Je to drahá záľuba
Katka, prosím ťa, už zase? Dokedy? Veď ja robím len na tvojho kocúra!
Mačka, ktorú sa Katka práve snažila natlačiť do prepravky, sa šikovne vyšmykla z jej rúk, plesla sa na dlažbu a zaliezla do kúta predsiene, kde začal žalostne a hlboko mraučať. Podľa výrazu tváre sa ten kocúr, ktorého Katka kedysi dávno poeticky pomenovala Baláž, rozhodol predať svoj márny život čo najdrahšie aspoň podľa Dominika.
Bolo to dávno, keďže Baláž, ako ho Katka rada volala, bol už u nich doma vyše desať rokov. Koľko mal v skutočnosti rokov, Katka presne nevedela privliekla ho totiž z ulice, a to nie ako mačiatko, ale už takého dospelého, aj keď mladého podľa veterinárky.
Vtedy Katkinej mame Janke nezostávalo nič iné, než narýchlo pribehnúť s dcérou aj kocurom schovaným v staručkej detskej deke na pohotovosť.
Pomôžte mu!
Kde ste ho našli? zamračila sa veterinárka, keď zbadala uhľovo-čierneho kocúra. To je len obyčajný pouličný mačisko!
A čo je na tom? Pre mňa je môj! Pomôžte mu, prosím vás! Vidíte, že je mu zle. Alebo máme v peňaženke iné eurá? Horšie, než tí, čo sem chodia s plemennými mačkami?
Janka bola v tej chvíli taká nahnevaná, že veterinárka sa rozhodla radšej nevyvolávať konflikt a dobre urobila. Janka bola tvrdá ženská, zvyknutá bojovať. Čo mala robiť, keď celý život vychovávala Katku sama, bez otca, a do toho sa starala ešte o dvoch starších rodičov? Navyše za platu učiteľky v materskej škole. Nie div, že si vybudovala poriadne pevné nervy!
Vedela sa za seba postaviť, no zároveň bola mimoriadne dobrosrdečná. Milovala deti a mačky a dokonca sa občas pohladkala aj so psom, aj keď mala z nich od mala strach.
Nikomu nič nedarovala ani susedkám na dvore, ani niektorým mamičkám zo škôlky, ani tým, čo sa občas domnievali, že osamelá žena je ľahká korisť. Avšak, vystačila si s argumentmi a rozumom, nie krikom. Ľudia po pár minútach rozhovoru zabúdali, na čo chceli nadávať, a zrazu jej rozprávali svoje životné príbehy. Nakoniec jej ďakovali a odchádzali spokojnejší.
Ako to Janka robila, sama nevedela. Jednoducho vedela počúvať iných. Nepokúšala sa ich prekričať úprimne hľadala, čo ich bolí.
Ale pravda je, že zblížiť sa so svojimi blízkymi jej nešlo muž ju opustil už týždeň po svadbe a jej mama často žartovala, že vydržal pomerne dlho.
Janka sa síce urazila, no uznala, že mama môže mať pravdu. Vraj z takej nemehly by žiadny poriadny domácnosť nebola. A keď odchádzal, ešte si pridal:
Ty si žena asi ako ja baletka!
Janku to, samozrejme, bolelo, ale krátko na to zistila, že čaká dieťa, a upokojila sa. Žena je predsa žena! Deti muž nerodí.
Narodenie dcéry očakávala s väčšou radosťou než Vianoce a svoje vlastné narodeniny. Veľa sviatkov jej v živote nezostávalo, takže toto malo byť niečo výnimočné.
Jej mama jej však možno ani poriadne držať nepomohla. Skôr naopak.
A načo ti to, Janka? Len starosť! Si mladá, celkom pekná, máš aspoň aké-také možnosti. A keď porodíš? Len makaróny a krúpy budete jesť! Deti sú drahý špás, Janka! Teraz to ešte nechápeš, ale časom určite áno.
Ale mama, my sme tiež nikdy nemali kráľovský život, však?
Áno, a čo bolo z toho dobré?
Janka nad tým uvažovala, no tentokrát jej vnútri niečo hovorilo, že tentoraz musí byť rozhodnutie jej. Nemohla sa vzdať dieťaťa len pre praktické dôvody.
