Po štyroch mesiacoch písania som sa nakoniec stretol s 52-ročným nápadníkom začal rozhovor s piatimi výhradami
Hovorí sa, že očakávanie sviatku býva často sladšie než samotná udalosť. V príbehu Martiny sa čakanie natiahlo na takmer štyri mesiace a zmenilo sa na zvláštny online seriál s každodennými epizódami.
Za ten čas som sa naučil chute Petra do najmenších detailov, zapamätal si mená jeho kamarátov z detstva a už ma neudivovala jeho zvláštna záľuba dávať za každým dobré ráno rovno tri bodky.
Martina mala štyridsaťpäť presne ten vek, kedy už nejdete na rande s rozochvenými kolenami, ale so zvedavosťou skúseného pozorovateľa. Pozrieme sa, aký úlovok sa mi tentokrát naskytne, vravel som si pri odchode z bytu.
Patrila medzi tie ženy, ktoré vedia nosiť jednoduchý kašmírový sveter tak, akoby to bol slávnostný plášť, a jej sebairónia by rozptýlila každé trápne ticho.
Peter, ktorý nedávno oslávil päťdesiatdva, v písaní pôsobil seriózne, premyslene, s dávkou irónie a čo bolo hlavné dôveryhodne.
V našom veku, Martina, písal mi neskoro večer, už nejde o ohňostroje, ale o teplo. Túžim byť s človekom, ktorý mi rozumie aj bez slov.
Ak bez slov, tak bez slov, usmiala sa Martina pod fúzy pred zrkadlom, keď si maľovala mihalnice. Hlavne, aby tie slová, čo predsa len padnú, nevyhnali človeka z kaviarne.
Stretli sme sa v malej, útulnej kaviarni v centre Bratislavy, so žltým svetlom a vôňou škorice. Prišla načas upravená, sebavedomá, naladená na pekný večer. Vyzerala jednoducho perfektne.
Peter sa zjavil o päť minút neskôr. Naživo bol nižší než na fotkách a jeho pohľad prezrádzal, že práve kdekoľvek objavil vážnu chybu v rozpočte.
Sadol oproti, krátko sa pousmial a pozdravil.
Žiadny kompliment, žiadne teším sa, že ťa vidím.
Peťo si ju prezeral, akoby práve šéfoval kontrole kvality. Potom navrhol, že si objednáme kávu s dezertom na tom sme sa zhodli.
Martina, začal tónom triedneho učiteľa, dlho som analyzoval naše písanie. Skoro štyri mesiace. A teraz, keď ťa vidím osobne, považujem za správne hneď povedať podstatné veci. Mám k tebe päť výhrad.
Vo vnútri mi jemne cinkla nálada ako keď niekomu padne pohár. Martinka sa oprela dlaňou o bradu a prikývla.
Päť výhrad? Znie to záhadne. Počúvam.
Peter nezachytil nadsázku a zložil prvý prst.
Prvá výhrada: fotografie
Na jednej z fotiek, kde máš modré šaty, pôsobíš inak. Teraz vidím, že si výraznejšia. To môže chlapa zmiasť. V našom veku by mala byť žena úprimnejšia.
Martina sa v duchu pousmiala. Výraznejšia už pokrok, vďaka aspoň za to, že nie monumentálna.
Druhá výhrada: reakčný čas
Niekedy mi odpovedáš príliš pomaly. Pred troma týždňami som ti písal o 14:15 a ty si mi odpísala až o 16:40. Muži neradi čakajú. Je to neúctivé.
Asi som vtedy bola na porade začal som, ale Peter už ukazoval ďalší prst.
Tretia výhrada: miesto stretnutia
Prečo práve tu? Tento podnik je príliš nóbl. Navrhoval som skôr obyčajnejšiu kaviareň. Tvoj výber naznačuje, že máš potrebu ukazovať sa.
Martina sa pozrela na svoju latte a mal som nutkanie to vyliať Petrovii do klína. Ale zvedavosť zvíťazila.
Štvrtá výhrada: oblečenie
Načo tie šaty? Prišli sme predsa len na kávu. Je to prehnané na denný čas. Aj šperkov máš priveľa. Žena by mala človeka upútať hĺbkou, nie trblietaním. V tomto veku hľadám obsah, nie výkladnú skriňu.
Piata výhrada: samostatnosť
Sama si vybrala podnik, často hovoríš sama. Nedovolíš mužovi cítiť sa ako muž. Potrebujem ženu, ktorá si vypýta radu, nie ktorá dáva najavo nezávislosť. Ak budeme spolu, budeš musieť toto zmeniť.
Skončil, založil si ruky na hrudi, čakal očividne vďaku za svoju úprimnosť.
Martina sa na neho pozerala a náhle mi bolo jasné: štyri mesiace písania boli len maska puntičkárskeho manipulátora. Nehľadal teplo hľadal len niekoho, kto mu bude pohladkávať ego.
Vieš, Peter, povedala pokojne, až nežne, aj ja som trochu premýšľala. Stačilo mi päť minút, aby som si vytvorila názor.
Aký? prižmúril oči.
Si naozaj pozoruhodný kúsok. Precestoval si celé mesto, aby si žene, ktorú prvýkrát vidíš, predhodil účet za jej vkus, výzor a právo byť sebou. To chce naozaj výnimočnú dávku sebavedomia.
Peter sa zamračil:
Len vravím pravdu.
Nie, pokrútila Martina hlavou. Nie si úprimný. Len si nespokojný a meriaš všetko pokriveným metrom. Nepáčia sa ti moje fotky? Choď do galérie tam sa exponáty nemenia. Odpovedám pomaly? Kúp si tamagoči. Šaty sa ti nepozdávajú? Oblečiem si ich kvôli sebe, nie kvôli tebe.
Vstala, upravila si kabelku a pokojne sa na neho zadívala:
A ešte niečo na záver. Ak tvoje ego rozbije len slovo sama, potrebuješ nie vzťah, ale terapiu. V štyridsiatich piatich si vážim svoj čas príliš na to, aby som ho plytval na muža, ktorý zoznámenie začína revíziou mojich nedostatkov.
Kam ideš? A káva? zahundral Peter.
Dopiješ si ju sám. Ušetríš si tým peniaze aj nervy. A ešte jedna rada: ak túžiš, aby ti niekto pozeral do úst, objednaj sa zubárovi.
Doma Martina najskôr zablokovala Petra vo všetkých aplikáciách. V jej veku je pohodlie nielen teplý deka a ticho, ale predovšetkým telefón bez ľudí, ktorí sa ťa snažia natlačiť do svojich pokrivených šablón.
A čo myslíte vy: bol to nešťastný flirt alebo dokonale premyslené divadlo? Má zmysel pokračovať v kontakte, ak vám už v prvej minúte niekto vystaví účet za to, kým ste?
