Žartík
Katka! Katka, poď, nechaj ma opísať!
Šepot Zuzany sa niesol celou triedou a pani učiteľka Marcela Kováčová zdvihla zrak od poznámkového zošita, ktorý práve vypĺňala.
Zuzanová! Upokoj sa, prosím! Píš sama!
Ale pani učiteľka, je to ťažké! Zuzana, ako vždy, mala odpoveď po ruke.
A kto povedal, že musí byť všetko ľahké? A okrem toho, Katka má inú verziu testu. Takže k nej je to zbytočné.
Ako inak? Veď sedí vpredu!
No práve! usmiala sa pani učiteľka a prehodila Zuzanine slová s miernou iróniou. Dala som jej osobitnú úlohu.
To nie je fér! Zuzana na chvíľu sklopila zrak do zošita, ale hneď začala pátrať po inom spôsobe ako sa zachrániť.
A nikto nespozoroval, ako sa Katka v zadnej lavici stiahla, bála sa otočiť alebo zdvihnúť pohľad od zošita.
O tom, že je “palica záchrany” pre celú triedu, vedeli všetci učitelia. Veď hlava jej to išla! Všetci to využívali a skús jej odoprieť! Hneď sú urážky.
No Katka nebola zákerná. Opísať dovolila, ale tak, ako jej mama poradila, aby nemala problémy u učiteľov.
Katka moja, viem, že si dobré dievča. Ale musíš si dávať pozor aj na svoje záujmy. Ak sa chceš dostať tam, kam túžiš, potrebuješ dobré vysvedčenie. Nepokaz si ho kvôli lenivosti iných
Mamkine slová boli správne, ale Katka si pri ich počúvaní iba vzdychla. Kiežby mama vedela, aké ťažké je byť jednotkárkou v triede, kde nikto nemá záujem
Do tejto školy Katku mama preložila po rozvode s jej otcom. Dôvodov bolo mnoho, hlavne však rástol Katkin brat v otcovej novej rodine ešte počas ich manželstva.
Nik to Katke nevysvetľoval. Dospelí si riešili svoje, Katka sedela v izbe s blokom a ceruzkami a kreslila čiernou stranu za stranou, opatrne, bez jedinej svetlej škvrny.
Prvá si to všimla starká.
Čo to robíte?! Čo ste to s dieťaťom urobili?
Starká bola mamina svokra, ale stála na jej strane.
Po otcovi je! Aj ten takto po svete chodil, koľko vydržal Povaha! Škoda, že podobná! Ale aspoň že ten sa vracal bez cudzích detí.
A odpustili ste mu to?
A čo iné mi zostávalo, Janka? Milovala som A vedela, že on tiež mňa. Inak by sa nevracal domov
Bolo ťažké odpustiť?
Ani nevieš ako. Ani som mu naplno nikdy neodpustila Viac som trpela, než žila. Teraz si myslím, načo to všetko? Ale už sa nič nevráti. Povedz osudu ďakujem, že tvoj muž si spravil dieťa aspoň niekde inde. Lebo ty si ako ja Odpustila by si a zobrala ho späť.
Neviem Bolí to
Viem. Ale myslím hlavne na Katku. Medzi vami je ako medzi dvoma kameňmi. Syna nepresvedčím, ale ty si rozumná žena. Chráň Katku, ona je v tom nevinná
Máte pravdu. My sme vinní
Katkina mama urobila niečo, čo nikto nečakal. Posadila dcéru pred seba a vysvetlila jej všetko tak, ako šesťročné dieťa pochopí.
Katka, už nebudeme bývať všetci spolu. Odteraz budeme len my dve. S otcom sa budeš stretávať cez víkendy a podľa možností. Prosím ťa, neplač! Pozri sa na mňa! Otec zostane otcom, sľubujem!
A ty? Katka si utierala zlostné slzy. Dospelí sú zvláštni, vždy robia veci po svojom!
Ja ťa nikdy neopustím
Vtedy mama pochopila, čoho sa dcéra bála, keď kreslila iba čiernou.
Vyžadovalo veľa trpezlivosti, kým Katke vysvetlila, čo sa deje a tie strachy zmiernila. Nakoniec sa všetko čiastočne upokojilo. Katka občas bola u otca, aj keď nie tak často, ako by chcela. Ale prišla na to, že nevzdali sa jej len mamy sa vzdali. Otec si ju rozmaznával, s mamou sa dohodli, aby Katkiním záujmom nič nechýbalo. Aj k moru chodila s otcovou rodinou, starala sa o brata a vychádzala s jeho ženou Sandrou. Sandra nebola nepríjemná, deti mala rada a Katka jej neprekážala. Nemali medzi sebou čo deliť.
