Veľký rozvod
Presne štyri roky vydržali Rehákovci v manželstve. Ale hoci sa snažili hrať na večnú lásku, korene šťastia im v rodinnej hriadke akosi nevyrašili. Na obzore svietil rozvod.
A teda, normálne sa rozvediete a hotovo? spýtala sa Marika Rehákovej podpora, keď ju tá zavolala utopiť stres v talianskych bruschettách v reštaurácii na Obchodnej.
Áno. Čo nám iné ostáva? Všetko sme predebatovali. Pre nás oboch to bude len lepšie…
Ja nehovorím o rozvode, ale o akcii! Veď tomu treba dať fazónu, vyraziť dych, uzavrieť to s pompou.
Prosím ťa, nestláčaj mi na mozol, teraz mám nervy rozhodené, urazene prehodila Marika, zaháňajúc žiaľ na ananásovej a následne aj na seafood pizzi.
Ale ja to myslím dobre, zlatko! Svadba bola veľkolepá, ten váš svadobný koláč splácam ešte doteraz! Prečo by ste sa teraz nemohli rozísť vo veľkom štýle? Limuzínka, DJ, Čašu bubliniek a slávnostné spaľovanie mostu cez Dunaj! Aby sme si to užili…
To sa smie…?
Nie že smie, to je povinnosť!
Veď na to ani nemám groš. Bude sa deliť majetok, periny sa budú trhať napoly.
Moja známa to zorganizuje za vrece zemiakov. Darčekmi sa ti ešte niečo vráti. No a na rozlúčku so slobodou nech je niečo pekne slovenské a decentné poriadne sa rozlúčením so spoločným životom.
Čiže, dohodneme stretko so ženskými a nikam sa nepohneme, lebo všetky majú mužov a deti?
Ideálny scenár!
Na druhý deň Marika s kamoškou dorazili do kancelárie organizátorky Janky, ktorá ich už čakala na kase v palacinkárni v Avione a zároveň brala objednávky na bryndzové palacinky.
Pomôžeš? začala Marikina kamarátka debatu.
S radosťou! Vidím to priamo pred očami, rozvášnila sa Janka: Nevesta v čiernych šatách, prisahá, že už za žiadnych okolností nikdy viac. Ženích konečne šťastný vo svojich domasedských teplákoch, slávnostne vyriekne svoje NIE. Potom spoločne do záložne odovzdať prstene. Hostia skandujú: Sladké! Polosladké!… Ešte to dotiahnem, nebojte, uzavrela Janka, potom skríkla: Objednávka šesťdesiatštyri pripravená!
Manžel Mariky, vskutku, prijal novinku s nadšením, zato rodičia protestovali: To sú tie vaše moderné móresy. U nás sa len ticho rozviedlo a navzájom sme sa nenávideli až do dôchodku! Ani cent vám na rozvod nedáme.
Za týždeň bolo všetko nachystané. Podľa Jankinho scenára slávnosť začala vchodovým odkupovaním ženích musel z bytu vyjsť cez koridor skúšok: hry, piesne, všetci museli čo-to poradiť, prípadne vyplatiť výkupné, ak mal zdržať odchod. Keďže bývali na štrnástom, Miňovi povolili výťah. Doňho sa vtesnali posledné jeho svetre a svedok.
Slávnosť dokumentoval Jankin bratranec – major, ktorý obstaral fotografa-kriminalistu, čo dokumentoval každý detail a rozdelil deviatim účastníkom trvalý pobyt na poriadkovej polícii.
A teraz na matriku! zahlásila Janka, keď sa všetci nahrnuli pred panelák.
Podľa novej rodinnej tradície nasadli Rehákovci spolu do taxíka, aby po rozvode cestovali každý zvlášť, a všetkým ostatným rozdali cestovné lístky MHD, pár euromincí a foto-taxík, kde prebiehali súťaže: odtlačky prstov, vtipné výsluchy. Do paláca sobášov vošli s piesňou: Som voľný! v podaní IMT Smile.
Štempeľ bol na mieste, bunka spoločnosti zhasla a všetci sa vyvalili pred úrad. Janka vytiahla obrovskú klietku a inštruovala, ako chytať mestske holuby, len tak pre šťastie. Ľudia spievali, jasali, gratulovali čerstvo rozvedeným. Chlapi úprimne objímali ex-manžela so slovami: Nech ti sloboda vydrží naveky! ich manželky ich hneď umravnili a potom hromadne naháňali ulovený kyticu z účtov za elektrinu.
No teda, to je iná žúrka! Tipujem, toto plánovali roky! konštatoval ktosi z vedľajšej svadby.
