Leto som strávil v kúpeľoch na Orave, kde som sa rozhodol očistiť telo liečebným pôstom. Raz popoludní som si išiel oddýchnuť na slniečko a tam, na ležadle vedľa mňa, ležala krásna dievčina s postavou modelky.
Dali sme sa do reči. Rozprávali sme sa o dôvodoch nášho pôstu.
Ja potrebujem zhodiť štyristo gramov, povedala.
Zasmial som sa, mysliac si, že žartuje.
Nie, vážne, vraví. Rok už žijem s pocitom, že som tučná. Môj frajer sa mi vyhráža rozchodom, ak neschudnem Pozri, chytila si záhyb kože na bruchu. Hanbím sa si aj sadnúť
Dlho mi kolovala po rozume. V duchu som jej začal hovoriť Tamara štyristo gramov.
Zdá sa, že podľa jej frajera by takých ako som ja mohli zo Zámku Orava s hradných múrov pokojne zhodiť v dokonalej Sparte je miesto výhradne pre štíhlych, pre nás bacuľkov tu miesto nie je.
Nedávno som bol pozvaný do väčšej spoločnosti slávili sme narodeniny v reštaurácii v centre Bratislavy. Jedna dáma tam sedela v kresle s krásne prehodenou nohou. Pančuchy sa leskli na jej dokonalých nohách, topánka sa jej šúchala z päty, žiarila ako hviezda. Pila vodu z vínového pohára a upútavala pohľady všetkých mužov v miestnosti.
A vtom prišiel jej manžel. Podišiel k nám, podal si ruky so všetkými chlapmi a jej cez zaťaté zuby zahundral: Prikry tie stehná! Čo ich tu vyvaľuješ?
Začervenala sa, vystrela, poprosila čašníka o deku, aj keď sedela priamo pri kozube, a zvyšok večera sedela ticho, schúlená do klbka.
Raz som sa rozhodol prečítať si životopisy našich slovenských spisovateľov, dúfajúc, že nájdem nejaký recept na ich úspech. Rýchlo som to však vzdal. Skutočný človek s bežnými slabosťami mi nejde dokopy s jeho geniálnym dielom.
Odložil som životopis aj pri Mikulášovi Kováčovi. Keď som čítal, ako trápil svoju ženu, ktorá po piatom dieťati bola chorá, oslabená a lekári jej dôrazne zakázali ďalšie tehotenstvá, povedal: Ak už nemôže rodiť, na čo mi potom je? Nakoniec mala spolu trinásť detí.
Pozerám Instagram a je plný bábik, barbie-dievčat. Ich deň je súbor fitnessov, solárií, zábalov a spa rituálov. Krása je ich zamestnaním a krása je drahá a náročná práca.
Vážim si každú poctivú prácu, ale mám pocit, že opäť sme otočili hodnoty naopak. Dievčatá túžia byť pekné, aby boli milované. Chcú, aby ich chalani všimli a vybrali si ich. Bolo im povedané, že pekná znamená: štíhla, upravené obočie, napumpované pery, pevný zadok a tak sa snažia zapadnúť do tejto predstavy.
A chlapci už majú problém vybrať si z pestrej ponuky rovnakých paneniek.
Raz sme boli s manželkou na trhovisku v Trenčíne. Kupoval som niečo na chatu, zatiaľ čo ona si len tak prešla stánky. Pri figurkách záhradných trpaslíkov v červených čiapkach, čo vyzerali ako muchotrávky, stáli dvaja chlapi a vyberali najkrajšieho trpaslíka.
Jeden ohmatával gule, druhý sa už začal smiať: No brácho, rozhodni sa, včera si presne s takým výrazom vyberal na diskotéke baby…
To ma pobavilo náramne.
Dievčatá, Tamara štyristo gramov, Naďa Prikry stehná, Zuzana trinásť detí… Ako je možné, že sa máte tak málo rady, že sa sami nevážite? Ako môžete nazývať láskou, keď vás partner berie ako tovar s vadou?
