Dnes večer ostal náš byt v Bratislave nezvyčajne tichý. Tomáš odišiel zabuchol za sebou dvere tak prudko, až sa mi z toho roztriasli ruky. Na vešiaku už nevisí jeho sivá vetrovka, vo vzduchu necítiť jeho pánsky parfém, a na botníku zostalo prázdne miesto, akoby niekto vytrhol kúsok cudzieho života spod našej strechy.
Zhlboka som vydýchla a zrak mi padol k podlahe. Pri mojich nohách sa krčil náš starý kocúr Miloš, uši mal stiahnuté, nervózne si lízal labku. Pätnásť rokov spoločného života a šesť kilogramov oddanosti to je môj verný kamarát, aj keď už ledva vyskočí na gauč.
No čo, starý kamoš, šepkám a hladkám ho po pozvoľna šedivejúcej srsti, asi sme to opäť ustáli, čo povieš?
Miloš odpovedal tichým, spokojne znejúcim mrrrr.
Kocúr, ktorý prežil moje všetky pre a proti
Tomáš sa zjavil pred pol rokom, láska ako z románu, najskôr káva na Šafárikovom námestí, potom prechádzky pri Dunaji a razom spoločné bývanie. S Milošom som nikdy tajnosti nerobila, rozprávala som o ňom na každom rande jeho nočné blúdenia po byte, závislosť na kuracích pamlskách, a Tomáš len prikyvoval so zvláštnym úsmevom. Vždy hovoril, aký dobre znáša zvieratá.
Miloš je však nie hocijaký kocúr z útulku. Našla som ho zmoknutého v daždi na zastávke električky. Odvtedy prešli so mnou všetko radosť i hrôzy, sťahovanie, rozchod aj smútok po otcovej smrti. Dnes má svoje zdravotné trápenia obličky podlomené, špeciálne krmivo a pravidelné injekcie, ktoré sú už našou rutinou.
Odkedy sa Tomáš nasťahoval, jeho láska k zvieratám akosi vyprchala.
Najprv len poznámky: Prečo ti spí v nohách? To je nehygienické. Načo toľko míňaš na veterinára, je to len kocúr mohla by si si kúpiť ďalšieho. Zrejme čakal jednoduché kompromisy, ja som sa snažila pokerovať: častejšie som prala, kupovala som kvalitné podstielky a lieky mu dávala, až keď bol Tomáš v práci. Snažila som sa veriť, že takto vyzerá úsilie o vzťah.
Keď príde bod zlomu
V utorok som sa nečakane zdržala v kancelárii. Tomáš dorazil skôr a keď som odomkla, do nosa mi udrel ostrý pach Sava a jeho krik rozvibroval steny.
Miloša zvracalo na nový koberec pri posteli Tomášov najnovší úlovok z internetového obchodu. Jasné, nepríjemné, ale nič, čo sa nedá odstrániť.
Stál uprostred izby, tvár mu horela hnevom a ukazoval prstom na trasiaceho sa kocúra schovaného pod posteľou.
Toto už nemôžem mám toho dosť! Ten kocúr mi totálne lezie na nervy! vykrikoval sotva som stihla zložiť kabelku.
Bez slova som si vyzliekla kabát a začala zbierať handry a čistiace prostriedky.
Je to živý tvor, má pätnásť rokov a je chorý, povedala som pokojne, snažiac sa zachovať si dôstojnosť.
Mňa to nezaujíma! Chcem mať doma pokoj a poriadok. Rozhodni sa: buď ja, alebo táto starenka. Do večera si rozmysli daj ho utratiť alebo ho odnes preč, inak odchádzam!
Vyrovnala som sa a pevne zovrela handru v dlani. Pochopila som, že čaká slzy, ospravedlnenia, možno prosby. Ale ja som mala jasno.
Nemusíš čakať do večera. Kufor je v skrini hore, máš pätnásť minút, povedala som mu a hlas mi ani na chvíľu nezakolísal.
To myslíš vážne, Jana? Vyhodíš ma kvôli tomu kocúrovi? Uvedomuješ si, že ostaneš sama v štyridsiatke s týmto prašiakom?
Tvoj čas beží, zopakovala som mu potichu.
Veci hádzal do kufra s nahnevaným šepotom plným urážok, no ja som sa neospravedlňovala. Miloš ticho čakal v kuchyni pod stoličkou, a keď Tomáš definitívne tresol dverami, prisunul sa ku mne.
Pokúsil sa so mnou rozprávať ešte raz, navrhoval, aby Miloš išiel k mojej mame. Vraj sa to nedá vydržať a ja budem ľutovať.
Nie, Tomáš, neide o zápach ani koberec. Ide o to, že si ma donútil vyberať si. A to žiadny skutočný vzťah neznesie, povedala som.
Keď napokon klikol zámok na dverách a v byte zostalo ticho, Miloš vyliezol z úkrytu, oprel sa mi o nohu a zamňaučal tak prenikavo, až sa mi do očí vkradli slzy úľavy.
V tej chvíli som pochopila, že láska je aj o tom, koho a čo sme ochotní ochrániť pred celým svetom aj keď nás to niečo stojí.
