Dnes som sa vrátil ku spomienkam na svoje mladé roky, keď ešte nebol život taký jasný. Volala sa Alžbeta a vyrastala v detskom domove v Spišskej Novej Vsi. Osamelosť ju sprevádzala odmalička, a tak ani netušila, čo znamená byť súčasťou rodiny. Osemnásťročná sa vydala za Jozefa, muža, ktorého poznala len krátko. Svet rodinného života bol pre ňu neznámy, o manželstve jej ani kamarátky nevysvetlili nič, lebo ani oni neskúšali túto cestu.
Keď sa ocitla v Jozefovom byte v Košiciach, hltavo nasávala každú informáciu o tom, ako byť správnou manželkou. Jej najväčším učiteľom bola Jozefova mama, pani Katarína.
Alžbeta si bola vedomá slovenskej rozpravy o povestných svokrách, ktoré vedia byť tvrdé, no dúfala, že jej svokra ju prijme ako vlastnú dcéru, keďže svoju matku nikdy nemala. Nebola celkom vedľa, Katarína jej nikdy nepriala nič zlé, lenže okolnosti často sklzli do napätia. Svokra sa jej horlivo snažila vysvetliť pravidlá života v domácnosti; hlavnou ponaučením bolo: Ak muž zahýba, je to chyba ženy.
Prečo práve tak? Alžbeta si vždy myslela, že zodpovedný za neveru je ten, kto sa rozhodne klamať. V tejto rodine však svokra tvrdila, že žena zanedbáva seba a tým prestáva byť pre muža atraktívna, že je za jeho neveru zodpovedná. Katarína radila, aby si Alžbeta zachovala postavu aj v starobe; napísala si do denníka: Nepriberaj! a prihlásila sa do fitnescentra.
Hoci bola štíhla a pekná, strach z nadváhy ju dohnal až k chudnutiu. Len čo v tom uspela, prišla ďalšia múdrosť: V rodine pracujú obaja. S tým nemala problém, sama túžila pracovať, bola pripravená robiť hocičo. Keď sa jej Alžbeta pýtala, či je možné pracovať počas materskej, dostala odpoveď: Materská je tvoj problém, a len ty musíš nájsť riešenie!
Toto si už Alžbeta do denníka nezapísala. Ale po pár rokoch, keď nastúpila na materskú, začala pracovať na polovičný úväzok aj ako opatrovateľka detí. Bola spokojná, no svokra a manžel jej vyčítali, že zarába iba málo eur.
Rozhodla sa využiť čas a zarobené peniaze na kaderníčku, ale hneď prišlo ďalšie poučenie: Počas materskej nemáš prečo sa parádiť! Keď sa vrátiš do práce, môžeš sa upravovať a líčiť, teraz šetri!
Alžbeta zvykla odovzdávať výplatu Jozefovi. Múdrosť z úst svokry sa niesla manželstvom: Dobrá žena zvládne domácnosť sama.
Tak sa aj stalo. Robila všetko, od rána do noci. Často bola taká vyčerpaná, že zaspávala priamo pri práci. Závrať bola jej denným spoločníkom. Po uspávaní najmladšieho dieťaťa okolo deviatej večer ešte upratovala a pripravovala jedlo na ďalší deň. Jozef už dávno odpočíval vraj bol unavený, lebo zarába.
Odviezli ju do nemocnice, čo bolo celkom pochopiteľné. Nepozorovala bolesti, zanedbala varovné príznaky vážnej choroby. Strávila tam dva týždne, ani raz za ňou neprišiel manžel alebo svokra. Mala šťastie, že pri nej bol mobil; zavolala priateľke Márii a tá jej doniesla všetko, čo potrebovala. Hneď po prepustení z nemocnice podala žiadosť o rozvod.
Dnes si uvedomujem, že človek nikdy nesmie potlačiť svoje potreby kvôli názoru tých, ktorí nevedia prijať jeho skutočné ja. Skutočné šťastie začína vtedy, keď sa postavíme za seba a dokážeme povedať nie aj rodine, keď je to potrebné.
