Keď som bola malá, môj mladší brat Zdenko sa vždy kúpal v láskavosti našej mamy a starkej. Oni ho obdivovali tak silno, akoby bol zlatý vták ukrytý v dverách Bratislavského hradu. Zdenko dostával všetko najlepšie: hračky so zvukom šumivého lesa, sladké makové buchty, čučoriedky z modrých kopcov Malých Karpát. Ja som stála pri dverách, zabudnutá v tieni, ako starý obraz na chalupe, zamestnaná upratovaním, rovnáním perín a prípravou raňajok pre brata, ktorý o mňa ani pohľadom nezavadil.
Bola som ako dedinská dievka v podivnom sne, ktorá beží s miskou halušiek po nekonečných drevených schodoch, nič nepovie, iba poslúcha. Mama kedysi bola túlaná v daždi zlých vzťahov, jej manžel ju zavrhol ako staré hrnce, napokon sa rozviedli, ale teraz pestovala v Zdenkovi zárodok podobného správania. Ak som protestovala alebo chcela byť svojská, sánky slov mami a starkej sa zaklapli. Zdenko je to najdôležitejšie na svete, šepkali, akoby to bolo tajomstvo obsiahnuté vo vínnej pivnici. Minulý rok na škole, keď som sa ponorila do strán učebníc ako do jazera Štrbského plesa, volali každých päť minút, aby som zanechala písanie a bežala k bratovi s tanierom jedla.
Mamka a starká zavše hladeli na mňa ako na starú zásteru z medovníkového domu. Starká mi v tom snovom svete raz povedala, že vzdelanie je pre dievča len ako prázdny pohár, že mám radšej myslieť na svadbu, deti a staranie sa o dom. Ja som však plávala proti prúdu rieky Moravy, vzdorovala som, až som skončila fakultu v Bratislave. Vtedy ma stiahla únava ako podivné oblaky tiahnuce ponad Tatry. Rozhodla som sa odísť. Bolo to ako vystúpiť z bludného lesa už som nemohla byť zodpovedná za Zdenka celý čas.
Mama a starká zúrili, keď som opustila dom ako vták opúšťajúci staré hniezdo. Starká zahodila trhový zásteru a pre bratove potreby zanechala prácu vo výrobni. Ale odchod bol potrebný ako ráno po tmavej noci mala som právo žiť život, kde moje meno Lucia znamená viac než len služobnú rolu. Vedela som, že nie som iba tieň, čo upratuje za ostatnými a splieta ticho. Chcela som svet, v ktorom je moja hodnota videná pod svetlom slávnych bratislavských lampiónov, kde existujem sama za seba a som uznávaná ako zvláštny sen, kde konečne viem lietať.