Nie, títo sa rozvádzajú, objasnil sused.
Vidúc túto pohodu, polovica párov radšej menila dátumy obradu.
Keď na moste odpílili zámok a prstene, podľa plánu, skončili v záložni na pokrytie časti nákladov, sprievod sa preštrikoval do reštaurácie. Tam už čakal Jankin známy pohrebný orchester, palacinky s medom a podnikové menu. Občerstvenie sponzorovala Palacinkáreň č. 8, kde Janka mastila kasu. Ani torta nebola iná palacinková.
To sú teda kar, povzdychla si Marika, sledujúc atmosféru,
Nie, pohreb rodinného šťastia, upresnila kasírka-starejšia a vyzvala už nie manželov na posledný tanec.
Začal hrať Chopin.
Vieš čo, nie je to najhoršie, povedala Marika Miňovi, zatiaľ čo tancovali v centre sály.
Súhlasím, prikývol. Prvýkrát naši otcovia takto spolu spievajú. A objímajú sa ako bratia!
Marika si všimla, že jej otec a otec exmanžela objímajú ako Záhoráci po výhre v tombole, ticho si pospevujú, slzia, hoci celý život boli nepriateľmi.
Stoly sa prehýbali pod darčekmi: balíčky posteľného prádla, lístky na koncerty, jednoručné činky, hrnček pre jedného, permanentka na jógu, do fitka, na vtipnú večeru… Nakoniec rozvedení dostali kľúče od dvoch hotelov na opačnom konci Bratislavy, kupóny na palacinky v Palacinkárni č. 8 a dva lístky na jazdu v aute mestských služieb.
Na záver sa odpálil ohňostroj a torty išli po akcii. Spokojní hostia sa roztratili do svojich bytov, k vlastným manželkám a deťom. Rehákovci vyrazili každý na svoju stranu.
O tri týždne bol hotový fotoalbum. Miňo práve prišiel k Marike po svoje kliešte na nechty.
Fakt to vyšlo, skonštatovala Marika, listujúc s bývalým mužom po čiernobielych fotkách šťastných tvárí a humorných dôkazov.
Dobre sme to dali, prikývol on, a potom sa spýtal: Budeš meniť priezvisko?
Ani nie. Už som si zvykla. A Babulíková znie o chlp horšie.
Tiež pravda, zasmial sa Miňo. Takže idem?
Hej… Ale počkaj!
Miňo sa zarazene otočil.
Nechceš ísť na večeru do palacinkárne? Dnes nám končia tie kupóny, bola by škoda…
Jasné, súhlasil Miňo. Vieš, palacinka je symbol nového začiatku. Možno máme druhú šancu! Takže, ide o rande?
A myslíš, že to nebude trapas po takomto rozvode? Vraj o nás bola reportáž v správach…
Čo už! Veď už sme voľní ľudia a môžeme sa stretávať, s kým chceme a kedy chceme! Inak, budúci týždeň sa rozvádzajú aj tvoj svedok a svedkyňa. Pozývali nás. Pridáš sa?
Premyslím, usmiala sa Marika. Inak, presne od nich mám to posteľné prádlo aspoň viem, čo darovať.Obaja sa smiali, keď vychádzali na ulicu, kde ešte v blatistom snehu ležali zvyšky konfet zo slávneho rozvodu. Marika chytila Miňa pod pazuchu a zakývali susedovmu psovi, ktorý v ten deň štekal na všetkých účastníkov sprievodu rovnako spravodlivo. Ulice boli pokojné, svetlá palacinkárne lákali ako dávne rodinné albumy s miernou trpkosťou, no aj s novou chuťou na život.
Vieš čo, Miňo, šepla Marika, keď prechádzali okolo dvojice, ktorá sa hlasno hádala o nakupovanie, možno je najlepší spôsob, ako uzavrieť kapitolu, napísať ďalšiu, lebo knihy s otvoreným koncom sú vždy najlepšie.
Miňo sa chytil za brucho od smiechu: Tak len nech má naša druhá kapitola menej notárov a viac smiechu. A palaciniek!
Marika sa usmiala, zrazu akási ľahšia, hoci jej na prstoch už nevisel žiadny zlatý kruh, a podala Miňovi rukáv.
Vošli spolu do palacinkárne, kde im Janka s úškrnom podávala dva taniere. Za nimi visela tabuľka: Tu začína každá správna rozlúčka a možno aj nový začiatok.
A na chvíľu sa zdalo, že veľký rozvod bol len zámienkou na to, aby sa dalo znovu zasmiať, spoznať samých seba a do tretice si dať ešte jednu palacinku s bryndzou, len tak, pre šťastie.
