O tom, že Michal má prísť, vedelo celé dedinské okolie už dávno. Dievčatá sa pripravovali, upravovali si vlasy, hľadali najkrajšie šaty. Len Vierka, polosirota, sa príliš nesnažila načo by sa aj parádiť? Veď je taká, aká je. A práve do nej sa Michal na prvý pohľad zaľúbil.
V dedine jej závideli, že získala takého chlapca. Keď sa Michal prvýkrát zjavil v dedine, všetkým dievčatám sa hneď páčil. Bol vysoký, s peknými ramenami, jednoducho pohľadný. Navyše pochádzal z mesta a bol vzdelaný. Študoval vraj niekde v zahraničí. Rodičia boli zámožní.
Jeho dedo, kedysi predseda družstva, všetky svoje deti dostal do sveta. Teraz už len čaká na vnúčatá a pochvaľuje sa ich úspechmi.
O Michalovom príchode vedeli všetci, dievčatá sa chystali, ale Vierka, sirota, načo by aj tie triky a účesy skúšala? Je taká prirodzená. Michal sa zamiloval do jej skromnosti a dobrotivého pohľadu.
Dievčatá sa mu snažili zalíškať, ale márne. Po prázdninách si ju zobral so sebou. Dedo Jozef mu na rozlúčku povedal: Veselo v živote dievča nemala, nezraňuj ju. Michal mu to sľúbil.
V meste bol život iný, neustály zhon, ruch. Vierka dúfala, že Michal zostane rovnaký pozorný a láskavý. Počas príprav na svadbu boli ešte nežní a mala pocit, že si ju váži.
No po svadobnej ceste sa všetko zmenilo. Michal akoby sa za mladučkú ženu hanbil. Svokre Vierka nebola po vôli, vždy mala nejaké poznámky a z očí jej sršal pohŕdanie. Vierka cítila, že podľa nej nie je dosť dobrá pre jej syna.
Polievku varila zle, košele prala zle, dokonca aj podlahu umývala zle. Vierka sa kvôli svokre trápila, ale čo mala robiť, keď bývali spolu v jednom byte? Ani do práce ju Michal nepustil:
Koľko by si aj tak zarobila so svojím vzdelaním? Zostaň radšej doma.
Tak ostala. Keď otehotnela, Michal bol šťastný ako blcha. Na chvíľku sa zdalo, že sa všetko dalo do poriadku. Svokra sa na pár týždňov zmiernila a synovi prikazovala, nech je k žene milší. Potom však prišla rana. Vierka o dieťa prišla. Všetko bolo ešte horšie.
Ničomu nie si dobrá, niet v tebe zdravia ani rozumu. Iba peknú tváričku máš, ale z tej chlieb nekúpime vzdychla si svokra. A Michal sa na to len potmehúdsky usmieval, akoby sa netýkalo jeho manželky.
Druhé tehotenstvo už Michala vôbec netešilo. Zmizla akákoľvek starostlivosť, objavilo sa podráždenie, že Vierka už nemá postavu ako kedysi. Svokra ho napomínala, že dieťa sa má narodiť v láske.
Lenže Vierka cítila, že medzi nimi už žiadna láska nie je. Spávali oddelene, Michal ustavične pracoval, domov sa vracal len keď ona už spala.
Vierka celé noci preplakala. Nemala rodičov, svoju dcérku nechcela vystaviť rovnakému trápeniu. Zo všetkých síl sa snažila zachrániť rodinu, svoje smútky skrývala.
Keď prišiel čas na pôrod, nemal ju kto odviezť, lebo Michal už týždeň nebol doma. Zavolala si sanitku sama. Dievčatko porodila, nevolala Michalovi, niet kam sa vracať. Pred pôrodnicou ju však čakala ozdobená Škoda s balónmi. Vierke svitla v očiach radosť. Vyšla von Michal nikde. Stáli tam svokra a dedo Jozef, s kyticou v ruke.
Ďakujem ti, vnučka moja, za najkrajší dar. Krajšiu pravnučku svet nezažil radoval sa dedo Jozef. Svokra sa síce držala na uzde, ale oči jej žiarili, nenabažila sa pohľadu na malú.
V kuchyni už čakal vyzdobený stôl. Svokra upiekla Vierkin obľúbený makovník.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že Michal je taký ničomník povzdychla si napokon pani Alžbeta. Začal si hýriť, nechal ženu s dieťaťom samu. Ale my to zvládneme aj bez neho. Uvidíme, dokedy to Michalovi vydrží bez rodiny. Vás nikomu ublížiť nedám. Z bytu ho odhlásim, nech si žije kde chce. Tu by nám aj tak bolo tesno. Možno by si ešte novú priviedol.
Ako ju pomenujeme? spýtal sa dedo Jozef. Čo keby sme ju dali po tvojej mame, Anička?
Vierka sa rozplakala. Dlho si už slzy nedovolila. Svokra pohladila jej vlasy:
Ty ešte budeš šťastná, ver mi. Pozri, ako ti materstvo pristane. Len tvoj muž bol slepý, keď to nevidel.
Pôjdem späť na dedinu, tam nám bude lepšie.
Správne povzbudil dedo. Spolu vychováme malú.
***
O dva roky, čo sa Vierka vrátila na dedinu, požiadal ju o ruku Ondrej obyčajný dedinský chlapec. Kedysi by ho Vierka ani nepozrela, no nároky na muža sa jej zmenili: hlavne nech je dobrosrdečný a ochráni ju pred všetkým zlým.
Vezmi si ho, kde by si už lepšieho našla? Chlapec dobrý, poznáš ho od mala. A čo ak sa Michal vráti?
Vierka ho zastavila.
Nevráti. A ani ho už nemilujem.
No, výborne zasmial sa dedo. Ideme chystať svadbu.
***
Na svadbu prišla aj pani Alžbeta.
Ako sa správaš k Vierke? obrúkom sa prihovorila Ondrejovi. Dnes šla pešo z práce a doma neporiadok, Aničke pančušky nevyžehlené.
A vy ste kto? nechápal Ondrej.
Svokra.
Bývalá upresnil Ondrej.
No nechajte, zasmiala sa Vierka, svokra nikdy neprestane byť svokrou.
Len sa bojím, že mi viac nedovolíte vídať vnučku ospravedlňovala sa pani Alžbeta.
Chodievajte kedy chcete povedal Ondrej, len do našej rodiny sa starať nebudete, my si ju vybudujeme po svojom.
Vierka sa na Ondreja usmiala a pomyslela si: Tento ma nikdy nedá do kúta. A srdce jej naplnila pokojná radosť.
