Počúvaj, predstav si toto: Peter priviezol snúbenicu Vierku na dedinu. Tam mu ostal dom po babke, čo zdedil, keď zomrela. Mladí sa tam celkom dobre zabývali, zvykli si, začali si gazdovať… len čo čert nechcel, zrazu mu na víkend dorazila z Bratislavy sestra Zuzana. A so sebou dotiahla aj tri deti.
Veď ja som tu tiež kedysi bývala! zahlásila Zuzka bratovi. K babke som sem chodila. A teraz som si povedala, že si užijem more! Vám deti nechám asi na dedine.
A ktože má na nich dávať pozor?! nechápal Peter. Veď my s Vierou chodíme do roboty…
A v tom sa z dvora ozval krik, Peter sa kukol z okna a skoro mu oči vyskočili…
No, najskôr si to vypočuj od začiatku, lebo je to jedna slovenská komédia.
Peter teda doviedol snúbenicu Vierku do tej dedinskej chalupy po babke, čo stála kúsok od Žiliny.
Vyber si, Vierka, buď budeme bývať tu, alebo ideme do mesta do podnájmu, navrhol jej.
Moc na výber ani nemali. V meste býval Peter u Zuzky len v malej izbičke a ešte k tomu so svojím najstarším synovcom. Zuzka stále trošku naštvaná, že ju brat zavadzia.
Jedenkrát mesačne, keď jej odovzdal výplatu, bola aj milá, ale častejšie frflala či na drobnosti, alebo na veľké veci. Navyše Peter musel u nich všetko: každý víkend vytriasať koberce, periny, venčiť deti a tých mala tri: ročného, trojročného a šesťročného.
Jej muž? Ten večne v Trnave na školení, alebo niekde v krčme s kamarátmi. Občas zdrhol k svojim rodičom oddýchnuť si.
Vierka to všetko vedela. Vedela, že aj keď mal Peter celkom slušnú prácu a plat, skoro všetko dal sestre, a sám mal len málinko. Keď sa však zaľúbil do Vierky, začal si nechať niečo bokom, a Zuzka ho takmer vyrazila z domu. Musel odrobiť ešte dvojtýždňovú výpovednú lehotu.
No, sestra sa na ňom teda navýživovala fest. Veď vieš, brat je na všetko: peniaze, upratovanie, opatrovanie detí. Chvíľku si zafrflala, a keď jej viac nechcel odovzdávať plat, vyhodila ho.
Peter skončil u Vierky na internáte…
Potom, keď sa presťahovali na dedinu, stále poznal každého, aj keď rodinu už nemali v tej dedine žiadnu. Veď detstvo tam presnoril celé leto. Peter pracoval v píle, Vierka v škôlke.
Od susedky starej tety Anči dostali kozu, lebo sa sama už nevládala ňou starať. Nemusela za to nič platiť, stačilo nosiť babke pol litra mlieka denne. A neskôr si pribavili aj sliepky a ovečku.
Platy nič moc, ale domáce hospodárstvo ich podržalo, aj Vierka si trocha privyrábala šitím. Celkom spokojní boli. Už mali aj trojročného synčeka Jakubka. Najťažšie roky už prečkali, poskladali sa, všetko išlo celkom dobre.
A zrazu bum! z ničoho nič dorazila Zuzana. Deti už vyšli z najhoršieho, jej muž, samozrejme, ostal doma odpočívať. Zuzka sa hneď vychvaľovala:
K babke som ja vždy chodila! Ale dlhšie som tu nikdy nevydržala, lebo bez rodičov to bola nuda, pridala Peter.
To len ty, ja sa tam vždy nudila. A teraz idem konečne na Jadran! usmiala sa.
Moré, no jasné. Veď teba tam rodičia vždy brali…
Bystro ti poviem, ja idem na more, a vám tu tie decká nechám.
A kto na ne bude dávať bacha, keď sme obaja v práci? pýta sa Peter. Ja bývam niekedy preč aj dva dni.
Veď je to dedina, čo sa im môže stať? Veď sa postrážia!
Ty tu zostaň sama a stráž ich ty. Vierka určite nesúhlasí.
Čo akože, veď ty si brat, povedz jej!
A tvoj muž čo, nejde s tebou?
Nech sedí doma, aj tak len od nás uteká…
Celý život si len od seba oddychujete.
Zatiaľ, čo sa hádali, decká Zuzany behali po celom dvore.
Zrazu krik zvonku Peter vybehne von a skoro ho porazí: deti vypustili prasa, a to ich začalo naháňať po celom dvore.
Pokým ho Peter zasa zavrel do chlívka, záhony boli rozdupané. Potom vypustili na dvore kozu s kozliatkom, polovicu kapusty môžu rovno zakopávať.
Peter sa rozčuľoval, Vierka nervózne chodila po dvore. A decká sa zase rozbehli von.
Veď sú to len deti, nech sa hrajú s kozliatkami, čo z toho? Zuzka sa tvári pohode.
Náš trojročný toto nerobí!
Ešte sa naučí.
On vie, že sa to nesmie.
A už zase krik: decká išli k sliepkam.
Tie majú krásne aj hnedé, aj biele, aj modré vajcia znášajú. No ale, hentí faganovia otvorili dvere do kurína a kohút sa na nich rozletel.
Čo to za dedina! Nikto tu na nič nedáva pozor, frfle Zuzka.
Kohút za to nemôže. Treba deťom povedať, aby nerobili hlúposti.
Tak nech si tvoja žena vezme dovolenku a dá na tie deti pozor. Ak sa im niečo stane, skončím vo väzení!
K psovi sa ešte nepriblížili. U susedov majú býka, zúrivca. Od rána do večera po dvore chodia kravy. A ešte husy, tie vás napadnú skôr než kohút. V noci by som ani nevychádzal…
Robíš si srandu?
Varujem ťa.
V tom priviedol sused staršieho chlapca skúšal niečo podpáliť za garážou!
Keby to vzbĺklo? Veď mesiac nepršalo! Vy ste čo za ľudia?! hromžil sused.
Zuzka, toto nie. Ber si deti na to tvoje more, ale pozor, nech strašiaky v mori nevyplašia akulu!
Vy ste tu všetci padnutí na hlavu! A ja som ti pritom pomáhala, býval si u mňa!
To bolo len preto, že som inam nemal kde ísť. Ale plat som ti odovzdal aj tak do posledného centu, na to nezabúdaj.
Deti, ideme! K babke a dedovi, rozhodla Zuzka.
Nechceme, chceme byť s tebou!
Nie!
Ráno pobalili kufre a odišli. Peter s Vierkou ešte dlho s úsmevom spomínali na ten jej hlučný výlet…
