Po svadbe nášho syna už nechce chodiť k nám domov. Celý čas je u svojej svokry tá má neustále nejaký naliehavý problém, ktorý potrebuje vyriešiť. Ani si neviem predstaviť, ako prežila, kým jej dcéra neuzavrela manželstvo s naším synom.
Náš syn je ženatý už vyše dvoch rokov. Po svadbe sa deti osamostatnili a presťahovali do bytu, ktorý sme kúpili synovi v čase, keď nastúpil na vysokú školu. Od mala mal syn naše porozumenie a podporu vo všetkom. Už pred svadbou býval sám, lebo jeho byt bol blízko práce.
Nebudem tvrdiť, že mi jeho manželka bola nesympatická. Myslela som si, že táto dievčina ešte nie je dosť zrelá na manželský život, aj keď syn bol len o dva roky starší. Žofia sa často správala ako dieťa, dožadovala sa pozornosti a bola rozmarne náladová. Môj dobrý, tichý syn a stále som premýšľala, ako bude žiť pri dieťati.
Keď som spoznala jej aj jej mamu, bolo jasné, kto sú. Hoci svokra nášho syna je mojím rovesníkom, vzťahuje sa k svetu nevyspelo ako dieťa. Poznáte ľudí, ktorí zhrdzavejú v detskej naivite, aj keď majú šedé vlasy? Takí ľudia sú veľmi infantilní, priam bezmocní. V deň svadby už bola mama Žofie po šiesty raz rozvedená.
Nemali sme spoločné témy, žila vo svojom svete, ale nevnucovala sa nám. Naša komunikácia sa obmedzila na zdvorilé blahoželania pri svadbe detí.
Prvé varovné signály prišli už pred svadbou: Žofia stále brávala nášho syna k svojej mame. Raz trebalo opraviť kvapkajúci kohútik, inokedy vymeniť zásuvku, potom zmontovať padnutú poličku v kuchyni. Najskôr som to ignorovala veď tam nie je mužská pomoc, tak ju možno naozaj potrebujú.
Časom však problémov u svokry neubúdalo. Syn nás začal ignorovať s tým, že idú so ženou k jej mame, prípadne ostávajú tam na každú oslavu. U nás potom ostával len manžel, môj otec a svokra.
Najskôr mi chýbal syn na rodinných sviatkoch, ale neskôr mi už vadilo, keď neprišiel ani pri prosbe o pomoc.
Vtedy sme si kúpili novú chladničku a požiadali syna o pomoc s prenesením. Najskôr súhlasil, ale potom zavolal, že nemôže prísť, lebo so ženou idú k jej mame tam údajne pretekala práčka.
Keď mu manželka zavolala, počula, ako Žofia hovorí: To rodičia nemohli zavolať sťahovaciu firmu? Syn potom prišiel, no bol rozladený.
Ocko, nemohol si zavolať sťahovačov? Teraz to musím niesť ja!
Pochybovala som, prečo si svokra nezavolala na opravu profíka. Asi žije v inom svete, kde žiadni majstri nie sú? Syn tvrdil, že už niekto opravovať prišiel, ale nič nespravil, len vzal peniaze.
Vtedy manžel nevydržal a povedal, že svokra síce nerozumie elektrospotrebičom, ale je vhodná na pasenie oviec, lebo s ovcou si poradí lepšie než s kávovarom. Syn sa v tú chvíľu nahneval a odišiel. Ja som sa do debaty nemiešala, lebo som cítila, že muž má pravdu nové príbuzné stále sedeli synovi za krkom. Bol tam pre náradie, pre elektrikára, pre opravára, a na nás čas nezostal.
Po tejto hádke syn dva týždne s manželom nehovorí. Manžel odmieta byť tým, kto prvý urobí krok k zmiereniu. Cítim sa medzi dvoma kameňmi manžel má pravdu, ale mohol to povedať jemnejšie. Syn je urazený a odmieta otca vidieť. A ja nechcem stratiť syna kvôli takej lapálii.
Manžel nechce synovi napísať, syn tvrdí, že nepríde, kým sa otec neospravedlní. V celej tejto surrealistickej atmosfére, kde roztečené práčky tečú cez steny a na chladničku sa lepia slová nevyrečených viet, sa svokra cíti najlepšie žije si v dymovej bubline svojich potreba a nikto na ňu nekričí.
