Keď rodičia pozerali, ako Miroslav čmáral do zošita už tretieho slovenského superhrdinu namiesto riešenia príkladu, pochopili, že jediné bezstarostné a sýte zajtrajšky čakajú v ich domácnosti iba kocúra Karčiho.
Desiatky doučovateľov nedokázali v Miroslavovi prebudiť lásku k presným vedám. Práve naopak, s každým ďalším učiteľom sa Miroslav ponáral hlbšie do vlastných úvah o márnosti bytia. Svet mu pripadal ako nikdy nekončiace kolotoče na jarmoku v Senci. Pravé šťastie, veril Miroslav, spočíva v ničnerobení, krémešoch a rozprávkach na mobile, na ktorý nedá dopustiť.
Keď už rodičia nevedeli, či ešte majú ruky, alebo im upadli až k členkom, narazil otec na internete na inzerát ako z iného sveta: Predám činku a naučím deti, rodinu, susedov i priateľov nenútenou metódou milovať školské aj športové predmety. Moja autorská metodika. Pracujem s matematikou, literatúrou, slovenčinou, angličtinou, bicepsom, tricepsom, strečingom aj históriou, prsia, stehná, diejepis. Štefan.
Z rodičovskej ostražitosti ostal len prievan. Otec vytočil číslo a po pár pípaní ho v slúchadle privítal ťažký, zadýchaný hlas.
Prosím, za zvuku železa dopadajúceho na zem.
Dobrý deň, volám kvôli inzerátu…
Činku som predal, odsekol Štefan a už-už chcel zložiť.
Nie, mne ide o syna matematika, slovenčina, literatúra…
Vek, váha, schopnosti žiaka.
Štefanova stručnosť bola desivá aj nadchnúvajúca naraz. Zvuk železa prestriedalo svišťanie švihadla, až v slúchadle zacítil otec vôňu potu.
Deväť rokov, dvadsaťpäť kíl, takmer vie sčítať do stĺpca a…
Koľko klikov dá?
Prosím?
Kliky a zhyby, koľko zvládne, zopakoval nezlomne Štefan.
Neviem, možno päť?
Vie rozdiel medzi predponou a príponou?
Nebol by problém spýtať sa manželky…
Aké máte doma náradie?
Náradie?
Kruhadlo, pravítko, expandér, závažia?
Máme drevené pravítko.
Rozumiem. Pošlite adresu, do hodiny som tam, povedal Štefan a zakričal: Nohy širšie, chrbát narovno! To nie vám, mám tu hodinu diejepisu, a položil.
Otec ešte chvíľu stál vyrovnaný ako v armáde, potom šiel za Miroslavom.
Miroslav na správu o ďalšom učiteľovi reagoval ako vždy pridal hlasitosť na telke a vypýtal si čaj s vianočkou. Vedel, že školské snahy idú mimo neho ako hydina na trhu v Šahách.
Zvonček v dverách rozvibroval miestnosť a Miroslavova mama sa pozrela cez priezor. Uvidela mohutný hrudník, čo jej v srdci vzbudil tichučkú závisť.
Dobrý deň, vtlačila sa do chodby hora svalov v nátelníku, voňajúca kokosovým šampónom, známa pod menom Štefan. Kde máte olympionika?
V-v-víš, vyrušená žena zamrmlala, prišiel ten okuliarnatý, ktorému si písal, že mu upravíš zrak za stieračom.
Prepáč, ozvalo sa z útrob bytu, už som len bývalý očný.
Som Štefan Mlynár, dnes už len doučovateľ.
Ach, tak teda, objavil sa spoza zrkadla Viktor. Dajte sem vašu tašku.
Štefan mu podal veľkú hokejovú tašku, čo Viktora okamžite zložila k zemi. Kocúr Karči preletel rýchlosťou nadzvukovou cez dve izby a zatvorenými dverami.
Čo tam máte také ťažké? funel Viktor vlečúc tašku do synovej izby.
Učebné pomôcky. Základka a odborné predmety.