Definitívnu bodku do uvažovania dala Jankina babka. Prišla do mesta ako vždy v slávnostnom šatke, ktorý nosila len na sviatky, a povedala:
Porodíš! Pomôžem ti! Dedo je ešte fit, keď bude treba, vezmeme ho k nám.
Na stôl položila čistučký balíček, ktorý Janka okamžite spoznala babkina výšivka.
Pamätáš sa? Rozbaľ!
Toľko peňazí Janka ešte nevidela. Dedo predal svoj rodný dom, lebo tadiaľ mala viesť hlavná cesta záhrady boli odrazu veľmi cenné. Stačilo to na malý byt, ostatné už zapracuješ, vysvetlila jej babka.
Ja nemôžem…
Všetko dokážeš, Janka. Nespochybňuj sa. Ak nie pre seba, tak pre dieťa.
Tento balíček úplne rozhádzal vzťahy medzi Jankou a jej mamou. Jankina mama sa urazila. Babka ju síce dlho presviedčala, ale nič nepomohlo mama nechápala, prečo jej dcéra dostala všetko: pomoc, podporu, bývanie. Vraj výhra v lotérii!
Také veci Jankina mama už nepochopila. Nie je v tom nič zlé, keď má žena dieťa so svojím mužom. Ak jej nevyšlo, chyba je na oboch stranách presne, ako poznamenala babka: Žiadna gazdiná neunesie celý voz sama, kôň musí ťahať spolu s ňou.
Babka nakoniec našla výborný byt štvorizbový, síce starší, no opraviteľný. Malý tím rómskych majstrov pod prísnym dozorom babky premenil byt na útulné hniezdo. Keď Janka konečne otvorila dvere do detskej izby, rozplakala sa.
Tak, plačeš? Tešiť sa treba! babka jej sucho utierala nos a hnala ju skúšať kuchyňu.
Katka sa narodila o niečo skôr, Janka bola nervózna, ale všetko dobre dopadlo. Katka rastla zdravá i silná a prekvapivo citlivá. Janka si povedala, že nikdy nebude k svojej dcére prísna a tvrdá ako jej mama.
S babkou bola Katka najradšej, mama Janka jej bola stále nablízku, ale s babkou všetko klapalo. A keď Jankina mama občas prišla na návštevu, Katka ju nevinnými očkami žiadala, aby nekričala, lebo deti to vraj nemajú rady a babka hneď zmäkla.
Život šiel ďalej. Janka pracovala, babka s dedom sa starali o Katku. Problémy nastali až keď babka ochorela. Lekári sľubovať nechceli, ale Janke to bolo jasné, všetko pochopila aj bez slov.
Katka potom do domu priniesla kocúra. V ten deň, keď sa objavil Baláž, Janka málem stratila dcéru Katka po škole zrazu zmizla a nik ju nemohol nájsť. Všetci ju hľadali, no po chvíli dobehla domov sama, v rukách zúboženého kocúra.
Janka bez slova schytila deku a kocúra a bežala na vet. Našťastie, rýchly zákrok pomohol, kocúr mal len pohryznutia a bol slabý, no bude žiť. Janka síce zalapla po dychu z účtu za vet, z ktorého by kúpila aj dve britské mačky, ale zaplatila.
Doma sa potom spočítala do výplaty jej nezostalo nič, mala ešte zaplatiť lieky pre babku i pre kocúra a o týždeň boli Katke meniny. Katka však večer, keď mala už dávno spať, prišla za Jankou do kuchyne.
Mami, nechcem žiadny darček, môžem si nechať Baláža? To bude môj darček.
Janka dcéru objala a pohladila kocúra. Mačka si ju obľúbila, a časom sa stal súčasťou rodiny. Baláž si rýchlo zvykol na pohodlie, bol milý a rád trávil čas s babkou a dedom.
Janka si povedala dosť z platu vychovávateľky sa už nedalo vyžiť. Dodala si odvahu, dala výpoveď a začala pracovať v rodinách ako opatrovateľka. Darilo sa jej, a z jej práce sa stala cennosť. Každý, kto jej zveril dieťa, bol spokojný a šíril o nej dobré slovo.
