Ahoj, Gabika. To som ja, Lenka. Čo? Lenka, vravím. Ten signál je strašný Prečo volám? Vieš čo, Gabi, tento rok k vám na sviatky neprídem. Fakt nie, zostávam doma. Prečo? Ale načo by som chodila? Ty budeš s Igorom, dcéra so svojou rodinou, a ja? Najem sa šalátov a zaplatím za taxík dve celé výplaty, len aby som prišla domov o tretej ráno? Vieš, že nemám rada prespávať u niekoho. Čo budem robiť? Nič, ľahnem si spať a hotovo, šeptám ti do telefónu, pokiaľ to šumí a šuští v slúchadle.
Už päť rokov oslavujem Nový rok u teba po rozvode s Tónom, ale teraz Počkaj, čo hovoríš, že si mi tiež chcela volať? Idete? Kam, prosím ťa, do Žiliny? Aha, k tete Igora. Šťastnú cestu a užite si sviatky. Čo? Problém? Kto príde? Saša? Kto je Saša? Neter? Haló asi signál vymyslel dovolenku. Ubytovať na pár dní? No vieš, že cudzie u mňa veľmi nemusím, ale dobre, pomôžem ti, nech príde. Jejda, signál spadol
Lenka si, vieš, trochu vydýchla. Nakoniec je fajn, že nebude úplne sama na sviatok. Aspoň nejaký šalátik treba spraviť. Sama by vyšla s chlebíčkami, ale hosť je hosť. Dala variť zemiaky, začala čistiť cibuľu a rozmýšľala.
Kedysi, keď bola vydatá za Tóna, to boli sviatky! Už tridsiateho decembera sa celý jeho klan dovalil z dediny. Kuchyňa? Paráda. Para, vôňa kapustnice, parilo sa aj z okien. Huspenina sa chladila na balkóne, upiekli závin, vysmážali fašírky. Všade masť, všade mäso. Lenka len behala so studeným šalátom, čistila mrkvu na vinaigrette. Do varenia ju nechceli pustiť, odkedy raz urobila šalát s avokádom.
To je čo za žbrndu? vykríkla Tónova teta a celá rodina prikývla. Lenka sa vtedy nahnevala: všetko ich mastné, v majonéze, až kvapkalo z lyžice. Chlapi len čo zasadli, už ochutnávali domáci destilát. Do polnoci na Silvestra ledva vydržali.
Druhého januára všetko dojedli a vypili, a Lenka celý týždeň len umývala a drhla. Tóno si sviatky predlžoval na dedine. Domov prišiel zachmúrený, neoholený. Počúval ponosy rodiny, že si vzal ženu čo nevie variť a bol doma pekný cirkus. Vždy spomenul Vieru, že ju Lenka ukradla. Lenka mu tie reči aj verila. Tie ich tučné jedlá nikdy nevedela uvariť tak, aby sa zaliečali s slaninou.
Ostávala jej len každoročná sťažnosť Gabike. Tá bola praktická a jednoho dňa ju donútila volať rodine a že vraj všetko navarí sama, len im dá podmienku: nech prídu až na Silvestra. Celý deň s Gabikou robili ľahké, ale sýte jednohubky. Rodina dorazila, posadila sa.
A kde je mäso? spýtala sa teta sklamane.
Veď tu je plnená kačka, ozvala sa Lenka milo.
A pyre nie je? nedala sa teta.
Teta teatrálne vstala od stola: Takéto senné ruiny nejeme. Jano, ideme domov.
Všetci vstali, narýchlo obliekli kabáty, buchli dverami.
No ty vydýchol Tóno a nahnevane šmátral po batohu.
Počkaj, idem s vami, volal za rodinou.
Nezabudni si veci! hodila mu do ruky tašku Lenka.
Ži si sama, úchyláčka. Ja určite sám neostanem. Ty? Treskol dverami.
Lenka stála chvíľu v kuchyni, až kým jej nezačali zovierať zemiaky. Odrazu zazvonil zvonček. To bude asi Saša, prebehlo jej hlavou a otvorila dvere. Zmohla sa len na: A kde je Saša?
Usmial sa na ňu muž okolo štyridsiatky: To som ja. Predstavím sa, Aleksander Michal Janček, synovec Igora. Prišiel som na sviatky, prekvapenie, a zistil som, že vaši šli do Žiliny. Vy ste Lenka?
Lenka len prikývla ale Gabi hovorila niečo o neteri
Aleksander sa pobavene usmial: Asi ste zle rozumeli.
Lenka mykla ramenami: Možno. No poďte ďalej, keď ste už tu.
Nebojte, na večer prvého mám lístok na vlak, takže vás nebudem otravovať dlho.
Lenka sa vybrala späť do kuchyne, zlievala zeleninu na šalát.
Vy chcete sviatok osláviť iba šalátikom? podpichol ju Aleksander.
Vám chýba misa miasa, pol chladničky jedla a uhorkový šalátik?!? zvrtla Lenka podráždene, až sa zarazila.