Miroslav práve pretínal svoj výlet do gauča a hypnotizoval tehlu mobilu, keď do jeho kráľovstva vpochodoval zvláštny návštevník.
Za seba! Za seba! varoval Viktor, ale už bolo neskoro. Štefan nebrúcovedomky vstúpil, úplne ignorujúc nového žiaka, rozhliadol steny.
Máte vŕtačku?
Načo?
Slovenčinu precvičiť, vyťahoval Štefan z tašky hrazdu, boxovacie vrece a lano.
Skúsim sa spýtať suseda, ledva popadal dych Viktor. Zatiaľ sa zoznámte, toto je Miroslav. Odtiahol syna z gauča chlapca, čo by sa zmestil Štefanovi ku kolenám. Synak, toto je pán Mlynár tvoj nový doučovateľ.
Prečo máte toľko svalov? zakoktal Miroslav namiesto dobrý deň.
Sčítaval som do stĺpca, odvetil Štefan, vytiahol činky a začal skladať jednu na druhú.
Tak, hor sa do toho, zavelil Viktor a zmizol.
Ste silnejší než Slovenský netopier?
Zdvihne Netopier zo stolice dvesto kilo?
Miroslav nerozumel, no vycítil, že asi nie.
Nemám rád vyučovanie, rozhodol sa malý nazvať veci menami.
Učenie nechaj slabochom. My ideme robiť skracovačky.
Štefan sa usadil na zemi a pustil sa do cvičenia. Miroslav pozeral z bezpečia. Čakal, kým sa čudný učiteľ unaví len, že on menil len tempo a pridával záťaž. Po skracovačkách nasledovali jednoručky, expandér, kliky.
Už vieš všetko? Chceš byť silný? Alebo sa motkať po pavúčej sieti ako tvoj mutant?
Miroslav záporne zakrútil hlavou.
Dobré. Všetky cviky trikrát po štyridsaťpäť mínus tridsaťdeväť. Začneme skracovačkami.
Koľko je to?
Skús uhádnuť ty.
Vŕtačku nemáme, len starú vŕtačku! vtrhol Viktor, ostal stáť, keď zbadal syna v kliku. Ja prídem neskôr, zašepkal, na špičkách opustil izbu a priklincoval dvere.
***
Na druhý deň, o pol šiestej ráno, sa znovu rozozvučal zvonček. Rozlepenými očami šiel Viktor do chodby s úmyslom prebudiť hosťa šťavnatou nadávkou, no keď uvidel Štefanovu plešinu, vedel, že aj keď by nadávky nalial do kýbla, pokryli by len polovicu tej hlavy. Mal pocit, že Štefan cez noc narástol. Aj tašky pod očami mal ako bicepsy.
Dnes diejepis a zemepis dres: tenisky, tričko, krátke nohavice. Bežíme cez celé mesto so štúdiom terénu a historickými pamiatkami.
Je v treťom ročníku, ešte sa len učia, zívol Viktor.
Budú aj básne. Idete s nami?
Nie, ja som múdry dosť.
V ktorom roku odpochodovali Tatári z Bratislavy?
Eee… mne zvoní budík o hodinu, idem prebudiť syna, vyhol sa Viktor odpovedi a zmizol do spálne.
O chvíľu vyliezol:
Nevie sa prebrať.
Obliecť, rozcvičí sa po ceste, poradil Štefan.
***
Týždeň čo týždeň sa objavoval Štefan na prahu a začali rituály: pondelok: prsia-triceps-ramená-matematika-slovenčina; streda: chrbát-biceps-literatúra-angličtina; piatok: nohy-geografia-diejepis.
Po troch týždňoch prišiel Miroslav do kuchyne bez trička. Viktor, udivený pásikom kociek na jeho bruchu, sa radšej kryl rýchlovarnou kanvicou. Miroslav vystrel chrbát, rozdal rodičom varovania o ich sedavom režime.
Pri večeri raz mama povedala:
Viktor, mne sa to celé akosi nezdá. Vieš, čo chcel Miroslav na narodeniny?
