V jedno ráno, otec spiatočne zamieril autom do práce cez poprehýbané ulice Bratislavy. Na benzínke na Ružinovskej ceste zastavil, aby natankoval. Pri výdajnom stojane sedela mladá tehotná dievčina, asi devätnásťročná, v tvári jej bolo cítiť zúfalstvo. Volala sa Bohuslava. S úzkosťou prosila okoloidúcich o pomoc. Otec jej jemne povedal, že žiaľ nemá drobné eurá, nastúpil do auta a chystal sa odísť.
No niečo v jeho srdci ho zastavilo. Vystúpil späť z auta a pokojne sa jej opýtal, ako sa dostala do takejto situácie. Bohuslava mu vyrozprávala svoj príbeh – pohádala sa s rodičmi, pretože nesúhlasili s jej životnými rozhodnutiami. Bola tehotná mimo manželstva a v hneve ju vyhodili z domu. Otec sa zamyslene opýtal, či má prácu alebo odvahu hľadať akúkoľvek finančnú pomoc. Bohuslava potichu pokrútila hlavou.
Po dlhom rozhovore sa otec rozhodol. Podal jej svoju vizitku: Zavolaj mi zajtra, povedal jej.
Nasledujúce ráno Bohuslava podľa dohody zavolala. Otec ju pozval na stretnutie do firemnej kancelárie v centre Bratislavy na Šafárikovom námestí. Tam jej ponúkol pracovný pohovor, plný napätia aj nádeje. Po týždni nastúpila – na začiatku jej úlohou bolo zdvíhať telefonáty a starať sa o jednoduché úlohy. Čas však plynul a Bohuslava ukázala svoju snahu; postupne sa z nej stala zástupkyňa riaditeľa firmy.
Dnes má Bohuslava svoju malú rodinu, vlastný byt v Petržalke, a všetci hovoria, že sa jej darí výborne. Ich osudy sa navždy prepojili v slnečnom ránu, keď sa jeden človek rozhodol vidieť za biedou nádej, a nezostať ľahostajným.
