Tehotenstvo päť-šesť týždňov, — povedala lekárka, hodila nástroj do misky a stiahla si gumové rukavice……….⚘

Tehotenstvo päť-šesť týždňov, povedala lekárka, položila nástroj do tácky a stiahla si gumové rukavice……….
Budete rodiť?
Zuzana mlčala.
Štyridsaťdva rokov, štvrté dieťa, o ktoré vôbec nestála. Peňazí je málo, žijú od výplaty k výplate.
Starší ešte študujú, najmladšia len pôjde do školy, treba jej šaty, blúzku, nový školský batoh, nehovoriac už o zošitoch a učebniciach… A teraz takýto “dar”!
“Poradím sa s manželom,” rozhodla sa, “nech on povie, čo ďalej.”
Bola som u lekárky, povedala Zuzana pri večeri.
Áno, som tehotná. Šesť týždňov.
Manžel prestal žuvať, položil vidličku.
Nuž, čo urobíme, Zuzka, poďme do toho. Dvaja chlapci a dve dievčatá, to bude ako z obrázka, kompletná rodina.
Kompletná! A z čoho budeme žiť?
Vysvetlila mu, aké náklady znamenajú staršie deti, a najmladšia teraz potrebuje všetko nové, všetko niečo stojí a čím viac nad tým rozmýšľala, tým bola presvedčenejšia, že je šialené rodiť v tomto veku, v tejto situácii.
Pôjdem dať odbery, aby som mohla ísť na interrupciu.
Keď už mala za sebou všetky vyšetrenia, Zuzana bola zničená.
Bolo jej ľúto toho malého človiečika, ktorý v nej rástol. Určite je to dievčatko… svetlé vlásky, milá, nezbedná.
Do gynekologickej ambulancie cestovala električkou v tlačenici. Na zastávke už nevystúpila, skôr vypadla. Z pleca jej spadol akýsi remienok, najprv nechápala, čo to bolo. Potom vykríkla: remienok bol od kabelky.
Z zlodeji jej ju jednoducho odrezali a zobrali kabelku, v ktorej boli všetky peniaze i výsledky vyšetrení.
Zuzana sa musela vrátiť domov. Časť odberov musela absolvovať nanovo, niektoré sa jej podarilo obnoviť.
Druhýkrát, keď vystupovala z autobusu, sa pošmykla a poranila si nohu.
“Keď pôjdem tretí raz, ešte si aj krk zlomím,” pomyslela si poverčivo s obavami. Rozhodla sa: dieťa si nechá. A upokojila sa.
Tehotenstvo prebieha dobre a Zuzana už vie, že čaká dievčatko.
Až na druhom ultrazvuku zrazu prichádza zlom: lekárka má podozrenie na Downov syndróm.
Musíte absolvovať amniocentézu, vraví, vypisujúc žiadanku.
Upozorňujem, že je to rizikový zákrok, môže vyvolať potrat alebo infekciu.
Zuzana sa rozhodne, že podstúpi vyšetrenie.
V určený deň prichádza s manželom do nemocnice. On čaká na chodbe, Zuzana ide dnu celá roztrasená.
Lekárka počúva srdiečko bábätka, ale bije príliš rýchlo.
Počkáme ešte, rozhodne sa.
Pridáme magnézium.
Podajú magnézium a pošlú Zuzanu na chodbu, nech sa upokojí.
Po chvíli ju zavolajú späť. Srdiečko je už v norme, ale teraz je dieťa otočené chrbtom. V takom prípade odber neprebehný.
Počkáme ešte, opäť povie lekárka, možno sa otočí tvárou.
Na tretí pokus je všetko v poriadku: bábätko je otočené správne, tep je dobrý.
Zuzane vydezinfikujú brucho.
Vonku je teplo, okno je dokorán otvorené, aby prievan trocha osviežil miestnosť. Sestra berie tácku s nástrojmi, keď tu vletí do okna holub. Vystrašený vták začne lietať po ambulancii, naráža do ľudí. Sestra sa zľakne, pustí tácku a nástroje sa rozkotúľajú po podlahe.
Zuzanu znovu pošlú na chodbu, kým holuba nevyženú a nepripravia nové sterilné nástroje.
Čo sa tam deje? spýta sa nervózne manžel.
Holub vletel, všetko rozbil.
Zuzka, to nebude náhoda.
Poďme domov.
A teda odišli.
V určený čas Zuzana porodila dievčatko.
Teraz má desať rokov.
Svetlovlasá, krásna, nezbedná…