Aleksander sa rozosmial: Kdeže, mne to stačí. Ja som skôr na ryby.
Lenka odvrkla: Ryby nemám a aj tak neviem ich správne pripraviť.
Aleksander už obúval topánky: To neriešte, postarám sa o to a už bol vonku, skôr než mohla Lenka protestovať.
Lenke to prišlo smiešne. Čakala staršiu pani a došiel jej energický chlap.
Prešlo vyše hodiny, Lenka už mala drobné nervy. Predsa, cudzie mesto, nepozná to tu, mohol zablúdiť. Len čo zazvonil zvonček, utekala k dverám.
Kde ste boli? Veď už som mala strach, začala, no zarazila sa.
Chlpatá jedlička v dverách, za ňou Aleksander s taškami napchatými na prasknutie.
Toto načo? spýtala sa.
Aleksander postavil stromček do kúta: No aký je Silvester bez stromčeka, povedzte?
Lenka vdýchla tú živicovú vôňu a zasmiala sa: Ešte mandarínky chýbajú
Kdeže! Mandarínky a sekt, to je sväté, zahriakol ju Aleksander. Poďte, pomôžete mi. Ideme na prípravy.
Tak potom, s vtipmi a smiechom, zdobili stromček, chystali večeru. Lenka po jeho pokynoch čistila krevety aj rybu, on zručne pripravil pečeného kapra.
Do polnoci všetko nachystané, sekt šumí v pohároch.
Po polnoci si pripili Na nový rok, nové šťastie! A potom si dlho, dlho rozprávali:
Keď sme sa brali, bol iný. Dobrák, ľudský človek. Alebo som to videla len cez ružové okuliare? Zamilovaný človek nevidí, čo má pred nosom Potom už iba výčitky, nervy, nedokážeš to, nevieš variť Ale dosť o mne, povedzte niečo o sebe. Ste ženatý? opýtala sa Lenka.
Aleksander povzdychol: Už nie. Klasika z plavby sa vrátim a ona už s niekým iným. Hneď podám žiadosť o rozvod. Ale už dosť ponurej reči, prečo si netykáme? Skúsme to na bŕuderšaft a oprášme detské trapasy.
Smiali sa až do skorého rána. Lenka pripomínala, ako raz vyliezla kvôli stávke na vysoký gaštan za panelákom a plakala, kým ju dolu nestiahol ujo Jožo z tretieho vchodu.
Aleksander zasa spomínal, ako v škole prilepil stoličku riaditeľovi ku podlahe a dostal po zadku remeňom od otca.
Ešte v posteli Lenka zívla: Aspoň že mám čo upratovať.
Ja všetko upracem! dupol si Aleksander.
Lenka rezignovala, zaliezla do izby a okamžite zaspala.
Ráno ju prebral Aleksander:
Lenka, vstávaj, čas vyraziť. Zaklúčuj ma, prosím.
Lenka sa strhla, Preboha, už je večer? Prečo si ma nezobudil?
Aleksander jej upravil prameň vlasov: Tak pekne si spala, ľúto mi bolo budiť ťa. Ale už musím, kým sa dostanem na stanicu
Lenka ho odprevadila: Tak sa majte Ďakujem za sviatok.
Aleksander chvíľu váhal na prahu, potom sa rázne spýtal: Môžem niekedy prísť? Keď budem môcť?
Lenka sa rozžiarila: Jasné, len prídite
Aleksander ju pobozkal a než stihla čokoľvek povedať, zašepkal: Tak zatiaľ, dovidenia!
A Lenka ešte dlho stála za dverami, dotýkala sa svojich pier a šťastne sa usmievala. Vieš, niekedy poznáš človeka celý život, a predsa nepochopíš jeho charakter. A niekedy niekoho stretneš na jeden deň a zdá sa ti, že ho poznáš navždy.
No, Gabika, nečudo, že na Silvestra sa dejú zázraky. Stačí zhoda okolností a zrazu je tu nové šťastie, nový začiatokNa Silvestra sa dejú zázraky, vravela si Lenka v duchu, keď zamykala dvere. Kuchyňa ešte voňala po rybe a mandarínkach, na stolíku zostal posledný pohár sektu, kde v bublinkách ticho doznieval smiech. A v srdci jej znenazdajky klíčila radosť také nové, krehké šťastie, aké môže sa narodiť len vtedy, keď človek prestane veriť v zázraky a ony predsa prídu.
Sadla si na taburetku, hladila vetvičku jedličky a usmievala sa na nový deň, čo jej práve začal. Možno budú ďalšie Silvestre už celkom iné, pomyslela si, keď jej v mobile cinkla správa.
Lenka, zajtra volám, musíme všetko prebrať! G.
Lenka odpísala len dve slová: Veríš na zázraky?
Dlho potom už nič nepísala. Pozerala, ako ranné slnko kreslí na stene režné tiene a v duchu ticho ďakovala za to najobyčajnejšie kúzlo pocit, že je doma. A tento raz už nie celkom sama.
