Peter si vzal Dominiku naschvál, aby svojej bývalej dokázal, že netrpí kvôli tomu, že ho opustila. S Luciou chodil skoro dva roky. Peter ju miloval tak, že by sa pre ňu rozkrájal bol by ju nosil na rukách a hory prenášal. Bol presvedčený, že smerujú k svadbe. Pravda, až tak mu nevoňalo, keď Lucia zakaždým odkladala zásnuby:
Načo sa teraz brať? Ja ešte nemám doštudované, ty sa len tak-tak držíš vo vašej rodinnej firme. Nemáš poriadne auto, ani byt vlastný. Janka je síce dobrá kamoška, ale ráno s ňou raňajkovať v pritesej kuchyni fakt nechcem. Keby si neurobil tú hlúposť s predajom domu, bývali by sme tam.
To Petra zamrzelo, no Lucia mala svojím spôsobom pravdu. Odkedy im zomreli rodičia, žil so sestrou Zuzanou v byte po nich. Vo firme sa len učil, ako to celé vlastne funguje. Kto mohol tušiť, že skončí ako hlava rodiny ešte pred ukončením výšky? Peter sa trhal medzi biznisom a diplomom.
Dom s Jankou predali po vzájomnej dohode pochopili, že je dôležitejšie zachrániť podnik. Polroka čakali, kým prebehne dedičské konanie, a dlhy sa kopili, keďže obaja boli len študenti Peter vo štvrtom, Zuzana v treťom ročníku. Predaj domu im umožnil vyrovnať všetky záväzky, niečo investovať do tovaru pre obchod a ešte mali aj menšiu finančnú rezervu.
Lucia však zastávala názor, že treba žiť teraz hneď, nepredbiehať budúcnosť. Ľahko sa jej to hovorilo, keď bývala pod ochranou rodičov. Keď sa zrazu staneš tým, čo rodinu drží pohromade, oporou pre sestru, začneš veci vnímať celkom inak. Ak sa podarí postaviť firmu na nohy, bude aj auto, aj dom, aj záhrada.
Zdalo sa, že všetko je v poriadku. Peter čakal na Luciu pred kinom, dohodli sa cez telefón, že pôjdu na nový film. Lucia sama navrhla, nech po ňu nejde. Peter sa čudoval, lebo Lucia MHD veľmi rada nemala. Vyzeral ju spomedzi ľudí vystupujúcich z električky, keď vtom zastalo pri chodníku nablýskané auto.
Prepáč, už nebudeme spolu. Idem sa vydávať, podala mu do ruky knihu, otočila sa a nasadla do auta.
Peter ostal stáť a nechápavo hľadel za odchádzajúcim autom. Čo sa mohlo stať za tie tri dni, čo bol služobne mimo Bratislavy?
Keď prišiel domov, Zuzana už pochopila všetko z jeho tváre:
Už vieš?
Len prikývol.
Našla si nejakého bohatého frajera. Dvadsiatehopiateho má svadbu. Mňa chcela za svedkyňu, odmietla som. Nie je to fér! Za chrbtom ti to celé plánovala, rozvzlykala sa Zuzana.
Ukľudni sa, pohladil sestru po vlasoch ako kedysi.
Nech jej je dobre, nám bude ešte lepšie.
Peter sa potom na deň zavrel do izby. Zuzana obchádzala dvere:
Aspoň niečo zjedz. Urobila som palacinky.
Večer vyšiel s pohľadom planúcim od odhodlania.
Obleč sa, zavelil Zuzane.
A čo máš v pláne?
Ožením sa s prvou, ktorá povie áno.
To nemyslíš vážne, pokúšala sa ho krotiť, Nehazarduješ len so svojím životom.
Nie, s Petrom nebolo reči.
Nepôjdeš, pôjdem sám.
V Medickej záhrade bolo ľudí dosť. Prvej dievčine sa Peter zdal blázon, keď ju požiadal o ruku. Druhá sa ho zľakla tak, že ušla. Tretia, no pozorne mu hľadela do očí a súhlasila.
