Deň predtým, ako začali prázdniny, manžel mi navrhol, že by sme mohli leto stráviť v chate jeho rodičov pri Piešťanoch. V našej rodine máme dve deti deväťročného školáka, ktorého čakajú dva mesiace sladkého leňošenia, a bábätko vo veku sedem mesiacov, ktoré by určite ocenilo čerstvý vzduch oveľa viac než dusno v Bratislave. Manžel ma uisťoval, že jeho rodičia budú len radi, keď strávia čas s vnúčatami, veď vedia, aká fuška je to s malými deťmi. Vraj od nás nič extra očakávať nebudú.
Povedala som si, že to znie ako skvelá letná príležitosť pre nás všetkých. No čas ukázal, aká naivná som bola
Manžel so svokrom ostali pri vidieckom šarme možno pol dňa asi prestali veriť dedinskému wellnessu a za chvíľu frčali späť do mesta, vraj kvôli práci. Na chatu sa objavovali iba cez víkend, čakali, že ich privítame s plným stolom, vypucovanou chalupou, a vlastne, aby sa im po týždni v kancelárii všetko lesklo a šumelo. Celý týždeň som vegetovala s deťmi a svokrou.
Staršiemu synovi stačilo pár minút, aby prevrátil všetko naruby domček na vidieku vydal za tri ihriská. Mala som oči všade. Najmenšia dcérka bola ešte bábätko, takže okrem neustáleho opatery bol luxus najesť sa v pokoji a vyspať sa naozaj zriedkavý a to je vraj na chate oddych! V meste som nezažila toľko napätia, takže o romantike pri teplom slnku som mohla len snívať.
So svokrou sme si rozdelili robotu ako v komédii ona krčila chrbát v záhradke medzi paradajkami a uhorkami, ja som okupovala kuchyňu a bodovala v guláši. Deti sme strážili na striedačku. Nočné kŕmenie si vyžiadalo skorší spánok už o deviatej som padala za vlastné do postele, svokra ešte stihla dohrabávať zemiaky. Každý večer, keď som uspala deti, som sa jej spýtala, či nepotrebuje pomoc. Vždy odpovedala, že nie, že vraj všetko zvládne.
Poctivo som znášala všetky dedinské starosti a bola som presvedčená, že zo svokrou máme idylické vzťahy.
Realita sa ukázala cez víkend. Manžel si ma zavolal bokom a oznámil mi, že jeho mama je urazená. Vraj je už v záhrade taká unavená, že by potrebovala slovenskú pohotovosť na polnožke. A ja? Vraj si len ležím ako mrož a vôbec nepomáham. Manžel mi dokonca odrecitoval výrok svokry, že poriadna nevesta vstáva minimálne dve hodiny pred svokrou a chodí spať dve hodiny po nej, inak je to hanba na celý rod.
Vraj ju škrie aj to, že po detskom poobednom spánku neprestrojujem postele to je podľa nej absolútny zánik hygieny na chate.
Neviem, či som ideálna domáca pani, no hádam nik nečaká, že sa zodriem v záhrade len preto, aby som si svokru udržala v dobrom. Keby mi za to aspoň niekto zaplatil a to by som si za tú drinu pýtala aspoň 50 eur na deň!
