Niečo zvláštne a nepochopiteľné sa deje počas krstu tohto chlapca. Nikto nikdy nevidel dieťa, ktoré by kričalo, plakalo a zmietalo sa tak veľmi.
Všetci prítomní začínajú panikáriť, keď počujú krik dieťaťa, keď ho farár ponára do vody. V jednom momente sa im zdá, že farár chlapca ponoril do horúcej vody. Matke malého Matúša sa trhá srdce, keď počuje, ako syn narieka. Sleduje to chvíľu mlčky, potom už to nevydrží, pristúpi k otcovi a tíško mu hovorí:
Prepáč, ale kedy to už skončí?
Ešte asi pätnásť minút.
Nedá sa to nejako urýchliť? Nedokážem sa len tak pozerať, ako moje dieťa takto kričí.
Vieš dobre, že ak prerušíme sviatosť, všetko vyjde nazmar. Dieťa musí byť pokrstené.
Pozri, ako trpí…
Áno, to je pravda. Ale samotný krst nie je príčinou bolesti, je to niečo iné…
Čo tým myslíš?
Príčina ste ty a tvoj manžel.
Ako prosím?
Brali ste sa v kostole, v Rímskokatolíckej farnosti v Bratislave?
Nie odpovedá ticho.
Chlapec má len mesiac takže predpokladám, že ste ho počali počas pôstu. Navyše, mám podozrenie, že si v minulosti šla na interrupciu.
Mária sklopí oči.
Urobila si niečo na vykúpenie svojich hriechov? Bola si na svätej spovedi?
Femeia nevie, čo má povedať.
Tak je to jasné. Porušila si Boží zákon, a preto nepykáš iba ty, ale i tvoj syn. Ak chceš, aby sa mal Matúš lepšie, kajaj sa a snaž sa byť lepšia.
Mária sa rozplače, slzy jej stekajú po lícach. Vracia sa k rodine a zrazu malý Matúš prestáva plakať. Farár pokračuje v krste.
V tej chvíli má pocit, akoby hriechy rodičov spadli z dieťaťa, pretože Matúš je pokojný. Krst sa úspešne dokončuje.
