Verím, že to, čo sa odohráva v našich životoch, nie je náhoda každý z nás nesie zodpovednosť za všetko a navzájom si dlhujeme. Rozhodnutia, ktoré sme robili kedysi dávno, určujú náš dnešný osud. V mojom živote som spravila hroznú chybu, keď som sa spojila s nezodpovedným mužom. Zamilovala som sa do Jána a úplne mu dôverovala, hoci som tušila, že je to sukničkár. Dúfala som, že kvôli mne sa zmení. Ale pravda je, že ľudia sa nemenia ani keď sa nám narodil syn, Ján ostal rovnaký a stále hľadal spoločnosť iných žien.
Pred niekoľkými rokmi som začala počúvať reči o nových dobrodružstvách môjho muža. Priatelia, susedia, dokonca aj rodina mi rozprávali, čo sa deje. Bola som zranená a hanbila som sa neviem, čo bolelo viac. V tomto trápení som zotrvala päť rokov. Našťastie, Ján napokon opustil byt a prenechal ho nášmu synovi, len aby nemusel platiť výživné. Ja som si od neho byt prenajala a presťahovala som sa tam so synom a mojou mamou, ktorá už bola chorá a potrebovala opateru.
Vždy som sa snažila dať synovi to najlepšie. Každé euro, ktoré som dostala z prenájmu bytu, som minula na jeho školu, oblečenie a ďalšie výdavky. Chcela som, aby mal pekné detstvo. Peniaze, ktoré som mala, išli tiež na účty, jedlo a lieky pre mamu. Verila som, že keď vyrastie, ocení všetko, čo som preňho robila. Dnes, vo veku 57 rokov, bojujem s cukrovkou. Prežívam len vďaka pravidelnému sledovaniu hladiny cukru v krvi a dávkam inzulínu.
Smutné je, že kvôli chorobe nemôžem pracovať a žiadny zamestnávateľ by nechcel staršiu ženu s cukrovkou. Jediný príjem mám z prenájmu bytu. Môj syn, Daniel, práve oslávil 31 rokov a nedávno mi oznámil, že nájomníci z bytu jeho otca sa musia odsťahovať, lebo tam chce bývať s manželkou. Keď som mu povedala, že nebudem mať kde žiť, len mi povedal, že je to môj problém.
Nerozumiem, ako som mohla celý život tak ťažko pracovať a predsa si neodložiť nič na dôchodok. Netuším, čo budem teraz robiť… Musím platiť lieky, jedlo, účty. Ako mi to mohol vlastný syn spraviť? Za koho sa vlastne považuje?