Viem: tablet. Už ma pýtal.
Nie, rebrík a mixér na smoothie. Mám pocit, že Štefan ani nie je doučovateľ. Určite nejaký zbláznený tréner, čo úplne pokazí chlapcovmu zdraviu.
Veď predsa počítajú príklady.
Víš to aj dokázať? Vidíš aspoň raz učebnicu v jeho ruke?
Vidím kalorickú tabuľku.
No veď… vieš, čo sa hovorí o cvičencoch…
Čo sa hovorí? Viktor ostal zaskočený.
Že sú… trochu pomalí, pre istotu zaklopala na sklenený stôl. Syn skončí rovnaký.
Tak možno radšej pomalý silák, než slabý bifľoš?
Radšej zdravé dieťa! Chcem to zastaviť!
Zazvonil telefón.
Jeho triedna, mama dvihla.
Áno? Čože urobil? Prídem hneď…
Čo sa stalo?
Miroslav vyvolal bitku. Hovorila som, že to dobre neskončí.
Idem s tebou.
***
V škole už na nich čakali: rodičia, deti, školská psychologička, triedna. Hluk bol taký, že v hudobnej miestnosti popadalo náradie z klavíra.
Toto nie je posilňovňa, toto je škola! vrhla sa na Viktora nejaká matka.
Čo sa vôbec stalo?
Triedna si vzala slovo:
Miroslav nútil ostatných hrať preliezačky cez prestávku a počítať skóre rozkladom na zlomky.
Čože?
Na hrazde sa striedať, zvyšovať záťaž postupne, vysvetľoval Miroslav.
Ticho! Ostatné deti nesúhlasili. Miroslav ich donucoval vyhrážkami.
Oni začali! Chceli mi dať, že som ich opravoval, keď sa zle vyjadrovali.
Ako opravoval?
Učil som ich správne skloňovať ťava a gadžo. Oni išli na mňa, tak som sa bránil. Pán Mlynár vraví: kto má energiu, urobí viac zhybov a namiesto bitky je lepšie naučiť delenie zlomkami, priznal sa Miroslav nesmelo.
Ak sa k nemu priblížime, vraj to skončí extrahovaním koreňov! fňukal jeden chalan.
Takýto neandertál nemá medzi našimi deťmi miesto! vrieskala matka.
Počkať, prebral sa konečne Viktor. Čiže nebola bitka?
Ostatní zavrteli hlavami.
Takže syn na útok odpovedal matematikou a cvičením?
A ešte ich nútil behať a recitovať Hviezdoslava!
Vidíš, a ty si vravela, že skončí ťažkopádny. Viktor na manželku, ona váhavo prikývla.
Chcela by som sa ospravedlniť, ozvala sa riaditeľka.
On nech sa, zasyčal rodič, ukazujúc na Miroslava.
Nie vám, rodičom tohto chlapca. Je výnimočný, pozrela na Viktora s manželkou. No po tom, čo som zistila, budeme ho musieť preložiť.
Spravodlivosť triumfuje! Škoda, že aj vášmu fitness synkovi to nedocvaklo skôr!
Prekladáme ho do štvrtého ročníka. Predbieha osnovy.
V miestnosti stíchol vietor. Počuli sa len závistlivé pohľady hlodajúce lobusy urazenej strany. Všetci nenápadne opúšťali miestnosť.
Dobrý deň, pán Mlynár, stala sa vec… berú nás do štvrtého, budú nové predmety, šepol Viktor do mobilu za dverami.
***
O týždeň bol Miroslav v štvrtom ročníku. Po ďalších dvoch už bol na crossfitových pretekoch a pripravoval sa na svoju prvú detskú literárnu olympiádu. O mesiac volá jeden z rodičov bývalých spolužiakov a žiadal kontakt na pána Mlynára.
Postupne vznikol detský krúžok s kombinovaným zameraním. Vylúčili ťa nie za slabé výkony v telocviku, ale za zlé známky na vysvedčení.
