Zlatko, ako sa máš? Ako malý? Už si mu dala meno?
Zatiaľ ešte nemá meno. Nech mu dajú meno tí, čo si ho adoptujú. Ja si ho nenechám, mama Nechám ho tu Tak ľahko sa tu stratíme vo svete, nikto nás nepotrebuje.
Kristína, chcete bábätko doniesť na dojčenie?
Nie, vravela som už. Podpíšem súhlas na vzdanie sa.
Sestra len pokrútila hlavou a odišla. Kristína sa otočila k stene a potichu sa rozplakala. Matky v izbe sa na seba pozreli a pokračovali v kŕmení svojich detí.
Kristína prišla do nemocnice v noci, všetko bolo rýchle. Chlapček mal tri a pol kila, bol zdravý a pekný. Keď sa naňho prvýkrát pozrela, novopečená mama sa rozplakala, no nebolo v tom radosti.
Ale no tak, všetko je v poriadku, prečo plačeš? Veď máš krásneho a silného chlapca. Ty si asi chcela dcérku, že? To nič, nabudúce prídeš po dcérku.
Ja si ho nechám Nevezmem si ho domov.
Čo sa stalo? Dievča, rozmysli si to ešte, je to predsa tvoje dieťa, fakt ti to nie je ľúto?
Eliška, Kristínina spolubývajúca, sedela na chodbe na lavičke so svojím mužom, smiali sa spolu o tom, ako ich dcérka smiešne krčí nôskom. Potom prišla žena s taškou a poprosila, či jej zavolá Kristínu.
Eliška teda vybrala Kristínu z izby.
Zlatko, ako sa máš? Ako malý? Už si mu vybrala meno?
Nemá ešte meno. Nech si ho pomenujú noví rodičia, ako budú chcieť. Nechám ho tu, mama Nikomu nie sme potrební, sme na svete sami.
Kristína si zakryla tvár rukami a rozplakala sa. Eliške to bolo trápne, rýchlo sa rozlúčila s mužom a vrátila sa dovnútra.
Nie si tu sama, dcérenka, máš mňa. A Karol je jednoducho naničhodník, čo ti poviem. Tá jeho milenka mu narozprávala, že ten malý nie je jeho, že si si ho našla niekde inde, tak sa urazil. Ale raz sa mu to rozsvieti a príde za tebou. Tu som ti niečo priniesla, najedz sa, nech máš lepšie mlieko. A syna nazvi Jožko.
Kristína schovala tašku do nočného stolíka. Na chodbe brechotali detské hlasy. Vyšla tam.
To nie je moje?
Je.
Dajte mi ho, nakŕmim ho.
Sestra vstala a doniesla chlapčeka. Plakal a mal červenú tváričku.
Už neplač, mamička ťa nakŕmi.
Kristína nesmelo skúšala chlapčeka priložiť, Eliška jej trochu pomohla. Malý utíchol a všetko išlo ako malo. Kristína sa usmiala aký je ten drobec rozkošný, zámerne fučí a snaží sa.
Odvtedy jej Jožka nosili na každé kŕmenie. Kristína sa vždy tešila, keď mohla študovať jeho guľatý noštek, zamračené obočie.
Kristína, to bola tvoja mama, čo za tebou chodila? Je veľmi milá.
Nie, to je svokra. Mama zomrela, keď som bola ešte malá, otec sa len túlaval po krčmách, vychovávala ma vlastne teta. A potom som sa vydala k mužovi, žili sme u jeho mamy. Boli sme šťastní, kým si Karol nenašiel inú.
Odišiel k nej a o mňa už záujem nemá. Bola som z toho celá rozbitá, a do toho ešte pôrod.
Kam pôjdeš s malým teraz ty, Kristína?
Svokra mi navrhla, aby sme ostali u nej. Je sama, muž jej zomrel, syn jediný a aj ten zdrhol. Je dobrá žena, vždy sa ku mne chovala pekne.
Tak tam zostaň, bude aspoň pomáhať s vnukom. A muž sa spamätá a vráti sa.
A tak Kristína aj spravila. Mária, jej svokra, jej pomáhala so všetkým, vnuka milovala.
Keď mal Jožko mesiac, objavil sa aj otec. Kristína nebola doma, bola v potravinách.
