Myslím si, že môj brat si vybral manželku dosť nešťastne. Úprimne povedané, snažil som sa zo začiatku s mojou švagrinou vychádzať normálne. Bývali totiž s mamou a so mnou nejaký čas v jednom byte. Odvtedy som sa presťahoval do menšej izby, mama do obývačky a spálňu sme prenechali bratovi a jeho žene. Lenže Dominika nám hneď začala správaním dávať najavo, že je niečo viac. Bola totiž dcérou univerzitného profesora. Nepovažovala za potrebné upratovať alebo variť, s tým, že ona nie je gazdiná.
Keď Dominika otehotnela, vyhlásila, že potrebuje pokoj a ticho. Moja mama nie je konfliktný človek, takže statočne všetko prehliadala. Ani pozvať kamarátov domov som nemohol, lebo švagriná tam bývala, a to je nejaká vážna vec. Žiadala si chutné jedlo a aby v byte bol pokoj. Mama kvôli nej musela variť zvlášť a zvlášť pre nás. Snažil som sa mamu presvedčiť, aby sa jej toľko neprispôsobovala, no Dominika bola každým dňom čoraz drzejšia.
Čím sa blížil pôrod, tým viac jej narastali požiadavky. Dcéra profesora si zmyslela, že nenarodené dieťa potrebuje vlastnú izbu, takže ma chcela odlepiť úplne na gauč do obývačky k mame. To už bolo na mňa priveľa. Rozplakala sa, spustila krik, vraj jej robíme stres predčasného pôrodu. Brat sa hneď postavil na jej stranu a povedal mi, nech neotravujem.
Nakoniec mama požiadala brata, aby si zvážil vlastné bývanie. A skutočne sa nakoniec odsťahovali. Ani som nevedel, kedy sa ich syn narodil a o krstinách sme sa dozvedeli len okrajovo. Dominika nám jasne odkázala, že si neželá žiadne darčeky, radšej nech jej synovi dáme peniaze. Dokonca nám oznámila konkrétnu sumu v eurách.
Mama nato len povedala, že na to jednoducho nemá. V dôsledku toho nám zakázali chodiť za malým. Mama bola najskôr sklamaná, ale po čase nám začali malého vodievať samé. Dominika ho zvykla nechať u nás, keď sa jej chcelo ísť s kamarátkami na kávu alebo na manikúru. Ale vždy keď si preňho prišla, niečo nám vyčítala zle oblečený alebo zle nakŕmený.
Keď chlapček oslávil prvé narodeniny, prišli ku nám brat s Dominikou s novou požiadavkou chceli vyriešiť bývanie. Hypotéku im neschválili, a tak Dominika vyhlásila, že teda pôjde do práce a dieťa mám zatiaľ strážiť ja.
Študuješ predsa na pedagogickej fakulte, aspoň získaš prax. Z platu tvojho brata sa nedá vyžiť, a nič ti nemôžeme zaplatiť. Škola? Môžeš prejsť na diaľkové štúdium, potrebujeme tvoju pomoc povedala mi.
Samozrejme, odmietol som. Nedokázal som bratovi vysvetliť, že ich bytové problémy sa mňa netýkajú a prečo by som mal obetovať vlastné štúdium na úkor niekoho iného. No Dominika to otočila proti mne a vyhlásila, že som egoista, a že k nám už nikdy neprídu.
Pol roka sme naozaj nemali žiadny kontakt. Až raz brat prišiel domov nečakane sám. Ukázalo sa, že jeho žena si v práci našla iného muža. Rozviedli sa a Dominika podala žiadosť o výživné.
Teraz brata vydiera dieťaťom ak platí výživné načas, môže syna vidieť, ak nie, kontakt zakáže. Lenže ani ten druhý muž sa s ňou neoženil mal svoju rodinu. A tak Dominika býva v prenajatom byte, ktorý mimochodom ešte stále platí brat.
Brat sa nám s mamou ospravedlnil a povedal, že nabudúce si vyberie ženu rozumnejšie.
Z tohto všetkého som sa naučil, že rodinu si človek vyberať musí hlboko uvážene, lebo nie každý, kto pôsobí vznešene, je skutočne človek do rodiny.
