Dnes som si zas napísala pár riadkov do denníka naozaj neviem, kde som urobila chybu a či som vôbec mohla niečo urobiť inak.
Svojho syna Adamka milujem nadovšetko. Od chvíle, keď sa narodil v bratislavskej nemocnici, dávam zo seba všetko, aby vyrastal šťastný, v bezpečí a mal tie najlepšie príležitosti, aké mu môžeme s manželkou ponúknuť. Spolu s Veronikou sme sa snažili, aby nikdy nič nepotreboval. Obliekali sme ho do pekných slovenských oblekov, platili mu krúžky najskôr hokej, potom klavír, neskôr programovanie a vždy sa k nám správal s rešpektom a úctou, na ktorú sme boli pyšní.
Pracujem na obvodnom oddelení polície v Ružinove, často aj cez víkendy, aby sme synovi mohli dopriať, čo si zaumieni. Nelutujem to dôležité pre mňa bolo vždy len to, že si nájde čas občas so mnou posedieť, porozprávať sa.
Adamko bol vždy skvelý chalan, preto som vedela, že otázka dievčat raz príde. S Veronikou sme sa pripravovali veď tak to v živote chodí. Keď si prvýkrát priviedol domov priateľku, boli sme radi, že nám dôveruje natoľko, že ju chce priniesť na večeru. Prosila som ho len o to, nech nám ju predstaví, aby sme ju mohli spoznať a uistiť sa, že je skutočne dobrá duša. Adamko nenamietal, skôr naopak vyzeral byť hrdý, že svoju voľbu ukáže rodine.
Veronika bola rovnako nadšená, veď je dôležité vedieť, s kým sa naše dieťa stretáva. Rozprávali sme sa o tom, že stále je mladý, nemá skúsenosti, a chceme ho ochrániť ak sa dá.
Keď k nám Adamko priviedol Emíliu, bol som prekvapený. Na prvý pohľad sympatická dievčina slušná, milá, spôsobná. No postupne, ako sme sa rozprávali, začal som byť ostražitý. Spomenul som si, že meno Emília Repčáková som už niekde počul v súvislosti s podvodmi na internete. V práci viem veľa prípadov, v ktorých mladé dievčatá oslovovali chlapcov cez sociálne siete, tvrdili im, že sú bez rodiny, nechávali si posielať peniaze v eurách a keď ich dostali, zablokovali ich. Práve Emíliino meno v súvislosti s takýmto prípadom raz padlo.
Opatrne som Adamkovi vysvetlil, čo viem. Veril som, že so mnou bude aspoň hovoriť, no on sa rozčúlil, že Emílii len krivdím, že jej ubližujem a že chcem zničiť jeho šťastie. Zbalil si veci a odišiel k nej domov.
Prešlo už viac ako mesiac, čo sa mi neozval ani na správu. Premýšľam, či som nebol príliš tvrdý, či nemôže byť Emília úplne iná, aká bola kedysi alebo je možné, že jej niekto naozaj ublížil a ja som uveril klebetám?
Neviem, čo by ste robili vy na mojom mieste. Snažím sa stále veriť, že pravda vyjde najavo a Adamko pochopí, že som mu chcel len dobre.
