Dnes som si opäť uvedomila, aké mám šťastie v živote vždy som bola ambiciózna a cieľavedomá. Do dvadsiatich piatich rokov sa mi podarilo vlastnými silami našetriť na byt v Bratislave.
Nikto mi finančne nepomohol ani mama, ani otec, ani žiadna teta či ujo. Všetko som dokázala sama, bez cudzej pomoci. Keď som spoznala Mareka, do ktorého som sa zahľadala tak, ako už dávno do nikoho, mala som dosť sebavedomia na to, aby som mu povedala, že mám svoj vlastný byt.
Ale hneď som mu povedala, že neplánujem bývať v jeho byte, takže ak chceme ísť do spoločného, bude potrebné nájsť podnájom, a svoj byt by som prenajala, aby som si mohla odkladať na vlastné auto.
S týmto plánom Marek súhlasil. Sľúbil mi, že čoskoro našetrí na nájomné a budeme bývať spolu. Po pol roku však prišiel ku mne s cestovnou taškou, tváril sa nešťastne a priznal, že prišiel o prácu a neostalo mu skoro nič peňazí.
Prosil ma, aby som ho na čas u seba nechala bývať. Našťastie má rodičov, ktorí žijú v Košiciach. Nakoniec som ho k sebe nezobrala. Cítila som, že to bol len jeho spôsob, ako sa priživiť, a nevidela som v tom budúcnosť. Rozhodla som sa vzťah ukončiť.
