V poslednej dobe sa v našom dome v Bratislave zmenil správca výťahu. Pracuje spoľahlivo, zametá čisté chodby a pravidelne umýva vstupnú halu. Všetko podľa plánu, s ním nemáme žiadne výhrady až na jednu maličkosť.
Predtým ho zamestnávala pani Božena Kováčová, ktorá z nášho podkrovia robila akýsi deväťposchodový predsieň veľkého bytového domu. Pri vstupe do už staroštrákaného schodiska vždy rozložila na betón absurdne veľký koberček, čo vyzeralo smiešne a úplne nepatrne. Niečo však bolo koberček sa neustále roztrhával, a Božena ho vždy našla nový a opäť starostlivo zakryla prelievaný betón a vyčnievajúcu výstuž, čím zachraňovala chodcov pred trhlinami a zlomenými topánkami.
Na každom z deviatich poschodí zdobili okná kvietináče, keramické sošky a podivuhodné korytnačky. Na týchto parapetoch neboli ani kvapka prachu.
Jedného dňa do bytu na šiestom poschodí vtrhli chlapci, ktorí si užívali život cez cigarety, alkohol a pravdepodobne niečo ťažšie. Kvietináče sa menili na popolníky, šuplík s fľaškami bol plný lacných odpadkov a sošky s mušľami sa rozpadali pod topánkami na drobný prášok. Obyvatelia obchádzali hlučnú skupinu bokom, lestujúc sa pred ich nevyspytateľnými reakciami. Božena Kováčová však niečím prekvapila chlapcov, nielenže si udržala svoje kvietináče, ale aj ich podarila presunúť svoj klub niekam inde. Hlukové párty v schodisku ustali a medzi kvietináčmi sa objavila roztomilá popolnička, ktorú Božena pravidelne čistí a umýva.
Najzaujímavejšie na nej nebola len dnes už taká pracovitosť. Prichádzala z rána do služby, zametala halu, nepovšimnutýmu si podŕkala pieseň pod nos, a dôkladne umývala výťah i madlá nejakým alkoholickým roztokom. A to ešte predtým, než sa hygienické predpisy stali povinnosťou v boji proti vírusom.
A nie je to len to, ako srdečne komunikovala s obyvateľmi, ktorí najprv jej prácu v našom dome len zväčšovali. Keď denne čistila trávu a kríky od nespočetných nedopálok za domom (čakám, že to nepatrí medzi povinnosti správcu), Božena milo rozprávala s fajčiarmi na balkónoch a nevyčítala im ich necivilizovaný zvyk. Skôr sa rozprávala o každodennom ruchu a pokojne odstraňovala stopy ich nepríjemností. O niekoľko mesiacov sa stalo, že nedopálky prestali zakrývať zadnú časť dvora. Vtedy naša správkyňa, ak sa tak teraz volá správkyňa, rozdelila kvetinové záhony a pod oknami začali rásť tulipány, čučoriedky a bujné chryzantémy.
Najviac ohromila všetkých, keď nebola v svojej oranžovej uniforme. Perfektný make-up, upravený účes, obuv na vysokých podpatkoch za akéhokoľvek počasia a šatník v pastelových odtieňoch. Dojímalo to, že po upratovaní a skrášľovaní nášho vstupného priestoru smeruje priamo na kráľovský dvor Anglickej kráľovnej len muškáť chýbalo.
A ešte, Boženu vždy odvážal jej manžel. Vstal z auta, podal svojej damičke malú kvetinku a nežne ju pobozkal na čelo. Vždy.
Na konci augusta mi na lavičke staré babky rozprávali, že naša Božena zajtra končí, odchádza na dôchodok! Pýtali sa, čo sa s naším vstupom stane.
Nasledujúci deň som kúpila kyticu pre Boženu Kováčovú. Chcela som jej urobiť aspoň malý radostný prekvap. Keď som prišla k jej úložisku, kde sa skrývali metly, košíky a špeciálne čistiace prostriedky, stáli tam ľudia z nášho domu. Niektorí, rovnako ako ja, priniesli kvety, iní priniesli šampanské a konjak, staré babky volali a podávali Božene koláče a poháre s nakladanými jedlami. Potom ju na scénu priviedli chlapci z šestého poschodia tí, čo raz rozbíjali jej kvietináče a vyplávali sa po schodoch. Ukazovali jej, ako robiť štýlové selfie a niečím sústredene ukazovali na svoje telefóny. Myslím, že ju okamžite zaregistrovali na Instagram a TikTok.
Manžel, organizátor tejto neplánovanej dôchodkovej párty, sa trošku zmýlil a naplnil kufor auta kvetmi, konjakom a domácimi zásobami našich babiek.
Avšak najviac nechápala, čo sa deje, samotná Božena. V elegantnej albe mandľovej farby, posiatej perľami a s o niečo odvážnejším make-upom, než má zvyčajne, počúvala obyvateľov a snažila sa neplakať.
Možno si uvedomovala, že žiadny z jej kolegov takto neodchádza do dôchodku. Nikdy a nikde.
Ale možno pochopila, že svojou skromnou a nepýchnou prácou spravila nás, obyčajných obyvateľov obyčajnej deväťposchodovej veže, o niečo lepšími a láskavejšími….
