Tak si predstav, ako Miroslav s čerstvou manželkou Vierkou dorazili do dediny. Tam mu ostal po babke dom, pekne po slovensky, starý, ale útulný. Mladí sa pustili do zveľaďovania trošku opravili strechu, rozbehli si malý gazdovský dvor, vieš, klasika zopár sliepok, nejaké tie ovce. Už im to tam šlo, keď zrazu, ani sa nenazdajú, prifrčala na návštevu jeho sestra, Kristína, až z Bratislavy. Dovliekla so sebou všetky tri deti, malých od štyroch do osem rokov.
Aj ja som tu kedysi bývala! vypálila hneď na Miroslava s úsmevom. K babke, vieš, sem-tam som chodila. Ale tento rok si chcem dať oddych na jazere. Deti určite nechám u vás na dedine.
A kto na ne dá pozor?! nechápal Miroslav. My predsa musíme chodiť do roboty
V tom sa z vonku ozval krik a Miroslav vybehne k oknu, tam deti Kristíny naháňajú utečeného prasiatka po zeleninovej záhrade.
Predstav si, Miroslav Vierke ukazoval buď tu búdu opravíme a ostaneme, alebo sa vyberieme do mesta a budeme platiť nájom. Lenže v Bratislave nemali nič svoje, len malilinkú izbietku, kde jeho sestra Kristína furt niečo frflala. Každý víkend jej musel Miro upratovať, venčiť deti, vybavovať všetko možné, a ona mu po mesiaci maximálne dala pokoj, keď odovzdal väčšinu výplaty. Jej manžel raz niekde študoval, inokedy bol akurát s kamarátmi alebo si len tak oddýchol u svojich rodičov. Miroslav vtedy ledva vyšiel s peniazmi všetko do jednej koruny u Kristíny. Keď sa rozhodol viac jej neplatiť, jednoducho ho vyhodila. S kufrom sa presťahoval do izby k Vierke na internát.
Dedina ich prijala celkom fajn. Miroslav, hoc už tam dávno nežil, poznal každého druhého, detstvo zaváži. Jeho mama síce bývala tiež na vidieku, ale až za Trenčínom, Vierkini rodičia ešte ďalej. O pomoc nemali koho požiadať, tak sa spoliehali len na seba. Ticho sa zobrali na úrad a sústredili sa na nové začiatky. Vierka sa zamestnala v škôlke, Miro začal robiť v píle.
Susedka im podstrčila kozu, lebo už na ňu nestačila. Platili za ňu len liter mlieka denne. Takto pribudli aj sliepky a ovečky, gazdovský život na plný plyn. Výplata nebola bohviečo, ale popri hospodárení a šití na zákazku od Vierky si žili skromne, zato spokojne. Ich malý Samko mal už tri roky, Vierka sa po rodičovskej vrátila do práce. Najhoršie obdobie už pretrpeli.
A potom, z čistého neba, Kristína oznámila návštevu. Roky sa s bratom nevideli, jej deti už povyrástli a samozrejme, manžel s nimi nešiel oddychoval ako vždy.
Aj ja som tu chodievala k babke! začala nostalgicky.
Veď si tu nikdy dlho nevydržala, usmial sa Miroslav. Po týždni si už revala, že chceš za rodičmi.
Jaj, tu nie je čo robiť. Nuda. Ja sa už chystám k vode! odvetila pohotovo.
Tak choď, more si vždy chcela ty. Rodičia inak, len teba brali na dovolenku, podpichol ju Miroslav.
Ja pôjdem na Šíravu, bratko, a deti nechám u vás na dedine.
A to ich necháš len tak? Kto bude na ne dávať pozor? My robíme celý deň!
Veď sú na dedine, čo sa im môže stať? Postrážia sa, mávla rukou Kristína.
Ak tak, mala by si tu zostať s nimi sama. Vierka by s tým aj tak nesúhlasila.
Čo má ona kecať, veď si môj brat.
Ten rozhovor bol nekonečný jedna poznámka za druhou, medzitým Kristínine deti robili v záhrade cirkus. Prasa ušlo a poprevracalo hriadky, kôzky im obhrýzli kapustu, deti sa potom pustili do prenasledovania sliepok, až ich napadol bazalištek kohút. Kristína frflala, že je to zvláštna dedina, kde zvieratá niekto poriadne nepostráži.
A ako deti tak lietali, sused priviedol najstaršieho, vraj skúšal fajčiť za garážou. Sused mal čo robiť, len krútil hlavou, že čo to sú za návštevy.
S ďalšími starosťami mi, sestra, ani nechoď. Zober deti k vode, hlavne ich nenauč strašiť sumcov, zavtipkoval Miroslav, aj keď už mu do smiechu nebolo.
No jasné, vy ste tu všetci čudní. A ešte ma kritizujete, keď som vám pomáhala, keď ste nemali kde bývať!
Bol to iba rok a drela si mi na nervy vždy, keď som ti dával celú výplatu, nezabúdaj.
Na ďalší deň vzala Kristína deti a išla k mame a otcovi do Levíc. Deti ešte chvíľu plakali, že chcú byť s mamou, ale ona mala jasno potrebuje pokoj.
Vieš čo, ešte dlho potom sa Miro s Vierkou smiali, ako si asi taká návšteva predstavuje život na slovenskej dedine. A zároveň boli radi, že sa vrátili tam, kde je naozaj ich domov.