Večer vždy Balážovi škrabala za uchom a ďakovala mu.
Kocúr bol pri Katke, keď sa učila, aj keď plakávala pred babkinou izbou na rozlúčku. Baláž bol tichým svedkom všetkých dôležitých chvíľ v Katkinom živote.
Po smrti babky sa Katka ešte viac upäla na kocúra, a Janka časom stretla dobrého človeka Mareka, a konečne sa vydala. Ten si získal v rodine obľubu, dokonca si rozumel aj so svokrou, keď jej občas ponúkol auto aj s vodičom na záhradu.
Katka medzitým už chodila na vysokú, no zostala bývať v starom byte. A tam priviedla svojho priateľa Petra.
Ty máš teda poriadny byt! A čo je toto?
Nazúrený kocúr vošiel, začal syčať na Petra tak, že ten vykríkol a len tak-tak, že ho Katka zachránila pred Balážom.
Peter kocúra nikdy nemal rád. Chodil mu po krku pri každej príležitosti, len aby to Katka nevidela.
O rok sa zobrali, no niečo v ich vzťahu sa pokazilo. Peter začal Katku kritizovať aj varenie, ktoré ju učila babka, aj to, ako sa správa, všeličo. A keď Baláž ochorel, Peter už nevydržal.
Skoro sto eur u veterinára? Zbláznila si sa? Na svoje lieky toľko nemíňam, a ty tu pre kocúra rozhadzuješ?
Peter, Baláž je člen rodiny!
Tvoj, nie môj! Takého parazita nepotrebujem!
Katka v ten deň mlčala, rozhodnutá sa porozprávať s Petrom neskôr. Baláž ale už nevládal a Katka sa musela znovu vybrať s kocúrom k veterinárovi.
Peter vybuchol a žiadal, aby Baláža vyhodila z domu. Katka, ktorá práve zistila, že je tehotná, sa s ním už neháda.
V tichosti vytiahla Petrove kľúče z bundy, otvorila dvere a vyprovodila ho.
Som tehotná. Nemôžem sa stresovať, ani robiť scény. Kocúr tomu rozumie, ty nie. Odiď, prosím. Možno sa raz porozprávame, ale takto spolu ďalej nemôžeme žiť. Ak nemáš úctu k tomu, kto bol so mnou celý život, raz ma tiež opustíš, keď sa ti zunujem. Už máme za sebou veľa pekného, ale teraz je toho zlého priveľa. Odi, prosím, vezmi si veci neskôr. Idem s Balážom k veterinárovi, je mu zle.
Peter na to nič nepovedal, len zbalil pár vecí a buchol dvermi.
Baláž sa z toho napokon pozbieral. Samozrejme, roky neoklameš, a Katka k nemu ešte veľakrát pôjde s prepravkou. Jej dcérka, malá Lenka, dostane v kocúrovi najlepšieho opatrovníka, akého si mohla želať. Baláž bude s Lenou spať, chrániť ju a dokazovať, že aj zviera má dušu a vie mať rád.
Katka sa dohodne s Petrom budú dcérku vychovávať spolu, aj keď už nebudú pár. Lenka bude mať dva domovy, dve postieľky, dve babky a jedného veľkého ušatého plyšového zajaca u mamy, druhého u otca. Ale čo je hlavné bude vedieť, že láska rodiny sa delí, ale neuberá. Že dôležité je nebyť sebecký a dať šancu novému šťastiu, hoci to občas bolí. Vďaka tomu Katka pochopí, že mama bola možno prísna, ale nikdy nezabudla na to podstatné byť človekom a zostať láskavý.
Stará pravda platí aj na Slovensku kde je doma láska, ani tie najťažšie časy nie sú prekážkou. A keď sa raz Lenka nahne nad postieľku svojho dieťatka a pohladí ho po líčku, povie: Ahoj, malý môj, už dávno som na teba čakala Vie, že vždy je čo odovzdať ďalej.
Pretože láska, čo spojí rodinu, je tým najcennejším, do čoho sa oplatí investovať aj keď je to niekedy drahá záľuba, vráti sa stonásobne späť.
