Myslím, že brat si nevybral najlepšie, keď sa oženil. Úprimne, snažila som sa zo začiatku udržať si s jeho ženou aspoň ako-také vzťahy. Bývali sme spolu v tom istom byte v Bratislave, všetci štyria mama, ja, brat a jeho žena. Presťahovala som sa do malej izby, mama začala prespávať v obývačke a brata s jeho manželkou sme pustili do spálne.
Lenže Oľga, ako sa volala, nám celkom jasne dávala najavo, že nie sme na jej úrovni. Vraj bola dcérou univerzitného profesora. Nepovažovala za potrebné podieľať sa na upratovaní alebo varení. Vysvetľovala to tým, že nie je slúžka. A keď otehotnela, oznámila nám, že potrebuje pokoj a my sme sa museli tým prispôsobiť. Mama je mierumilovná Žena, teda znášala všetko potichu, bez hádok. Ja som si ani nemohla pozývať kamarátky, pretože tam bola predsa pani Oľga.
Chcela chutné jedlo a absolútny pokoj. Mama tak začala variť zvlášť pre ňu a zvlášť pre nás ostatných. Viackrát som mame hovorila, nech sa nesnaží stále hýčkať našu výnimočnú nevestu, ktorá bola čoraz drzšia. Pred pôrodom prišla Oľga s tým, že jej nenarodené dieťa musí mať samostatnú detskú izbu. Navrhla, že ja sa mám vysťahovať do maminej obývačky. To už som nevydržala. Oľga sa rozplakala a spustila krik, akoby som jej spôsobila, že porodí predčasne. Brat sa ihneď postavil za svoju ženu a spravil zo mňa nevychovanú. Nakoniec mama povedala bratovi, že si musia nájsť vlastné bývanie. A tak sa aj stalo.
Potom som ani netušila, kedy sa im chlapec narodil, ani kedy ho dali pokrstiť. Nevesta nám len stručne odkázala, že namiesto darčekov by bolo vhodné dať peniaze dieťaťu. Dokonca nám povedala presnú sumu v eurách.
Mama len pokrčila plecami, že na to nemá peniaze. V dôsledku toho sme nemali povolené malého ani vidieť. Mama to najskôr veľmi ťažko znášala, potom ale začali chlapca sami občas prinášať. Oľga ho vždy nechala u mamy alebo mňa, keď potrebovala zájsť na kávu s kamarátkami či na manikúru. Ale vždy si ho brala nazad so sťažnosťami zle ho obliekli, zle nakŕmili.
Keď mal malý rok, prišli ku nám brat s Oľgou znova. Vraj si nevedia rady s bývaním a že by bolo najlepšie, ak by Oľga šla pracovať a ja by som sa postarala o ich dieťa, keďže študujem na pedagogickej fakulte. Peniaze za opatrovanie vraj nemajú a školu si môžem predsa prehodiť na externé štúdium, aby som im pomohla.
Samozrejme som to odmietla.
Nevedela som bratovi vysvetliť, že ich bytové problémy sa ma nijako netýkajú. Prečo by som mala kvôli nim obetovať vlastné vzdelanie? Aj tak som potom musela počúvať výčitky, že sa nestarám o ich dieťa.
Oľga nás obvinila z egoizmu a zahlásila, že už nikdy neprídu k nám domov. Takmer pol roka sa vôbec neukázali. Až jedného dňa prišiel brat, celý nesvoj. Ukázalo sa, že jeho žena začala pracovať, no v robote spoznala iného muža. S bratom sa rozviedla a požadovala výživné.
Teraz ho vydiera cez dieťa. Vraj ak bude platiť alimenty, uvidí syna, ak nie, tak na to môže zabudnúť. Problém je, že nový muž Oľgy sa ženiť nechce, je totiž už ženatý. Takže bratova bývalá stále býva v prenajatom byte, ktorý jej, mimochodom, platí môj brat. Ospravedlnil sa nám a povedal, že si nabudúce bude vyberať ženu opatrnejšie.