Aj tak v nej ten rozpad zanechal stopu. Často rozmýšľala, či otec neodišiel preto, lebo mu niečo chýbalo, že s touto ženou je v pohode, vychováva syna, chce ďalšie deti. A ju, Katku, nechcel vychovávať. Možno bola iná než treba?
Mama aj starká jej stále opakovali, že to nie je pravda a že ju milujú, ale červík pochybností ju zvnútra hrýzol. Objavil sa vždy, keď Katka potrebovala istotu, že všetko zvládne.
Spočiatku si nikto nič nevšimol. Bola iba trošku nervózna, keď ju v prvej triede postavili so básničkou pred všetkých.
Týždeň pred tým ju mama skúšala doma pri zrkadle s výrazom prednášala verš a bola si istá, že to vie perfektne a zvládne to. V škôlke si vždy poradila aj s najväčšou úlohou. Teraz to zrazu nešlo. Chytila mikrofón, pohľadala rodinu v hľadišti a zabudla úplne všetky slová.
Slzy jej tiekli po lícach a nedokázala zo seba vydať ani slabiku.
Zástupkyňa, čo jej podávala mikrofón, si čupla k nej, jemne ju pohladila po tvári a zašepkala:
Povieš mi to neskôr?
Katka iba kývla.
Našťastie na to pani učiteľka Marcela nezabudla. Po vyučovaní ju čakala pred školou.
Katka, nechceš mi povedať tú báseň? Rada by som ju počula…
Pre dospelých možno nič, no pre Katku to bolo všetko. Narovnala sa, pustila maminu ruku a predniesla básničku od začiatku do konca tak, že dospelí aj zatlieskali.
Šikovnica! Vedela som, že to dáš!
Ale… Ja som nedokázala…
Akože nie?! Tu sme všetci počúvali a tlieskali! Je jedno, či si si trúfla pred všetkými, alebo tu! Katka, si šikovná, vravím ti to ako zástupkyňa školy! Chápeš?
Asi hej…
Tento okamih uchová Katka v pamäti. Neskôr, keď bude pani učiteľka jej triednou, bude rada, že práve táto žena nad ňou drží ochrannú ruku.
Vaša dcéra je veľmi vnímavá, múdra, no krehká! Také deti si treba chrániť. Nerozmýšľali ste, že by mohla ísť na školu s matematickým zameraním? U Katky je to zjavné. Tu je však obyčajná trieda, ostatné deti neženú dopredu vedomosti. Záleží jej, aby zapadla, ale to je ako keby ste ju schovali pod tri periny. Je tu uzavretá…
Mama rozumela, ale zatiaľ nemohla nič spraviť škola bola ďaleko, voziť Katku nebolo komu. Otcovu rodinu čakal ďalší bábätko, starká bola chorá, mama robila na dve smeny, aby splatila väčší byt. V tej jedinej izbe, ktorú získala po rozvode, sa už ledva vmestili.
Katka, vydrž chvíľu. Ak sa nám zadarí, vymyslíme, čo ďalej s tvojou školou, dobre? zatvorila oči, objala si dcéru pri telke na gauči.
Neboj sa, mami. Ja vydržím…
A ako v škole?
Celkom dobre! ozvala sa Katka veselo, hoci vedela, že je to inak.
Celkom dobre nestačí! Tak rozprávaj, a podrobne!
Katka sa smiala, uhýbala pred maminou šteklivou rukou a nakoniec všetko vyklopila.
Otvorene ju nik nešikanoval, ale za chrbtom si občas vypočula:
Zasa sa predvádza! Počuli ste, ako odpovedá? My kvôli nej nikdy nemáme šancu na jednotku!
Do očí jej to zatiaľ nikto nepovedal, až prišiel deň, keď sa všetko zmenilo.
Katka, desať minút! Nijako to nestíham! Zuzanin šepot donútil Katku načmárať jej niečo na papier.
Pani učiteľka bola zamestnaná mobilom, nič si nevšimla.
Jej spolužiak Viktor Katkin zošit potichu posunul, aby videla zadanie.
Díky! zašepkala Katka a ukázala na chybu.
To stačilo. S Viktorom sedeli spolu od prvej triedy a rozumeli si aj bez slov. Pár čísel na papieri, tichý kýv a Viktor mal hotovo.
Na Zuzy lavici pristála Katkina poznámka a do konca hodiny bol pokoj.
Lenže po zvonení začal peklo.
To čo máš za kamarátku?! Koniec polroka a ty mi nepomôžeš? Zuzana zúrila a mlátila po Katkinej lavici päsťou.
Zuzi, nemáš pravdu! Katkin hlas bol tichý, no v nej to vrelo.
Prečo má všetkým stále pomáhať?
O čertisku by tu povedala iba starká. Keď sa rozčuľovala, vymieňala hrubé slová za toto a Katke ich zakázala.