Ako sa voláš, krásavica?
Dominika, povedala.
Treba to osláviť! Peter ich oboch zaviedol do blízkej kaviarne.
Pri stole zavládlo rozpačité ticho. Zuzana nevedela, čo povedať. Peter myslel na pomstu, už vedel, že svoju svadbu zariadi na ten istý deň ako Lucia.
Tipujem, že máš na tento krok vážny dôvod, prelomila mlčanie Dominika. Ak je to impulz, neberiem to tragicky a pôjdem domov.
Nie, sľúbili sme si to. Zajtra dáme žiadosť na matriku a pôjdeme k tvojim rodičom.
Peter žmurkol:
Najprv však navrhujem byť si ty.
Celý mesiac do svadby sa stretávali denne, rozprávali, spoznávali. Dominika sa raz spýtala:
Nemohol by si mi povedať pravdu?
Každý máme nejaké tajomstvá, vyhol sa odpovedi Peter.
Hlavné je, aby nám neprekážali v živote.
A ty prečo si súhlasila?
Predstavila som si, že som princezná a kráľ ma vydáva za prvého, kto prejde okolo. V rozprávkach sa to vždy končí šťastne: A žili spolu šťastne až do smrti. Tak som si chcela skúsiť.
Pravda bola, že Dominika už predtým zažila veľkú lásku, ktorá skončila rozbitým srdcom a stratou, aj keď malej, úspor. Naučila sa rozoznávať povrchných mužov, obšmietali sa okolo nej ako muchy. Dominika nehľadala princa za každú cenu, ale chcela rozumného, samostatného chlapa, ktorý vie, čo chce. V Petrovi našla rozhodnosť a pevnú vôľu ak by bol s kamarátmi, nevšimla by si ho.
Tak aká z teba princezná, zamyslene sa pýtal Peter, Popoluška, Zlatovláska, alebo naša Dúholienka?
Skús pobozkať a zistíš, zahundrala Dominika.
No nezazneli žiadne bozky. Peter všetko pripravil sám. Dominika len vyberala z možností, ktoré ponúkal. Ani šaty či závoj nenechal na nikoho iného.
Budeš najkrajšia, opakoval jej.
Na matrike, v čase, keď čakali na zápis, stretli Luciu s jej nastávajúcim. Peter nasadil úsmev:
Gratulujem ti, pobozkal ju na líce. Nech si šťastná so svojím panákom v saku!
Nerob cirkus, odvrkla Lucia.
Lucia si premeriavala Dominiku od hlavy po päty. Bola vyššia, krásna a vyžarovala zo seba neobyčajné sebavedomie. Lucia prehrávala na celej čiare, žiadne uspokojenie necítila naopak, trápila ju žiarlivosť, vedela, že niečo pokazila a nebude mať, čo dúfala.
Peter sa vrátil k Dominike:
Všetko je v poriadku, povedal nepresvedčivo.
Ešte nie je neskoro sa zastaviť, pošepkala Dominika.
Nie. Dohráme to do konca.
A až keď jej počas obradu hľadel do smutných očí, Peter pochopil, čo urobil.
Spravím ťa šťastnou, sľúbil a v tej chvíli tomu veril.
Začal sa bežný, pokojný život. Zuzana a Dominika si našli cestu k sebe, dobre si rozumeli a dopĺňali sa. Zuzana sa naučila zvládať svoje výbušné reakcie, Dominika zas šikovne organizovala domácnosť a nenápadne riadila všetko podstatné.
Dominika ako výborná ekonómka upratala firemné financie rýchlo. Po pol roku otvorili druhý obchod, neskôr založili stavebnú čatu okrem predaja stavebného materiálu robili aj rekonštrukcie. Tržby narastali.
