Bolo by ťažké uveriť tomu, čo sa stalo našej rodine, ak by sme to sami nezažili na vlastné oči. Všetko sa začalo pred šiestimi mesiacmi, keď náš milovaný starý otec zomrel, zanechávajúc po sebe pekný byt v srdci Bratislavy. Po mesiaci smútenia sme sa s rodinou rozhodli byt vyčistiť a pripraviť ho na predaj. Počas dňa sme balili všetky dedkovové veci do veľkých vriec.
Keď sa zotmelo, všetci sme sa vybrali domov, avšak môj brat Peter sa rozhodol prenocovať v byte. Asi o šiestej ráno mi volal vystrašeným hlasom, aby som prišiel čo najrýchlejšie. Bez váhania som sa ponáhľal za ním. Keď som vstúpil dnu, uvidel som jeho vystrašenú tvár, bol ako papier bledý. V izbe sa ozývali kroky, no nikto tam nebol. Atmosféra bola napätá a cítil som, ako mi naskakuje husia koža po celom tele. Strach bol taký silný, že sme obaja z bytu utekali.
Potrebovali sme asi pol hodinu, aby sme sa odvážili vrátiť späť. Keď sme znova vošli, čakalo nás prekvapenie všetky veci starého otca boli zoradené presne na svojich miestach, akoby sa nič nestalo. Bol to zvláštny pocit čiastočne upokojujúci, no zároveň čudný a nepochopiteľný. Po tejto skúsenosti sme sa rozhodli byt už nenavštevovať a všetko ohľadom jeho predaja sme prenechali realitnej kancelárii. Našťastie noví obyvatelia bytu žiadne takéto zážitky už nemali.
Avšak spomienka na tú noc ma prenasleduje dodnes a vždy mi spôsobí zimomriavky. Čo som sa však naučil, je, že niekedy sa v živote objavia veci, ktoré nemôžeme vysvetliť, ale musíme ich prijať s pokorou dôležité je uvedomiť si, že rodinné puto a spomienky majú väčšiu hodnotu než hmotné veci či peniaze, či už ide o eurá alebo čokoľvek iné.