Kto vám nahovoril, že na šťastný vzťah treba perfektné telo a tvár?
Mám minimálne sto príkladov, keď láska nijako nesúvisí s výzorom. Moja známa sa zoznámila so svojím mužom v nemocnici na nefrológii, kde ju zaujal napriek tomu, že bola v nemocničnom župane, so sivou tvárou a napojeným močovým sáčkom, ktorý jej trčal spod nočnej košele. A predsa sa do nej zamiloval!
Pozrite na Fridu Kahlo. Videli ste ju? A jej obočie? Presne tak. Nebola klasickou krásavicou, a predsa ju obdivovali najlepší muži doby.
Pred pár rokmi mi komplikovane vytrhli osmičku. Otrhnuté kútiky, opuchnutá tvár, krv. Ležím doma, slabo sa dívam do zrkadla s mliečnými fúzmi od kefíru (lebo nič iné som zjesť nemohol), ešte si zašomrem: Bože môj a rozplačem sa od zúfalstva. A môj muž? Ty si najkrajšia na svete, aj teraz! Vezmeš si ma? Vezmeš?
Keď som sa zotavil, dohodli sme si oslavu v reštaurácii prsteň, jedno koleno, tlieskajúci hostia, balóny a veľa kvetov Ale najkrajšie spomínam práve na to prvé, domáce vyznanie. Pretože krása nie je o výzore a láska nemá s dokonalosťou nič spoločné.
Naše nedokonalosti nás robia jedinečnými. Práve pre ne nás ľudia milujú. Perfektnosť podľa mňa neexistuje každý má svoju vlastnú.
Rozhodol som sa dať si strojček na zuby. Mám ich krivé. A manželka mi povedala: Milujem tvoj úsmev, neviem, prečo sa chceš trápiť strojčekom ale ak to chceš ty, urob to. Za mňa by som nič nemenila.
Po narodení nášho prvého syna som vážil 118 kilogramov, a manželka mi sypala komplimenty tak často, že mi ubrala motiváciu chudnúť. Schudol som, až keď som to chcel sám.
Nedávno sme pozerali staré fotky ja, vypapaný na gauči, s naším malým synom na kolenách. Pýtam sa manželky: Prečo si mi nepovedala, nech schudnem, bol som ako medvedík…
A ona: Bol si chutný bochníček, schudnúť môžeš, keď budeš chcieť. Mne to nevadilo.
Pred piatimi rokmi som dostal v lete prudký psoriázový výsev. Leteli sme na dovolenku, a ja som sa hanbil vyzliecť na pláži. Manželka mi len povedala: No a? Čo je na tom, že máš pár škvŕn? Pre mňa si stále krásny.
Nechválim teraz manželku, ale náš vzťah. Ak od vás muž vyžaduje, aby ste spĺňali jeho štandardy krásy, nie je to láska, je to túžba ovládať.
Ste kráska, šťavnaté jabĺčko! Ak on vidí iba chyby, nehľadá jabĺčko, hľadá moc.
Máte právo ísť za ním zo strachu, že ho stratíte. Ale za čo? Za tyrana, pre ktorého ste záhradný trpaslík v zábavnej čiapke?
Každý muž chce byť dominantný, je to prirodzené. No rešpekt si musí zaslúžiť obdivom a úctou, nie strachom.
Podriadenosť nemá byť povinná, ale slobodná voľba. Vyberte si muža, za ktorým chcete ísť. Sebavedomého, silného, spoľahlivého aj jemného. On vás vezme za ruku a pôjde s vami kamkoľvek a vy ho nasledovať budete preto, že ste sa sami slobodne rozhodli.
A právo viesť vás si musí vybojovať…
Túto lekciu mi život dáva každý rok: Hodnota človeka nie je v jeho dokonalosti, ale vo vzťahoch a v úcte tej, ktorú preukážeme sami sebe aj druhým.