Si dievča, nie nafukovač v prístave! Tak sa podľa toho správaj!
Ale babi, aj ty si dievča! A aj sa vieš pohádať.
Ja už som nevyhovujúca dievčina, mne je dovolená aj cigareta Ale ty? Krásnemu dievčaťu sa vulgarizmy nehodia! Ver mi, viem, čo hovorím. Ty by si mala chcieť mať čisté ústa.
Ale aj chalani nadávajú!
To je iné! Dievča, to je diskriminácia, s ktorou nič nespravíš. Chlapec nebude chcieť za ženu svojho kamoša. To necháš iným
A prečo nie?
Lebo s kamarátkou sa neženia! S tebou bude kamarát, ale do sobáša pôjde s inou
Asi chápem Babi, a s mamou a otcom to bolo tiež takto?
Do istej miery. Viac nevediem. Opýtaj sa mamy alebo otca. Ale je v tom záhada, nežnosť, ako v tvojej obľúbenej básni. Nie sú to výmysly. Chce to štipku tajomstva.
A čo je vulgarizmus?
Niečo celkom iné… Katka, nenúť ma rozvádzať…
Spomenula si si, že si dievčina, babi? Katka sa rozosmiala.
Veď áno! Aspoň občas na to treba pamätať…
Aj teraz by Katka najradšej zabrechala, ale niečo vo vnútri jej našepkávalo, že správne to nebude.
Daj jej pokoj! zamrmlal Viktor, pchajal knihu do ruksaku. Kto ti čo dlhuje?
Lebo kamaráti si pomáhajú! Zuzana ešte raz tresla po lavici so zlým pohľadom. A ty tiež opíšeš!
To nie je pravda! Katka už nevydržala Viktor si robí úlohy sám! Len mu pomáham, keď vidím chybu. Dosť už! Pomohla som ti? Pomohla! Tak čo ešte riešiš?
Katka schytila batoh, odstrčila Zuzanu a vybehla z triedy. Nechcela, aby všetci videli jej slzy.
Zuzana ju nenasledovala, ale potichu si zamrmlala:
S tebou je všetko jasné… Ešte si zatancuješ…
Odvtedy sa nerozprávali. A ani týždeň po tom.
Zuzana prerušila kontakt a trieda iba tipovala, čo pre Katku vymýšľa.
A veru fantáziu mala. Vedela spraviť zo života peklo.
Katka sa strachovala, čo bude nasledovať, no Zuzana prekvapila.
Katka, už sa nehnevaj! Dva týždne mlčíš. Poďme sa uzmieriť! Zuzana sa usmievala tak úprimne, že Katka na chvíľu zaváhala.
Ja sa nehnevám.
Hej, je to vidno! No, nechajme to. Radšej povedz, kde budeš tráviť Silvestra? Doma či niekde preč?
V jej hlase nebolo ani stopy po starých krivdách a Katka trochu povolila. Malo byť…
Aké zbytočné! Uvoľnila sa zbytočne, lebo Zuzana nezabúdala. Keď Katka našla v batohu zvláštny lístok, vôbec jej nenapadlo, že by v tom mohla mať Zuzana prsty.
“Katka! Veľmi sa mi páčiš! Viktor”
Písmo bolo podobné Viktorovmu a Katke nenapadlo, že by niekto iný…
Odkiaľ mala Katka tušiť, že Zuzana týždeň pomáhala pani učiteľke slovenského nosiť slohové domáce úlohy do zborovne a našla dievča podobného písma ako Viktor. Potom už stačilo zbierka kamarátok z paralelnej triedy a operácia bola úspešná.
Len si poplač, Katka! zasmiala sa Zuzana, strčila lístok do Katkinho batohu a zapla zips.
V šatni pri telocvični nebol nik. Katka usilovne cvičila odpal vo volejbale, Zuzanine kamarátky ju rozptyľovali, ako vedeli.
Katka, slabé, ešte raz! Silnejšie!
Keď Katka vytiahla lístok, tvárila sa, že nič. Len Zuzana rýchlo vytrhla lístok z rúk a zvolala:
No teda! Viktor sa zamiloval! Naša Katka nie je taká tichá, jak sa tvári! Dievčatá, kuknite! Musíme plánovať stratégiu!
Vráť mi ten lístok, Zuzi!
Ale no, však to je jedno! Aj tak… Viktor! Zuzana vybehla z dievčenskej šatne, zabúchala na dvere chlapčenskej…
Katka zbledla.
Že sa jej Viktor páči, vedel len denník. A mama.
Je to zlé, mami?
Prečo?
Je skoro
Dá sa skoro na lásku?
A je to láska?
Myslím, že nie. Zatiaľ je to len zaľúbenie
Ako to?
