Vedľa mňa, na lavičke, sedela malá dievčatko, asi päťročná. Pohojdávala nohami vo vzduchu a začala mi rozprávať podivuhodne o svojom živote: Svojho otca som nikdy nevidela, pretože nás s mamou opustil, keď som bola ešte maličká. Mama zomrela pred rokom. Dospelí mi vtedy povedali, že už odišla do neba.
Dievčatko sa na mňa zahľadelo a pokračovalo: Po pohrebe ku nám prišla bývať teta Iza, sestra mojej mamy. Povedali mi, že spravila správnu vec tým, že ma neposlala do detského domova. Vysvetlili mi, že teraz bude teta Iza mojím opatrovníkom a že budem bývať s ňou.
Dievčatko na chvíľu stíchlo, pozrelo sa pod lavičku a zas sa rozrozprávalo: Keď som sa presťahovala, teta Iza začala upratovať náš dom. Všetky veci po mojej mame nahádzala do jedného kúta a chcela ich vyhodiť von. Začala som plakať a prosila ju, aby to nerobila. Nakoniec mi dovolila všetky veci ponechať. Teraz spávam práve v tom kúte. Večer si ľahnem na maminu bundu a cítim teplo, akoby tam bola so mnou.
Každé ráno mi teta dáva niečo najesť. Nevie variť veľmi dobre, mama varila lepšie, ale teta mi vždy hovorí, že musím zjesť všetko, čo mi dá. Nechcem ju nahnevať, tak všetko jem. Viem, že sa snažila, keď varila. Nie je to jej vina, že nevie variť ako mama. Potom ma posiela na prechádzku a nesmiem sa vrátiť, kým sa začína stmievať. Teta Iza je veľmi, veľmi milá!
Veľmi rada sa chváli pred ostatnými tetami, ktoré pozná, hovoriac o mne. Ja tie tety nepoznám, ale prichádzajú často na návštevu. Teta sedí s nimi pri čaji, rozpráva im veselé historky, chváli ma krásnymi slovami a rozmaznáva nás sladkosťami, mňa aj tety.
Po týchto slovách dievčatko vzdychlo a pokračovalo:
Nemôžem jesť len sladkosti stále. Teta ma nikdy za nič nekarhala. Je ku mne veľmi dobrá. Raz mi dokonca darovala bábiku, síce tá bábika je trošku chorá, má boľavú nohu a jedno oko jej neustále žmurká. Mama mi nikdy nedala bábiku, ktorá by bola chorá.
Dievčatko zoskočilo z lavičky a začalo hopkať po jednej nohe:
Musím ísť, lebo dnes prídu tety, a teta Iza povedala, že sa musím pekne obliecť, kým prídu. Sľúbila mi, že potom dostanem koláč. Dovidenia!
Dievčatko odcupitalo preč, aby splnilo tétine povinnosti. Zostal som sedieť, v mysliach sa mi točili záhadné myšlienky a všetky vírili okolo dobrej tety Izy. Premýšľal som, prečo je taká potrebná tá dobrá teta? Prečo chce, aby ju všetci považovali za vznešenú? Dá sa len tak sa pozerať na dieťa, ktoré spí na zemi a prikrýva sa oblečením svojej zosnulej mamy…
