Náš jediný syn nás prekvapil tým, že sa chce ženiť veď má len 22 rokov! Ale s manželom sme sa rozhodli, že mu nebudeme protirečiť. Veď aj my sme sa brali mladučkí. Manžel mal čerstvých 22 a ja som bola devätnásťročná naivka. Osud je osud. Navyše jeho vyvolená nám bola veľmi sympatická: Vierka študovala s naším synom v tej istej skupine na univerzite. Keď sme pochopili, že je rozhodnuté, pustili sme sa do príprav svadby. Predsa len, Viktor je náš jediný syn, svadbu mu urobíme poriadnu!
Ako sa patrí, vybrali sme sa s manželom navštíviť rodičov našej budúcej nevesty, Vierky. O dievčine sme vlastne nič nevedeli, iba párkrát sme ju videli v spoločnosti Viktora. Spomínala, že býva s mamou v dedine blízko nášho mesta. Tak sme teda šli na pytačky. Svoju návštevu sme samozrejme vopred oznámili, veď nech neprepadneme ako kukláči.
Manžel kúpil kvety, ja som upiekla tradičnú bublaninu a vyrazili sme spoznať novú rodinu. Po príchode nás najskôr ohromil krásne uprataný a čistý dvor.
Samotný dom, aj keď starší, žiaril poriadkom. Ešte sme len vkročili na prah a už nás vítala budúca svokra, pani Zuzana. Hneď sme si ju obľúbili: milá, príjemná ženská, ozdobená úsmevom. Zuzka nás pozvala k stolu, kde nás čakalo také pohostenie, že aj prezident by bledol závisťou. Vidieť, že sa pripravovala. Dobre sme si posedeli, Zuzana je naozaj skvelá žena, ale o svadbe sme sa akosi nedohodli. Svokra nás totiž hneď upozornila, že na svadbu peniaze nemá. Po týchto slovách vidno, že sa Vierka cítila trápne. Náš Viktor bol očividne tiež sklamaný. On sa na svadbu tešil nie pre seba vedel, ako o tom Vierka sníva. My s manželom sme sa rozhodli, že svadbu im aj tak spravíme, a peniaze dáme my. Veď život ukáže, čo sa stane ďalej.
Povedali sme, nech Zuzka pozve svoju najbližšiu rodinu a zopár dôležitých hostí tí predsa neprídu naprázdno, a čo dajú do obálky, pokryje ich hostinu. Zuzana najprv váhala, ale napokon sme ju prehovorili, že treba deti podporiť. V stredu, tesne pred svadbou, niekto zazvonil u dverí. Stála tam Zuzana, celá nesvoja. Pozvali sme ju na čaj, ona ticho hľadala správne slová, až nakoniec vybrala z kabelky bielu obálku plnú peňazí. Vysvitlo, že jej bolo trápne, a tak si na to vzala v banke pôžičku! Prosili sme ju, nech peniaze radšej vráti banke, veď sme videli, ako jednoducho žijú. Ale svokra sa nedala, rozhodnutie už padlo. No nič, svadba bola nakoniec fantastická.
Deti boli nadšené. Ešte väčšie prekvapenie čakalo na svadbe: videli sme, že Zuzana nie je len múdra, ale aj naozaj pohľadná žena. Má len 45, dávno rozvedená, vychovala dcéru sama. Na svadbe rozkvitla nové šaty, krásne vlasy, make-up ako z časopisu. Všimli si to aj ostatní hostia, vrátane manželovho brata Mariana. Marián má 46, rozvedený, už desať rokov pracuje v Česku a domov chodí len sviatočne. Teraz prišiel špeciálne na synovcove veselie. Celý večer mal oči iba pre Zuzanu a po svadbe nám zveril, že sa ešte chvíľku zdrží na Slovensku. Nepotrebujem detektíva, aby som tušila prečo…
A tak sme už ďalšiu nedeľu opäť vyrazili na dedinu za Zuzanou tentoraz už s poriadnymi pytačkami pre Mariana! Veci sa dali do pohybu, vzťah sa rozvinul, vzali sa a o pár mesiacov si ju Marian odviezol do Česka. A tak sa moja svokra stala zároveň aj mojou švagrinou. Je to skvelý človek a na šťastie si veru zaslúžila!