Dominika bola ako slovenská Želmíra Múdra vždy vedela prezentovať svoje nápady tak, že sa Peter cítil, ako by ich vymyslel on. Všetko fungovalo, no Petrov sen o búrlivej láske sa nevrátil. Život bol pokojný, predvídateľný a rozložený do rutiny. Rutina mi lezie krkom, vravel si. Nelúbim ju, a tým je všetko povedané.
Dominika však posunula podnikanie na novú úroveň; začali stavať rodinné domy na kľúč a prvý z nich bol pre nich samotných.
Čím viac sa darilo, tým viac Peter spomínal na Luciu: Nevedela počkať. Keby videla, na čom jazdím. A ten dom to nie je dom, ale hotový zámoček! bol na seba hrdý. Často mu napadlo: A čo ak…?
Dominika videla, že sa Peter trápi. Snažila sa, aby ju miloval, ale city sa prikázať nedajú. Nie všetky rozprávky sa menia na skutočnosť, premýšľala smutno, no meno jej nedalo stratiť nádej.
Zuzana bratov stav pozorovala.
Stratíš viac, než získaš, povedala, keď ho našla na Luciinej stránke na sociálnych sieťach.
Nestaraj sa! zasiahol Peter.
Zuzana sa zamračila:
Si hlupák, Dominika ťa miluje skutočne a ty sa tu hráš na hrdinu!
Ešte mi len ukazuj rozumy, hneval sa Peter. No Lucia ho stále ťahala späť. A tak jej napísal.
Lucia sa sťažovala: osobný život v troskách, muž ju vyhodil bez ničoho. Školu nedokončila, dobrú prácu nemá, býva v Košiciach v podnájme.
Peter niekoľko dní váhal: Ísť? Neísť? A keď Dominika odcestovala za chorou babkou na dedinu, bol v pokušení ešte viac.
Napokon sa odhodlal a dohodli si stretnutie. Vlakom do Košíc išiel plný očakávania, v hlave preberal slová, ktoré povie.
Realita bola iná.
Ty si fešák, vrhla sa na neho Lucia.
Zacítil nemyté telo a uhol sa jej.
Ľudia sa pozerajú.
Je mi to jedno! zasmiala sa nahlas.
Krátka sukňa, lacný mejkap, parfum neznámeho pôvodu Táto povrchná bytosť prehrávala nad Dominikou na celej čiare. Veď ona bola vždy taká. Ako som to predtým nevidel? trápil sa Peter, pozerajúc, ako Lucia rýchlo vypije ďalšie pivo.
Daj mi peniaze, odplatím ti, zahrkala Lucia.
Peter už netušil, čo si s ňou počať.
Prepáč, mám povinnosti, vstal od stola.
Ešte sa stretneme?
Nemyslím si, prikývol na čašníka. Prosím, účet.
Ja ešte zostanem, protestovala Lucia.
Slečna môže využiť túto sumu, povedal a do bločka vložil sto eur.
Čašník porozumel.
Cestou domov Peter išiel na hranici rýchlosti.
Som idiot, nadával si. Zuzana mala pravdu! Alebo nie? Ale aspoň už viem.
Nikdy som Dominiku nenazval Domčou. Vlastne nemám nikoho bližšieho, ako je ona, prudko zabrzdil, keď si to uvedomil. Päť minút len sedel a v hlave mu bežali všetky tie roky od svadby.
Videl pred sebou Dominikinu tvár, jej živé modré oči, spomínal, ako sa teší, keď ho vidí, ako ho pohladí svojimi štíhlymi prstami po vlasoch.
Sľúbil som jej, že ju urobím šťastnou, rozhliadol sa, naštartoval auto a po dvadsiatich kilometroch odbočil na kraj.
Celý týždeň je veľa. Ja bez teba nevydržím ani dva dni, povedal, keď mu Dominika vybehla oproti z babičkinho domu.
Ty si blázon, usmievala sa cez slzy.
Domča, moja milovaná, šeptal jej Peter do ucha, a oboch ich omámilo šťastie.
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