Predstav si, že stojíš na prahu, otváraš dvere a cez štrbinu vidíš svet Skryté radosti, šťastie, bolesť a občas aj nenávisť.
Prečo, mami?
Lebo láska je silný cit, prináša rôzne emócie. Je zaujímavá, ale bez nej by bol náš život prázdny. Každý hľadá niekoho, kto ho podrží A aj tak je ťažké dôverovať. Ale aj stáť na prahu je pekné! To očakávanie je nádherné! A vieš čo?
Čo?
Nádhernejší pocit som mala azda iba v deň, keď som ťa porodila.
Takže je to v poriadku?
Jasné! Ak rozumne.
Mami
Už mlčím! Všetko vieš. Nepopletieš nič. Povedz len, kto je ten chalan.
Viktor…
Tajomstvo Katka chránila ako vzácnu vázu. Bála sa, že ju prezradí pohľadom či slovom, ale bola nesmierne šťastná.
A teraz!
Zuzana hneď pochopila podľa toho, ako Katka lístok chytila a zvraštila. Podľa pohľadu na dvere kedy by to Viktor stihol tam dať, keď hral v jednom tíme s Katkou?
Keď vybehli chalani z šatne a videli Zuzi, ako máva lístkom a Katku, čo bola vo vyťahanom rohu, smiali sa.
Čo sa tu deje?
Nevedno odkiaľ zjavila sa pani učiteľka Marcela a hneď bol pokoj. Trieda vedela, že keď príde v nevhodný moment, môže byť “zle”.
Pani učiteľka, máme novinu! Zuzana dala lístok pred ústa, bozk a mávaním Tili-tili-testo! Ženích a nevesta!”
Zuzana, prestaň! O čom rozprávaš? Čo je to?
Lístok! Viktor napísal Katke, že sa mu páči!
Chichot prelietol triedou.
Ticho! pani učiteľka sa obrátila ku Katke. Katka?
Nevedno prečo Katka spomína na to septembrové ráno, keď drzala slzy pred školou. Pohľad učiteľky bol prísny, no v skutočnosti láskavý, ako keď sa o ňu stará mama.
Zuzana mi zobrala lístok. Nechcela som ho nikomu ukázať
Rozumiem. Viktor? obrátila sa k chalanom a v tej chvíli sa stalo niečo nečakané.
Áno, ja som to napísal!
Viktor odstrčil chlapcov, chytil Zuzane lístok.
Čítať cudzie listy je neslušné, Zuzana!
Klameš! zakričala Zuzana, už vedela, že jej plán je neúspešný.
Nebudú sa smiať, nebudú Katku za nič odsudzovať.
Lenže Aňa (Katka) niesla hlavu vzpriamene nie preto, že sa nehanbila, ale lebo sa bála, že ju odsúdia. Ale v tej chvíli sa niečo zmenilo. Katkin pohľad sa vztýčil, už nie zo strachu.
Nie!
Kdesi na chrbte začalo šteklivo poštekúvať, až Katka mykla plecami. Krídla jej azda nerastú? Ale prečo má takú ľahkosť v tele, akoby mohla vzlietnuť?
Zuzana? pani učiteľka zovrela obočie.
Čo?! Ja som len žartovala A on klame Zuzana bola v slzách.
Vráť mi lístok! Viktor odniesol papier Katke, starostlivo ho jej podal. Toto je pre teba! Nedovoľ už nikomu čítať, čo ti píšem, dobre?
Dnes budeme mať ešte sloh? pridal Viktor rýchlo.
Ty si teda šikovný Áno! Ale inú tému. Na aktuálnu situáciu. Rýchlo prezliekať a na hodinu!
Siedma trieda sa rozbehla, nik už nebral ohľad na červenú, soptiacu Zuzanu, na Katku a Viktora, čo sa na seba usmievali, a malý biely lístok, ktorý Katka sťala v dlani.
Ten lístok opatrne zalepí do svojho denníka. Bude ho strážiť do tej chvíle, kým ho na vlastnej svadbe nepodaruje Viktorovi:
Tu máš, manžel!
A čo je to, žena?
Naše začiatky…
Tak mi dôveruješ? Necháš ma čítať?
Veď to všetko vieš!
Nie všetko.
Čo ešte nevieš? Katka sa pritúli k Viktorovi, nevšímajúc si hluk hostí a výkriky: Horko!
Spomínaš si na zaľúbenie? Na tie dvere a prah?
Hej!
Prekročila si prah?
Katkine oči zažiaria a Viktor jej šepot počuje aj v hluku a v hudbe:
Samozrejme! A aj som dvere zavrela! Ja už nie som len zaľúbená.
Ako to? Viktor prekvapene na Katku.
No proste, milujem ťa! Chápeš?
Teraz už áno! Horko, Katka?
Horko!