Mami, idem s Tatianou na brigádu, dostali sme tam ponuku na prácu. Zastal som sa len rozlúčiť a chcel by som si požičať nejaké peniaze, koľko môžeš dať.
Nedám Opustil si svoju ženu, ešte keď bola tehotná, a chýbal si jej málo, nechala by dieťa v nemocnici Ach, ty Keby tu bol tvoj otec, dostal by si po hube Žiadne peniaze. Mám vnuka, on ich potrebuje viac, a ty si zarobíš.
Jožko sa rozplakal, Mária šla k postieľke.
Ani sa na syna nepozrieš? Je ti celý, ako by ti z oka vypadol.
Však to ani nie je môj syn Kristína si ho našla.
Hlupák si. Tak choď, ži si ďalej po svojom.
Mária šla do predčasného dôchodku a na jej miesto nastúpila Kristína. Jožko nastúpil do škôlky, a spolu bývali veselo v trojici.
Mária, tá tvoja nevesta sa nechystá odísť? Veď kto to kedy videl, svokra, nevesta a syn nikde…
Kristína mi je drahšia ako syn, a vnuk je moje všetko. Pre nich žijem, Vierka. A ty si radšej zahryzni do jazyka.
Suseda Vierka sa len usmiala a šla ďalej. Nikdy by to takto nespravila, jej syn by bol vždy na prvom mieste, aj keď bol darebák. Ale taký je už život.
Mária si už všimla, že sa Kristína začala starať o seba a po večeroch niekde chodieva.
Kristínka, no povedz, kto to je?
Kto, mami?
No ten, za ktorým chodíš Povedz, veď sa iba pýtam…
Ale, len sa prechádzame. Prišiel sem k rodine, náhodou sme sa stretli.
Vie o Jožkovi?
Vie, jasné.
Tak ho dones ukázať, nemusíš ho skrývať. Ak je dobrý chlap, tak je to v poriadku.
Volal sa Michal. Doniesol košík s jahodami a koláč od svojej tety. Jožkovi podaroval hračkárske auto a loptu.
Večer bol veselý, Michal rozprával vtipy a historky, Kristína sa smiala a aj Mária sa rozosmiala do sĺz. Keď Michala vyprevadili, Kristína sa hneď spýtala:
Tak čo naňho hovoríš, mami? Páči sa ti?
Dobrý je, dcérenka Rozumný, zábavný, slušne vychovaný. A hlavne, vidím, že ťa má rád. Je to férový chlap, neprepásni šancu!
O mesiac Michal prišiel požiadať Máriu o ruku Kristíny:
Nemajte strach, bývať budeme v Žiline, mám tam krásny dom. Ľúbime sa, Jožko je pre mňa ako vlastný. Prosím o vaše požehnanie.
Mária ich vyprevadila, Kristína s Michalom a Jožkom šli do mesta. Sľúbili, že budú chodiť na návštevu a písať Teraz ostala doma sama, už bez nich.
O rok sa objavil Karol. Mal so sebou svojho syna Mareka, bol zanedbaný.
Ježišmária, na koho sa podobaš, Karolko. Čo ti Táňa ani veci neoperie?
Už žiadna Táňa nie je Odišla za chlapom s peniazmi Naše sme celé minuli, nemám nič Spomenul som si, že mám ešte teba a dom.
Si si spomenul včas, toľké roky nemám od teba ani krátku správu, či som vôbec nažive.
A o synovi mi klamala, len aby ma od rodiny odtiahla, a ja som jej verila. Chcem aspoň spoznať toho môjho
Svoje šťastie si prepásol. Kristína je šťastne vydatá za skvelého muža. Jožko je zapísaný na Michala, takže vlastne nemáš syna. Ja sa balím a idem za nimi do Žiliny, Kristína porodila dievčatko, idem im pomôcť, aj vnučku chcem vidieť. Ty tu ostaň a dávaj pozor na dom, rozumieš?
Mária cestovala vlakom a rozmýšľala, aký je život zamotaný. A že najväčším šťastím je, keď niekto potrebuje práve teba, keď môžeš byť oporou, presne ako ona kedysi pre Kristínu. Keby jej nevtedy nepomohla, ktovie, ako by to so všetkými dopadlo…
