Hovorí sa, že ak si žena vezme veľmi inteligentného muža, nikdy ju nepodvedie, bude jej verný a bude vedieť, čo je láska a starostlivosť. Takto mi to vždy vravievali mama aj starká. Preto som už vo vyššom veku ani len neuvažovala o vzťahu s mužmi s pochybnou minulosťou načo? Aký by mal takýto vzťah vôbec zmysel?
No a potom, cez známych, som spoznala Filipa. Filip vyštudoval technickú univerzitu, bol veľmi múdry a cieľavedomý mladý muž. Aj ja som mala vysokú školu, síce humanitného zamerania slovenčinu a literatúru. Napriek tomu sme si mali veľa čo povedať, radi sme spolu trávili čas. Bola som z neho nadšená a šťastná. Po roku ma požiadal o ruku a ja som súhlasila.
Žili sme v malom jednoizbovom byte v Bratislave, ktorý mi nechala starká. Na začiatok to úplne stačilo, keď sme boli dvaja. Potom som otehotnela, narodil sa nám synček a o rok neskôr aj dcérka. Miesta bolo málo, peňazí sme nemali nazvyš. Filip odišiel do podnikania. Ja som zostala doma, starala som sa o deti, no v každom smere som ho podporovala.
Boli dni, keď sme boli úplne bez peňazí. Ani cent navyše. Napriek tomu sme sa nevzdávali, verili sme, že raz budeme mať, po čom túžime. Roky sme tvrdo pracovali a napokon sa nám začalo dariť. Žili sme dobre, deti chodili do najlepších škôl a potom aj na univerzity. Mohla som sa naplno venovať svojim koníčkom, aj muž si našiel záľuby chodieval s kamarátmi na turistiku, na chatu. Vôbec mi to neprekážalo napĺňal úlohu živiteľa rodiny na sto percent, zaslúžil si chvíle len pre seba. Vzťah medzi nami bol dobrý, bol v ňom láska aj úcta. Skrátka, všetko vyzeralo ideálne.
Ani by mi nenapadlo, že sa to môže celé zmeniť zo dňa na deň. V jedno sobotné ráno Filip náhle ochorel, privolali sme sanitku a odviezli ho do nemocnice. O pár hodín neskôr však už nebol medzi nami. Akoby sa vyparil. Na mňa a na deti čakala nielen obrovská bolesť zo straty, ale aj správa, ktorú by ani vo sne nečakal nikto z nás. Ukázalo sa, že posledných päť rokov mal môj manžel vzťah s oveľa mladšou ženou, ktorá by mu vekovo mohla byť dcérou. Práve k nej pravidelne chodieval na dovolenky. A jej odkázal všetko firmu, byt, chalupu v Tatrách, auto. Celý majetok. Ja s deťmi sme zostali úplne bez ničoho.
Dodnes tomu nemôžem uveriť. Ako to mohol urobiť? Ako mohol žiť celý ten čas s vedomím, že jeho vlastná rodina zostane po jeho smrti bez strechy nad hlavou? Netuším, ako mám ísť ďalej…
