Marek sa vrátil domov do svojho bytu na sídlisku v Bratislave a uvidel scénu, ktorou by sa mohol pochváliť aj slovenský film o rodinných trampotách po manželke ani stopy. Absencia Janky a ich ročného syna Adama mu zamotala hlavu a akosi mu začalo šklbať obočím. Rozhodnutý zistiť, čo sa stalo, Marek popchal papuče na chodbu, aby zistil, či niektorý zo susedov v paneláku nevie, kde je jeho drahá polovička.
Na veľké prekvapenie mu hneď sused Milan vyšiel oproti, a to rovno s Adamkom v náručí akoby boli hore na kávu a na koláčik. Ukázalo sa, že Janka nechala syna u Milana na chvíľku, lebo musela narýchlo vybaviť nejaký jej “svetaborný problém”. Marek mal síce s deťmi skúsenosti tak maximálne s vlastným synom, no predsa len ho napadlo, že Janku muselo niečo poriadne vystrašiť. Aspoň mu voľakto v tej rodine, konkrétne Janka, nechala v mikrovlnke halušky, aby nemusel variť.
Minúty sa však zmenili na hodiny polhodina, hodina, dve, štyri, päť a Marekova nervozita rástla. Skúšal volať Janke snáď miliónkrát, mobil pípalo toľko, že aj medveď by sa zobudil, ale ona sa neozývala. Čas sa vlieval ako Dunaj počas jarnej povodne. Nakoniec zložil Adama do postieľky, dúfajúc, že sa ho nepokúsi položiť na nesprávnu stranu, a mal oči na stopkách.
Až sa ozval telefón ten vytúžený telefonát. Srdce mu poskočilo a Marek sa pustil do výsluchu, akoby bol na majálese v Košiciach. Pýtal sa, kde je, čo robila, či kúpila chlieb v Lidli, ale Janka odolávala ako pravý Slovák voči novým daniam. Nakoniec mu len povedala, že nemá v pláne sa vrátiť domov, a rozhodla sa nechať Adama pri Marekovi už navždy.
Marek zostal v šoku a už ani tatarák by mu nepomohol. Držal sa telefónu, dúfajúc, že je to len nejaká slovenská forma vtipu, ale realita bola tvrdšia ako bratislavská dlažba. Tak sa Marek stal mama-tatko, hrdina slovenských sídlisk, ktorý si odteraz bude musieť poradiť s plienkami, cumlíkom aj s tým, že už nebude mať pokojné nedele pri futbale.
