Keď som uvidel, koho som tentoraz doniesol domov, moja žena sa smiala tak srdečne, že tri mačiatka, ktoré priskákali na ten hluk, okamžite zaliezli za jej nohy. Mačka, keď zbadala svoje deti, vytrhla sa z mojich rúk a začala ich láskyplne olizovať
Každý deň som šoféroval malý nákladný dodávkový automobil, pôvodne biely, no už opravený lopatou špiny z bratislavských ulíc, kde rozvážam všelijaké menšie objednávky. Pracovná báza sa nachádza za mestom parkovisko, prevozka na kávu a komunikačný panel, cez ktorý každý zamestnanec pípa príchody a odchody.
Sadol som si za volant a naštartoval motor. Starý furgón burácal, chvel sa a kašlal ako zle nastavený harmonikár. Počas obednej prestávky som vypol motor, vybral sa smerom k stolu, keď tu zrazu počujem pod kapotou zvláštny zvuk.
Akoby začal vrešťať remeň alebo sa ventilátor drhol a pritom motor bol vypnutý. Všetci kolegovia už sedeli pri jedle, takže som si povzdychol, otvoril kapotu a skoro mi vypadli oči z hlavy. Na vetráku, tesne vedľa chladiča, sedelo malinké, čierne mačiatko, celé zašpinené od oleja, a žalostne kvílilo.
Ruky mi klesli, nohy sa mi podlomili. Opierajúc sa o okraj auta som si predstavil, čo by sa stalo, keby tá maličká dušička skončila v roztočených súčiastkach motora. Pozbieral som sa, opatrne som ho zdvihol, zavrel kapotu a sadol naspäť do kabíny.
***
Doma sa rozpútala búrka zo strany mojej ženy:
Milan, ty nestvára! Ty si auto pred jazdou vôbec neprezeráš? Čo by si robil, keby si ho rozdrvil?! Ak sa to zopakuje, môžeš rovno zostať u švagra! Jasné?!
Len som krčil ramenami a vysvetľoval, že som to nevedel, zatiaľ čo mačiatko spokojne pradlo v jej rukách. Ihneď ho vzala do kúpeľne a rozliehali sa odtiaľ šepoty, láskavé slová a zvuky bozkov.
Zhlboka som si vzdychol. Pokúšal som sa spomenúť, kedy naposledy som počul také prejavy nežnosti aj na moju adresu. Keď mi pamäť zlyhala, radšej som sa otočil a rozišiel späť do práce.
Na druhý deň, poučený včerajším zážitkom, som ráno hneď otvoril kapotu prázdno. Potom som kľakol a pozrel pod auto. A tam
***
Sedelo ryšavo-biele mačiatko! Len čo som sa zohol, zamňaukalo a skočilo mi do náruče. Druhý nález som nechápavo zdvihol a snažil sa prísť na to, odkiaľ sa vzal a čo mám robiť. Spomenul som si na ostré slová mojej ženušky a vydal som sa domov.
Tentoraz ma nekarhala. Práve naopak, s pohľadom plným uznania povedala, že za dvadsať rokov je to zrejme môj prvý rozumný čin.
To je ono, Milan, uzavrela a zobrala druhé mačiatko do kúpeľne. Ihneď za nimi pobehlo aj včerajšie.
Ten deň mi išiel ako po masle. Cítil som sa spokojný a sebavedomý. Večer sme už večerali vo štvorici dva mačiatka si vybrali ženu, škrábali sa jej na ruky a s vrtením a pískaním sa hrali so jej vlasmi. Smeje sa ako za mlada. Práve ten smiech ma kedysi očaril.
***
Tretie ráno som sa so strachom sklonil pod auto.
O, Pane! vydýchol som.
Tam sedelo tretie mačiatko, sivo-biele. Opäť som ho vzal a kráčal domov.
Večer ma žena odviedla k nejakej veštici, pani Zuzane, ktorá ma prezrela a vyhlásila: dva zaurčenia, tri prekliatia, zlý pohľad. Nakoniec mesiac práce a poplatok päťsto eur.
Na ďalšie ráno som sa už bál prísť k autu. Dlho som postával a fajčil, kým som sa odhodlal pozrieť pod auto. A tam na mňa hľadela dospelá sivá mačka s ovisnutými cecíkmi mama troch mačiatok.
***
Čo zas? opýtal som sa unavene. Čo som tentoraz pokazil?
Otvoril som dvere od auta. Mačka zamňaukala a šikovne vyskočila dnu.
Domov som už niesol dospelú mačku-mamu. Žena sa tak smiala, až sa tri mačiatka schovali za jej nohy. Mačka ihneď pribežala k svojim detvákom a začala ich čistiť.
***
Sledoval som celú scénu s nefalšovaným údivom, akoby som niečo podobné videl prvýkrát.
Čo to tu zase robí? spýtal som sa ženy a snažil sa pochopiť.
Ach, Milan, zasmiala sa. Ty si taký dobrosrdečný, až naivný! Ona jednoducho zorganizovala všetko Bánskobystricky: postarala sa o deti a vybavila si miesto v našom dome.
Moja žena pohladila mačku-mamu po boku a pokrčila ramenami.
Za celý svoj život som sa s podobnou taktikou ešte nestretla. To chce špecifické mačacie zmýšľanie.
***
Koncom týždňa mi oznámila, že idem na ryby. Až mi padla sánka a oči sa mi rozšírili ako hrnce.
Choď, choď, rozhodne povedala. Dnes prídu kamošky. V kuchyni nemáš čo robiť. Dobre?
Dobre… zamrmlal som, nevediac či sa tešiť alebo obávať. No, nech je to akokoľvek, môj názor nehral v tejto situácii žiadnu úlohu.
Pred odchodom ma žena objala a pobozkala:
Vedela som vždy, že si úžasný, Milan.
Vyšiel som na dvor a pozeral sa naokolo.
***
Pane Bože, aké je tu krásne! šepol som. Prečo som si to nikdy nevšimol?
Vtáky štebotali. Nie len v záhrade, ale akoby aj vo mne.
Medzitým sa kamošky schádzali, každá s pohárom a chlebíkom s bryndzou. Keď sa všetky usadili, stred stola obsadila veľká sivá mačka-mama. Ženy si naliali šumivé víno a zdvihli poháre:
Na múdru gazdinku, ktorá dokázala zabezpečiť sebe aj deťom nový domov!
Potom si už nikto nepamätal, na čo bol ďalší prípitok. Mačka sa spokojne rozvalila na obrus a privrela oči. Vedela, že je tu vítaná, že tu patrí.
Na pohovke spokojne driemali tri mačiatka, pritisnuté k sebe a ticho odfukujúce.
***
Tak k tomu smerujem. Prípitok jednoduchý:
Nech majú zdravie múdre slovenské ženy a ich manželia, ktorí majú to šťastie žiť pri nich.
A to prajem aj vám všetkým.
Poučenie? Niekedy, keď človek prestane hľadať zázraky vonku, objaví ich priamo doma ukryté v smiechu svojej ženy, v teplote cudzích mačacích labiek a v tichom šťastí vlastného domova.
