Na šampanské, z ktorého človeka hneď páli záha.
Sto päťdesiat? zopakoval som. To je riadna štedrosť, Peťo. Ale tu je jeden detail. Vytiahla som z kabelky zložku. Bola v nej pekne vytlačená excelovská tabuľka.
Čo to je? opýtal sa.
Faktúra, drahý. Náklady na bývanie: nájom za izbu v centre Bratislavy (keďže používaš aj obývačku a kuchyňu) štyristo eur. Energie, voda, kúrenie (sprchuješ sa štyridsať minút) osemdesiat eur. Upratovacie služby (upratujem ja, ty nie) päťdesiat. Spolu: 530 eur mesačne. Za posledné dva týždne teda 265 eur. Plus opotrebenie spotrebičov.
Peter zbledol.
Ty ty mi dávaš účet za to, že bývam v byte vlastnej manželky?!
V byte ženy, s ktorou máš oddelený rozpočet, jemne som opravila. Sama si povedal: Všetko moje je moje. Byt je môj. Ty si len nájomník. A keďže nemáme zmluvu, môžem ťa vyhodiť do 24 hodín.
To je vypočítavosť! To je pod úroveň! Ja som muž! vyskočil a prevrátil stoličku.
Si muž, čo chcel šetriť na žene, ale zabudol, že žije z jej peňazí, povedala som ticho, no jasne. Chceš byť partner? Tak buď. Plať. Alebo si hľadaj inú, kde je postavenie lacnejšie.
Lapil po dychu, mával rukami, otváral a zatváral ústa.
Toto oľutuješ! vyhŕkol. Odídem! Nájdeme si ženu, čo si ma bude vážiť, nie štvorcové metre!
Veľa šťastia, Peťo. Len si nezabudni svoj balík halušiek z mrazničky. Nikdy by som si neprisvojil cudzí majetok.
Zhromaždil svoje veci v taške, kričal, že som vypočítavá mrcha, zabila lásku, že odchádza do noci
Zavolaj mame, nech pripraví posteľ, poradila som mu a naliala si pohár kvalitného rizlingu. A objednaj si ekonom taxi, chráň si postavenie.
Búchal dverami tak zúfalo, akoby chcel prebudiť moje svedomie, ale akurát som prebudila susedku zospodu.
Ticho bolo sladké ako med. Sadol som si do kresla, díval sa na nočnú Bratislavu a cítil nesmiernu úľavu. Telefón zabzučal. Správa od Gabiky: Dorazil. Nahnevaný, hladný, chce spravodlivosť. Povedala som mu, že spravodlivosť je drahá a on peniaze nemá. Vystavila som mu účtenku za večeru aj za nocľah. Trénuj sa na trh. Držíš sa?
Usmial som sa a odpísal: Držím, mama. Za ušetrené kupujem nové závesy.
Nikdy netreba človeku vysvetľovať, prečo je hlupák. Je omnoho účinnejšie nechať ho zaplatiť plnú cenu za svoju hlúposť. Lebo ak muž ponúka nezávislosť, uistite sa, že ju zvládne aj prežiť.
